Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-20Cpr/27/2019

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobkyne: E., právne zastúpená: JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, proti žalovanému: ANTOLIN TRNAVA, s.r.o., IČO: 48 169 668, so sídlom Trstínska cesta 8, 917 58 Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 25.05.2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaný bol povinný z dôvodu podľa dať žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, zaplatiť jej sumu 12.776,73 eur. Súčasne sa žalobkyňa domáhala náhrady trov konania. Alternatívne sa žalobkyňa domáhala, ak by konajúci súd uvedené neodkladné opatrenie nenariadil, aby rozhodol vo veci rozsudkom.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je fyzická osoba, ktorá na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 13.10.2006 bola zamestnaná na trvalý pracovný pomer u žalovaného. V zmysle Dodatku č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2011 vykonávala od 01.06.2011 druh práce - operátor výroby. Jej práca pozostávala z fixácie kože a koženky na plastové výlisky, prípadne plnenie úloh podľa aktuálnych pokynov nariadeného. Pracovná činnosť zodpovedala II. stupňu náročnosti v charakteristike stupňov podľa prílohy k . Práca žalobkyne bola veľmi fyzicky namáhavá, do veľkej miery monotónna. Žalobkyňa naťahovala na jednotlivé diely automobilov rukami kožu a koženku. Tým prichádzalo k výraznému preťaženiu jej rúk. Žalobkyňa postupom času začala mať veľké bolesti rúk do takej miery, že nemohla ďalej bez veľkých bolestí a ďalších komplikácií vykonávať prácu, ktorá bola stanovená dodatkom, teda fixáciu kože a koženky na plastové výlisky, prípadne plnenie úloh podľa aktuálnych pokynov nadriadeného. Žalobkyni bola dňa 10.01.2019 uznaná choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, tzv. syndróm karpálneho tunela obojstranne stredne ťažkého stupňa. Žalobkyňa už teda nie je spôsobilá na výkon posudzovanej práce. Žalobkyňa poukazuje na ustanovenie podľa ktorého „za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených“. Z charakteru choroby z povolania žalobkyne je pritom zrejmé, že choroba z povolania jej vznikla v priamej súvislosti s prácou u žalovaného. Nie je teda možné, aby sa žalovaný ako zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za predmetnú chorobu z povolania. Žalobkyňa požiadala zamestnávateľa, aby jej dal v zmysle výpoveď, nakoľko vzhľadom na jej zdravotný stav dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Žalobkyňa trvá na tom, aby jej dal výpoveď žalovaný a boli jej priznané všetky nároky zaručené jej , aj príslušnými predpismi sociálneho zabezpečenia. Žalobkyňa voči žalobcovi vzniesla nárok na vyplatenie odstupného v zmysle . Žalovaný jej však odmietol výpoveď z pracovného pomeru dať a to s výslovným odôvodnením, že nie je ochotný žalobkyni platiť akékoľvek odstupné. Žalobkyňa sa teda za účelom ochrany jej práv a oprávnených záujmov obrátila na Okresný súd Piešťany, nakoľko prácou pre žalovaného došlo k nezvratnému poškodeniu jej zdravia, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby naďalej ostávala v pracovnom pomere u žalovaného a to ani v prípade, ak by ju žalovaný pridelil na iné pracovné miesto. Zároveň žalobkyňa nutne potrebuje odstupné, na ktoré má podľa nárok a ktoré jej žalovaný odmieta vyplatiť. Žalobkyňa, preto navrhuje, aby konajúci súd, vzhľadom na uvedené skutočnosti uložil žalovanému povinnosť dať žalobkyni výpoveď a zároveň jej vyplatiť odstupné desaťnásobku jej priemerného zárobku. Priemerný mesačný zárobok vypočítala vo výške 1.277,67 eur, žalobkyňa preto navrhla, aby jej žalovaný bol povinný zaplatiť desaťnásobok priemerného mesačného zárobku, teda sumu vo výške 12.776,73 eur. Žalobkyňa je dôvodne presvedčená o potrebne neodkladnej úpravy pomerov a o naplnení princípu opodstatnenosti uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia žalovaného neprimeraných spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom. 3. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 01.06.2019 žalobkyňa predložila súdu výplatné pásky. 4. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a nasledovnými listinami, ktoré boli priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: Pracovná zmluva zo dňa 13.10.2006, Dodatok č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2011, Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenie z povolania, Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenie chorobou z povolenia zo dňa 10.01.2019, Prepúšťacia správa o hospitalizácii za obdobie od 10.09.2018 do 14.09.2018 a výplatné pásky za obdobie 04 - 12/2017 a obdobie 01 - 03/2018. 5. Z listiny - Pracovná zmluva zo dňa 13.10.2006 (ďalej len „pracovná zmluva“) súd zistil, že prišlo k jej uzatvoreniu medzi spoločnosťou MAGNA SLOVTECA, s.r.o., odštepný závod Magna Trnava, IČO: 34 103 236, so sídlom Dodávateľský park PSA, Prílohy 46, 919 26 Zavar (ďalej len „MAGNA SLOVTECA, s.r.o.“) a žalobkyňou s nástupom do práce 16.10.2006 na pracovnú pozíciu - operátor vstrekovacích lisov s týždenným pracovným časom 40 hodín/týždeň.

