Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-174-2023.pdf
PDF · 94.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/174/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov- matka: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/ XX, D. a otec: E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., toho času bytom D. XX, D., zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Kalabovou, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27.10.2023, č.k. 69P/78/2023-37, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 27.10.2023, č.k. 69P/78/2023-37 vo výroku I. zamietol návrh otca, ktorým žiadal na čas do rozvodu manželstva zveriť maloletého A. A. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 400 eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc podaním návrhu. II. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 234 ods. 2, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 § 329 ods. 1, veta prvá, ods. 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1, § 2 ods. 1, § 360, § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho charakter, účel a podmienky nariadenia. Konštatoval, že pri rozhodovaní v konaniach starostlivosti o maloleté deti súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Po vyhodnotení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Mal za to, že otec sa domáha bez vykonania akéhokoľvek dokazovania a bez osvedčenia potreby neodkladného zásahu súdu vydania rozhodnutia v skrátenej procesnej lehote 30 dní, pričom doposiaľ návrh vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, nepodal. Uviedol, že z obsahu spisov vedených ohľadne maloletého vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2012, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. V roku 2021 sa situácia v rodine zmenila tak, že starší, toho času už plnoletý syn, zostal bývať v domácnosti matky a maloletý A. A. začal bývať v domácnosti otca, pričom jeho vzťah k matke dospel do štádia, že sa s matkou de facto nestretáva. Otec zabezpečuje starostlivosť o maloletého vyše dvoch rokov a žiadnym spôsobom neosvedčil, že mu matka neumožňuje výkon jeho rodičovských práv. Konštatoval, že hoci sa matka v konaní o rozvod manželstva domáha zverenia maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti, rešpektuje názor maloletého a jeho vôľu bývať u otca. Za týchto skutkových okolností uzavrel, že otec žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu takej situácie v rodine, pre ktorú je potrebné upravovať výkon
rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na akési „zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym“, ale má predstavovať priam výnimočný inštitút, ktorého využitie prichádza do úvahy pri ohrození života, zdravia, priaznivého vývinu maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní nezobral do úvahy ani argument otca, že na poberanie rodinných prídavkov musí mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti a musí sa vedieť voči príslušným orgánom preukázať súdnym rozhodnutím. Skutočnosť, že otec nie je poberateľom rodinných prídavkov na maloleté dieťa ešte nie je dôvodom na jeho okamžité zverenie do jeho osobnej starostlivosti. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že terajšia situácia v rodine v zmysle osvedčeného stavu nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, stabilizáciou jeho výchovného prostredia a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Keďže z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý aj reálne zabezpečuje starostlivosť, nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely.
3. Návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa vo výške 400 eur mesačne nevyhovel dospejúc k záveru, že ani táto časť návrhu nespĺňa podmienky podľa § 366 CMP. Poukázal na charakteristický znak neodkladného opatrenia o uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, keď rozsah výživného sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Zdôraznil, že v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Aj napriek tomu, že z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletého sa stará približne dva roky výlučne otec, nepovažoval návrh v tejto časti za dôvodný. Berúc do úvahy, že neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania, konštatoval, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva (poznamenal, že otec v návrhu vyčíslil náklady maloletého vo výške 564,50 eur