Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-394-2017.pdf
PDF · 71.15 KB
Case nature
Subarea
2Er/394/2017
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnej: R. Ž., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXXX/XX D., Y., pre vymoženie pohľadávky 461,45 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX 626/2017, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Povinnej sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 43,55 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 16. 02. 2017 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 626/2017 pre vymoženie pohľadávky vo výške 461,45 eura. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným výkazom nedoplatkov č. 1624277317 zo dňa 01. 08. 2016, vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505070613 zo dňa 24. 05. 2017, ktoré udelil tunajší okresný súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 461,45 eura a trovy exekúcie.
2. Dňa 03. 11. 2017 súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie od oprávnenej. Oprávnená v podaní z 18. 10. 2017 oznámila, že jej povinná dňa 11. 10. 2017 predložila doklady preukazujúce starostlivosť o dieťa do 6 rokov na obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 12. 2015 a rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 43,55 eura, predložil ich špecifikáciu a exekučný spis.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Exekučné konanie je návrhovým konaním, ovládaným tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávnenej a nemôže sa v nej pokračovať proti jej vôli. Oprávnená môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie núteného výkonu rozhodnutia a súd je povinný jej vôľu rešpektovať. Keďže oprávnená svojím podaním navrhla zastavenie exekúcie, rozhodol súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil. Oprávnená síce tvrdila, no žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bol exekučný titul po začatí exekúcie zrušený, preto súd exekúciu zastavil z dôvodu, že jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
9. Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (trovy exekúcie), to všetko navýšené o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, ak je exekútor platiteľom DPH. Exekučný poriadok ukladá exekučnému súdu rozhodnúť pri zastavení exekúcie aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie súdneho exekútora. V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy hradí trovy exekútora spravidla povinná, oprávnenú možno zaviazať na ich úhradu iba výnimočne, a to v prípadoch predvídaných ustanovením § 203 Exekučného poriadku. V konkrétnom prípade síce oprávnená navrhla zastavenie exekúcie, podľa názoru súdu však nie sú splnené podmienky pre to, aby ju bolo možné v zmysle § 203 Exekučného poriadku zaviazať na zaplatenie trov exekúcie súdneho exekútora. Zo znenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že pri zastavení exekúcie zavinením oprávnenej, súd účastníkovi (oprávnenej) neuloží, iba môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V tejto súvislosti zohľadnil návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Na základe vyššie uvedeného potom exekučný súd podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal povinnú zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
16. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnil za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
17. Popri odmene má exekútor podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov vo výške 3,10 eura. Tieto výdavky pozostávajú z vynaloženého poštovného, keďže z obsahu exekučného spisu bolo náležite preukázané doručenie/doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie z 15. 06. 2017 povinnej - dve doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk (1,55 eura + 1,55 eura). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, z doručeniek a listín založených v exekučnom spise a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou.
18. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto mu v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku patrí navýšenie priznanej odmeny a náhrady o 20 % DPH, t. j. o 7,26 eura (20 % z 36,29 eura). Exekútorovi vzniknuté a priznané trovy exekúcie potom predstavujú 43,55 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš v 3 vyhotoveniach. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.