6. Z listiny - Dodatok č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 31.05.2011 (ďalej len „dodatok č. 4“) súd zistil, že MAGNA SLOVTECA, s.r.o. a žalobkyňa uzatvorili dňa 31.05.2011 predmetný dodatok s účinnosťou od 01.06.2011 s dohodnutým druhom práce - operátor výroby fixácie kože a koženky na plastové výlisky, prípadne plnenia úloh podľa aktuálnych pokynov nadriadeného. Pracovná činnosť zodpovedá II. stupňu náročnosti v charakteristike stupňov podľa prílohy k s dĺžkou pracovného času 37,5 hodín týždenne.

7. Z listiny - Prepúšťacia správa súd zistil, že žalobkyňa bola v období od 10.09.2018 - 14.09.2018 hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, Klinike pracovného lekárstva a toxikológie, kde zo záveru prepúšťacej správy vyplynulo, že pacientka nie je vhodná na prácu s nadmerným zaťažením horných končatín so žiadosťou o hygienicky prieskum pracoviska so zameraním sa na ochorenie z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia - SKT obojstranne.

8. Z listiny - Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len „hlásenie“) súd zistil, že uvedené hlásenie je z 01/2019, hlásenie určené posudzovanej osobe - žalobkyni, kde právnickou osobou, kde choroba z povolenia vznikla je spoločnosť ANTOLIN TRNAVA, s.r.o., IČO: 48 169 668, so sídlom Trstínska cesta 8, 917 01 Trnava v tomto konaní v postavení žalovaného, so stanovenou diagnózou - syndróm karpálneho tunela s dátumom prvého zistenia 29.06.2018, dátumom uznania 10.01.2019, schopnosť doterajšieho výkonu práce - uvedené 45, čo z vysvetliviek 4 znamená nie trvale a 5 - preradiť na iné pracovisko - trvale. Uvedené hlásenie bolo vydané lekárom - špecialistom v špecializovanom odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia.

9. Z listiny - Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 10.01.2019 (ďalej len „lekársky posudok“) týkajúci sa žalobkyni ako posudzovanej osoby a zamestnávateľa v tomto konaní ako žalovaného, číslo a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania 29-4 - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s odôvodnením, že boli splnené kritéria pre priznanie choroby z povolania, potvrdila sa príčinná súvislosť poškodenia zdravia s pracovnou expozíciou. Ide o chorobu z povolania v zmysle so záverom - choroba z povolania uznaná. Záver posudku pri bode dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce je nečitateľný.

10. Z listín - výplatné pásky za obdobie 04 - 12/2017 a obdobie 01 - 03/2018 súd zistil, že boli vystavené zamestnávateľom v tomto konaní žalovaným, kde na strane zamestnanca vystupovala žalobkyňa.

11. Podľa (ďalej len „“), podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

12. Podľa , (1) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

18. Podľa veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa (ďalej len „“) výpoveď daná zamestnávateľom, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

20. Podľa , (1) vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4. (2) Zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak a) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, b) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie, c) je to nevyhnutné podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia iných osôb pred prenosnými chorobami (ďalej len "karanténne opatrenie"), d) je to nevyhnutné podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu, e) zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku je uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, f) tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena pracujúca v noci požiada o preradenie na dennú prácu. (3) Ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. (4) Zamestnávateľ môže preradiť zamestnanca aj bez jeho súhlasu na čas nevyhnutnej potreby na inú prácu, ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov. (5) Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca podľa odseku 3, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho schopnosti a kvalifikáciu. (6) Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak preradením zamestnanca dochádza k zmene pracovnej zmluvy, zamestnávateľ je povinný vydať mu písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní okrem prípadov uvedených v odseku 4. 20. par. 55

21. Ustanovenie ustanovuje možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Zdravotné dôvody na strane zamestnanca sú právne relevantné pre uplatnenie výpovede zo strany zamestnávateľa len za predpokladu, že sú spojené s lekárskym posudkom. Lekársky posudok pre pracovnoprávne účely vydáva zdravotnícke zariadenie v zmysle o zdravotnej starostlivosti. Lekársky posudok sa týka výkonu konkrétnej činnosti, to znamená, že z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, že posudzovaná osoba je spôsobila vykonávať konkrétny druh práce. Lekársky posudok vydaný v rámci posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnanca možno považovať za relevantný podklad na účely preradenia zamestnanca na inú druh práce v zmysle .