mesačne, a zároveň uviedol, že matka hradí maloletému školné (podľa otca v uplynulom roku uhradila školné vo výške 450 eur) a niektoré úhrady za výlety posiela priamo na účet maloletého, pričom zároveň k návrhu vložil aj prehľad platieb matky vo výške 153 eur v období od mája do septembra 2023, kedy zaplatila maloletému učebnicu, školský batoh, tenisky či výlet do Rakúska), keď súčasne nie je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená. Uzavrel, že otec v návrhu neosvedčil, že bez uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa v rozsahu zodpovedajúcom nevyhnutnej miere, môže byť výživa dieťaťa potenciálne ohrozená, a ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by ohrozenie výživy maloletého dieťaťa vyplývalo. Ak sa otec domnieval, že príspevky zo strany matky na výživu maloletého nie sú nedostatočné, nič mu nebránilo iniciovať konanie vo veci samej, v ktorom by súd po vykonaní riadneho dokazovania rozhodol o otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale ide o neodkladný zásah v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa a sú splnené všetky podmienky na jeho vydanie, čo nie je daný prípad. Mal za to, že vyhovenie návrhu otca bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne, navrhujúc napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a nedostatočne zistil
skutkový stav. Uviedol, že zo správ a vyjadrení kolízneho opatrovníka, zo správy TENENET a aj z vypočutia maloletého zo dňa 05.10.2023 je jednoznačne preukázané, že jeho zverenie do starostlivosti otca je v záujme maloletého, ktorému aktuálna situácia a z nej vyplývajúca neistota nevyhovuje, nakoľko je v neustálom tlaku zo strany matky, žije v napätí a neistote, čo neprospieva jeho zdravému vývinu. Matka nie je ochotná rešpektovať názor maloletého a nie je pravdou, že jeho bývanie s otcom akceptuje. Matka na maloletého tlačí, aby s ňou trávil viac času a v konaní vedenom pod sp. zn. 69P/107/2022 uviedla, že trvá na zverení maloletého do svojej starostlivosti, aj napriek vyslovenému názoru maloletého opakovane pred súdom, kolíznym opatrovníkom a psychológom. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 09.10.2023 kolízny opatrovník aj súd vyjadril názor, že v aktuálnej situácii sa zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca javí byť v záujme maloletého. Z dokazovania vykonaného v uvedenom súdnom konaní je jednoznačne preukázané, že existuje záujem maloletého na tom, aby výkon rodičovských práv a povinností k nemu bol upravený čím skôr jeho zverením do starostlivosti otca, čo prispeje k stabilizácii situácie a upokojeniu maloletého, čo bude mať pozitívny vplyv na jeho ďalší vývin. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na určenie výživného. V konaní o úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode plánoval zmeniť svoj návrh, nechcel však súd zaťažovať zbytočnými podaniami a k tomuto chcel pristúpiť až na pojednávaní dňa 12.02.2024. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť aj mimo jeho rámca. Dal do pozornosti, že neplnením vyživovacej povinnosti po dobu dvoch rokov dochádza k spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy. Podľa jeho mienky nemôže byť sankcionovaný za to, že je schopný zabezpečovať vyživovaciu povinnosť maloletého, aj keď sa matka na nej nepodieľa, resp. podieľa sa v minimálnom a nedostatočnom rozsahu, pričom súd môže určiť výživné aj v inom rozsahu ako je navrhované. Nesúhlasil s názorom súdu, že ak sa domnieval, že matka nedostatočne prispieva na výživu maloletého, mal možnosť podať návrh vo veci samej. Zdôraznil, že v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenia aj bez návrhu. Poukázal na ust. § 330 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia ani nemusí súd uložiť povinnosť navrhovateľovi podať návrh vo veci samej a iba poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť o možnosti podať návrh vo veci samej (§ 337 CSP). Súhlasil s názorom, že v konaní o neodkladnom opatrení sa dokazovanie nevykonáva, avšak v tomto prípade prebieha konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode už po dobu jedného roka, kde zákonný sudca je totožný ako v danej veci, pričom ako dôkaz označil spis vedený pod sp. zn. 69P/107/2022, preto bolo možné pri rozhodovaní použiť aj výsledky dokazovania z uvedeného konania. Z týchto výsledkov jednoznačne vyplýva dôvodnosť ním podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov s ohľadom na stav maloletého, ktorý dva roky žije v neustálom tlaku a neistote. Mal za to, že nie je podstatné, či podal návrh vo veci samej. Poukázal na k odvolaniu pripojený návrh zo dňa 09.11.2023, ktorým sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu a zmenu návrhu zo dňa 09.11.2023 v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn.69P/107/2022.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako správne a zákonné stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Mala za to, že nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v otcom požadovanom rozsahu. Podanie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vníma ako vendetu za to, že v konaní vo veci samej vedenom pod sp. zn. 69P/107/2022 odmietla na ostatnom pojednávaní konanom dňa 09.10.2023 uzatvoriť rodičovskú dohodu. Podanie návrhov otca na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu považovala za nelogické a neracionálne konanie otca s ohľadom na aktuálny stav konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, v ktorom je nariadené pojednávanie na deň 12.02.2024, pričom súd avizoval vydanie meritórneho rozhodnutia. Za nedôvodnú vyhodnotila aj časť návrhu týkajúcu sa výživného, pretože pravidelne a priebežne sa podieľa na výžive maloletého. Dieťaťu hradí školné, všetky výdavky, na ktoré ju otec vyzve, čo vyplýva z emailovej komunikácie rodičov, Otec jej dokonca časť peňazí vrátil, keď sám uviedol, že nie sú potrebné. Z uvedeného je zrejmé, že výživa maloletého je v celom rozsahu zabezpečená. Nebráni sa povinnosti platiť výživné na maloletého a dobrovoľne si túto povinnosť plní. Rovnako časť návrhu týkajúcu sa zverenia maloletého považovala za neopodstatnenú, nakoľko maloletý býva s otcom, matka otcovi nijako nebráni v styku s maloletým, práve naopak otec jej v tomto kontakte zabraňuje, v dôsledku čoho súd nariadil neodkladné opatrenie na návrh matky. Otec nariadené neodkladné opatrenie nerešpektuje. Uviedla, že žiadnym spôsobom nesťažuje bežné rozhodovanie
týkajúce sa maloletého a vo všetkých aktivitách ho podporuje a v prípade potreby je nápomocná. Maloletého úprimne miluje a má záujem sa aktívne podieľať na jeho starostlivosti, ako aj výžive tak, ako tomu bolo doposiaľ. K vyjadreniu pripojila emailovú komunikáciu rodičov, z ktorej vyplývajú platby realizované matkou na potreby maloletého.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
7. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania otca.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že pri nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúce preukázať skutočnosť, že sú ohrozené pomery maloletého dieťaťa a nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Uvedenú skutočnosť otec v konaní neosvedčil a ani v odvolaní neuviedol žiadne dôvody zakladajúce zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako sa stotožňuje so záverom, že v danom prípade nevznikla potreba nariadenia neodkladného opatrenia zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, nakoľko nie je preukázané, že riešenie tejto situácie neznesie odklad. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že otec fakticky dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorá skutočnosť nebola spochybnená a vyplýva aj z vyjadrenia maloletého zo dňa 05.10.2023 pred súdom prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 69P/107/2022 (Zápisnica o výsluchu maloletého dieťaťa). Pokiaľ otec poukazuje na potrebu zastabilizovať pomery v rodine a maloletému privodiť pocit istoty v otázke, ktorý z rodičov sa bude o neho starať, čo odôvodňuje konaním matky, ktorá sa domáha trávenia času s maloletým, daný argument nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu otca, pretože za akýchkoľvek okolností, či už je maloletý zverený do starostlivosti otca, alebo takéto dočasné rozhodnutie neexistuje, je právom matky realizovať so synom styk a domáhať sa tohto práva. Nedôvodným je tiež argument, že matka trvá v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode na zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti, keď ide o jej návrh, o ktorom súd rozhoduje. Odvolací súd vzal do úvahy nespornú skutočnosť, že maloletý sa nachádza vo faktickej starostlivosti otca, čo potvrdil otec aj samotné dieťa a ktorá okolnosť je zjavne matkou rešpektovaná. Pokiaľ otec poukazuje na to, že existuje záujem maloletého dieťaťa na tom, aby výkon rodičovských práv a povinností k nemu bol upravený