22. Preradenie zamestnanca na iný druh práce je vymedzená v ustanovení . Prvú skupinu dôvodov tvoria dôvody, kedy je zamestnávateľ povinný preradiť zamestnanca na iný druh práce. Nesplnením tejto povinnosti by zamestnávateľ porušil pracovnoprávne predpisy s možnosťou uplatnenia sankčných postihov zo strany inšpekcie práce. V prípade, ak by zo strany zamestnávateľa neprišlo k preradeniu na inú prácu, zamestnanec by nebol povinný vykonávať ďalej doterajšiu prácu. Druhú skupinu predstavujú dôvody, ktoré zamestnávateľa oprávňujú preradiť zamestnanca na inú prácu, t. j. zamestnávateľ môže, ale nemusí svoje oprávnenie využiť.

23. Ustanovenie upravuje povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca na iný druh práce z dôvodov spočívajúcich v zdravotnom stave zamestnanca pri ktorom sa vyžaduje uvedenú skutočnosť preukázať lekárskym posudkom. K dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti zamestnanca môže dôjsť nielen dlhotrvajúcou dočasnou práceneschopnosťou, ale môže ísť o také poškodenie zdravia, že v krátkom čase od jeho poškodenia spôsobí zamestnancovi dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti naďalej vykonávať doterajšiu prácu.

24. V zmysle , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie obsahuje len demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi, súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako prezentuje a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.

25. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a kde je nevyhnutné, čo najrýchlejšie dosiahnuť úpravu pomerov sporových strán. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Pojem „bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Podstatou neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia. Súd tak môže poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí však mať osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu, že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené. Zhrnúc vyššie uvedené, predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej/prípadne domáha, 5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.

26. Súd sa oboznámil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, predloženými listinnými dôkazmi k návrhu a dodáva s ohľadom na vyššie uvedené, že povinnosťou žalobkyne bolo osvedčiť opodstatnenosť uplatneného návrhu a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Podľa názoru súdu žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a ani obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, súčasne predloženými listinnými dôkazmi ani neosvedčila dôvodnosť návrhu.

27. Prvotne súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa predmetným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaný bol povinný z dôvodu podľa dať žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru a zaplatiť žalobkyni sumu 12.776,73 eur. Listinnými dôkazmi doloženými k návrhu však nebol osvedčený pracovnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom súd mal z Obchodného registra preukázané, že sa nejedená o právneho predchodcu žalovaného. Z úplného výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalovaný ANTOLIN TRNAVA, s.r.o. vykonáva činnosť pod uvedeným obchodným menom od založenia spoločnosti a nedošlo ani k zlúčeniu so spoločnosťou MAGNA SLOVTECA, s.r.o.., žalobkyňa nepreukázala ani, že by k žalovanému mala byť ako zamestnanec dočasne pridelená, či iný právny vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť jej pracovnoprávny vzťah u žalovaného. K návrhu bola priložená pracovná zmluva súčasne s jej dodatkom, ale s inou právnickou osobou, než je samotný žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne z listinných dôkazov, ktoré boli predložené k návrhu nebola preukázaná žiadnym spôsobom komunikácia so žalovaným smerujúca k preradeniu žalobkyne na inú prácu a s tým súvisiace možnosti uplatnenia práva žalobkyne. V návrhu je len stroho uvedené, že žalobkyňa sa od žalovaného domáhala, aby jej žalovaný dal výpoveď v zmysle ustanovenia a aby jej boli priznané všetky nároky zaručené a príslušnými predpismi sociálneho zabezpečenia. Súčasne z listinného dôkazu lekársky posudok, je záver posudku pri bode dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce nečitateľný.

28. Záverom súd poukazuje aj na to, že hoci by vyššie uvedené mal v návrhu preukázané, to je existenciu pracovného pomeru, komunikáciu žalobkyne so žalovaným, neodkladnému opatreniu v znení navrhnutom žalobkyňou by aj napriek tomu nebolo možné vyhovieť, nakoľko výpoveď zo strany zamestnávateľa v zmysle ustanovenia a uplatnenie jednotlivým výpovedných dôvodov zamestnávateľom je jeho oprávnením, nie jeho povinnosťou. Ak sa zamestnanec stane dlhodobo nespôsobilým vykonávať doterajšiu prácu, ktorú má zákonným spôsobom preukázanú, zamestnávateľ je povinný ho preradiť na iný druh práce. Ak k preradeniu na iný druh práce nepríde, zamestnanec je oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce. V tomto prípade by išlo o prekážku práce na strane zamestnávateľa, pri ktorej by zamestnancovi patrila náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Taktiež by náhrada mzdy patrila aj v prípade, ak by pre zamestnanca zamestnávateľ nemal inú vhodnú prácu, na ktorú by ho preradil. Súčasne tu vyvstáva dôvod ukončiť pracovný pomer zo strany zamestnávateľa podľa ustanovenia a taktiež možnosť aj samotného zamestnanca ukončiť pracovný pomer so zamestnávateľom, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu.

29. Vzhľadom na to, že nie je osvedčená naliehavosť situácie a jej riešenia t. j. bezprostredne hroziaca ujma, súd dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nie je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie vo veci samej (žalobkyňa sa priamo v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia domáhala aj rozhodnutia vo veci samej, o ktorej súd bude rozhodovať v samostatnom konaní), o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.