čím skôr jeho zverením do starostlivosti otca, odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie, ktorým súd nariadi neodkladné opatrenie je dočasného charakteru a neznamená, že súd aj vo veci samej rozhodne identicky. Ak sa otec odvoláva na potrebu upokojenia maloletého a potrebu stabilizovať situáciu, odvolací súd na danú výhradu neprihliadal majúc za to, že stabilita maloletého je zachovaná, keď sa nachádza v starostlivosti otca po dobu dvoch rokov. Dané argumenty nie sú dôvodom naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov. V danom prípade ide o neodkladné opatrenie, ktoré konanie má osobitý charakter a rozhodnutie o takomto návrhu je dočasnou formou a vychádza z podmienok upravených v ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP, pričom konanie o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádza z podmienok ustanovenia § 24 Zákona o rodine a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu vychádza z podmienok ust. § 36 Zákona o rodine. V oboch týchto konaniach súd vykoná náležité dokazovanie a vo veci rozhodne na základe jeho výsledkov s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Nemožno prisvedčiť ani argumentu otca, že súd neprihliadol na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva a v ňom vykonané dokazovanie, keď z bodu 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva hodnotenie situácie v rodine aj s ohľadom na dané prebiehajúce konanie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neakceptoval odvolacie námietky otca. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď posúdil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti ako nedôvodný.
10. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti matke platiť výživné v ním navrhovanom rozsahu (prípadne podľa úvahy súdu), považujúc ho za
nespĺňajúci podmienky ust. § 366 CMP. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj vo vzťahu k tomuto výroku, keď vychádzal z obsahu spisu, z ktorého nesporne vyplýva, že matka si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu plní v nevyhnutnej miere, tak ako to predpokladá citované zákonné ustanovenie. Treba uviesť, že otec sám potvrdil, že matka zaplatila ročný poplatok za školné vo výške 450 eur (t.j. 45 eur mesačne), maloletému za obdobie piatich mesiacov od mája do septembra 2023 zaplatila potreby v hodnote 153 eur (t.j. v priemere 30 eur mesačne) a prispieva mu na výlety. Samotná výška týchto úhrad predstavuje príspevok zo strany matky v nevyhnutnej miere. Ak otec poukazuje na výšku nákladov na odôvodnené potreby maloletého, príjmy rodičov a ich majetkové pomery, jeho výhrady budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej (teda v konaní úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode a na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletého), v ktorom bude súd postupovať v súlade s ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. Odvolací súd súhlasí s názorom otca, že súd vo veci starostlivosti o maloleté dieťa môže nariadiť neodkladné opatrenie aj z úradnej povinnosti (bez návrhu), avšak daný postup pripadá do úvahy len za okolností, že sú splnené podmienky jeho nariadenia a je osvedčené ohrozenie výživy dieťaťa. Pokiaľ otec poukazuje na to, že rok prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode aj odvolací súd zastáva názor, že otec mal možnosť kedykoľvek podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva, v ktorom konaní súd rozhoduje na základe výsledkov vykonaného dokazovania a výživné určuje v súlade s § 62 a nasl., teda aj ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, to znamená, že rodičovi platiacemu výživné len v nevyhnutnej miere môže vzniknúť nedoplatok na výživnom (zročné výživné) tvoriaci rozdiel medzi výškou určeného výživného a výživného plateného. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je však nevyhnutné vychádzať z ust. § 366 CMP a z osvedčenej skutočnosti, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v tejto časti správne.
11. S prihliadnutím na skutočnosť, že ide v danej veci, t.j. o nariadenie neodkladného opatrenia, sa odvolací súd zameral na náležitosti neodkladného opatrenia a podmienky pre jeho nariadenie, ktoré v konaní osvedčené neboli. Otec maloletého dieťaťa neosvedčil také ohrozenie maloletého, ktoré by vyžadovalo úpravu jeho pomerov neodkladným opatrením v ňom navrhovanom rozsahu.
12. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).