Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-106-2019.pdf
PDF · 88.39 KB
Case nature
Subarea
7CoP/106/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. D. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťa matky Ing. C. D. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v T. na H. B.. Č.. X okres N. a otca Ing. K. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. T. Č.. XX C. T.V. N. H. zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Dušana Hudáka so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 28.3.2019 č.k. 21P 53/2019-12 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o úprave výchovy tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o úprave styku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého S. D. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Upravil styk otca s maloletým tak, že je oprávnený sa so synom stretávať každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky maloletého a v nedeľu od 13:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v mieste svojho bydliska, kde je otec povinný dieťa matke po ukončení styku vrátiť.
2. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného dňa 22.3.2019, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletého sú manželia, ale pre správanie otca opustila so synom spoločnú domácnosť. Od 20.2.2018 býva so synom u svojich rodičov. Otec sa so synom stretával podľa ich dohody v čase, keď bola na služobnej mieste mimo miesta svojho pracoviska a bydliska. Otec prišiel k jej rodičom, ktorým dieťa zverila na ten čas do opatery a pod zámienkou, že sa chce so synom vidieť, dieťa im bez ich súhlasu vzal. Nebol ochotný maloletého vrátiť ani potom, ani sa matka zo služobnej cesty vrátila. Matka tvrdila, že dieťa má rôzne zdravotné obmedzenia, ktoré otec nerešpektuje a po pobyte u neho sa zdravotný stav syna zhoršuje. Uviedla, že realizácia styku otca s maloletým je problematická a otec sa jej sústavne vyhráža, že jej dieťa vezme. Poukazovala na nízky vek maloletého a na jeho citovú naviazanosť. Preto žiadala, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a styk otca s maloletým nenavrhla upraviť. Uviedla, že na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o rozvod manželstva, vedené pod sp. zn. 21P 117/2018. Následne súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 2 ods. 1 CMP, § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 331 ods. 1 CSP, § 360 ods. 1, 2 CMP a uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, za akých podmienok môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, pričom zo samotného označenia tohto opatrenia ako neodkladného vyplýva, že podmienkou je predovšetkým nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, teda
že jeho nariadenie neznesie odklad a účelný odklad neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebný nevyhnutný zásah súdu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal za to, že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Zobral do úvahy skutočnosť, že rodičia maloletého už spolu nežijú a o dieťa sa stará matka sama. Maloletý je vo veku, kedy je starostlivosť matky o dieťa prvoradá a matka sa o jeho potreby starala viac ako rok sama. Aj keď otec nežiadal o úpravu styku s maloletým, súd ju v minimálnej miere upravil s poukazom na ust. § 360 CMP v záujme maloletého dieťaťa. Uviedol, že v konaní vo veci samej budú podrobne prešetrené pomery na strane oboch rodičov a na základe toho súd rozhodne, komu bude maloletý zverený, ako bude na jeho potreby prispievať druhý rodič a upraví podrobne styk maloletého s druhým rodičom.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, e/, f/, h/ CSP. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v zásade v plnej miere vyhovel návrhu matky, o ktorom mal na základe návrhu matky meritórne rozhodnúť vo veci samej. Matka dieťaťa podala návrh na rozvod manželstva ešte v mesiaci marec 2018. Od tej doby súd prvej inštancie vo veci nekonal, nevykonal žiadne dokazovanie, matka dieťaťa nereagovala na ním zaslaný návrh na uzatvorenie rodičovskej dohody cestou súdu, takýto stav z dôvodu pasivity ako matky, tak aj súdu prvej inštancie, považuje za porušenie jeho práv ako otca, keďže od času odchodu matky zo spoločnej domácnosti nevie sa domôcť takého stavu, ktorým by boli riadne zabezpečené jeho rodičovské práva. Vzhľadom na pasivitu súdu, veľmi citlivo sa snaží o kontakt s maloletým synom tak, aby za dobu už viac ako jedného roka od podania návrhu matky, nestratil so synom kontakt, čo v budúcnosti by mohlo mať v ich vzťahu isté negatívne dôsledky. Matka jeho záujem o dieťa vníma negatívne, snahu o spoločnú starostlivosť vníma ako obťažovanie, pasívne sa stavia k vlastnému podanému návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv po rozvode, k podanému písomnému vyjadreniu k návrhu o uzavretie rodičovskej dohody sa nevyjadruje. Takýto stav pasivity považuje za nedôvodné obmedzovanie jeho práv. Matka starostlivosť o dieťa nezvláda z dôvodu výkonu svojho zamestnania, počas svojich pracovných ciest necháva dieťa iným osobám, rodičom, sestrám a pod., pričom takúto skutočnosť mu zatajuje. Takýto stav samozrejme u neho vyvoláva obavy o bezproblémovú starostlivosť zo strany matky o ich maloletého syna, čo sa stalo aj v poslednom prípade, keď náhodne zistil, že matka dieťaťa je dlhodobo odcestovaná mimo Slovenska. Z uvedeného dôvodu si túto informáciu išiel overiť v mieste jej súčasného bydliska, keďže matka nereagovala na mobilné volania a sms správy. V žiadnom prípade sa nejednalo o zámienku ako uvádza matka, ktorá podľa nej účelovo vyústila na odobratie syna. Po zistení, že matka ich maloletého syna bude tri dni mimo domova, po spontánnej radosti maloletého dieťaťa za jeho prítomnosti, na základe dobrovoľnosti a súhlasu tam prítomnej rodiny matky, si na čas neprítomnosti matky zobral syna do miesta jeho súčasného bydliska, ktoré maloletý dôverne pozná. Všetko sa odohralo na základe dobrovoľnosti, dieťa nepociťovalo žiadne negatívne pocity, prípadne stresy a v jeho prítomnosti je rád a šťastný. O celej záležitosti upovedomil okrem matky aj oddelenie sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby nedošlo k prípadným nedorozumeniam a nepravdám zo strany matky, ktorá neustále fabuluje a zavádza. So synom sa nakoniec aj osobne dostavil na oddelenie sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately, na základe čoho bol spísaný na úrade úradný záznam. Synovi sa maximálne venoval počas doby strávenej u neho a poskytoval mu čo najlepšiu všestrannú starostlivosť. Zároveň matku neustále informoval sms správami, ako sa má ich syn, informoval matku, že po jej príchode domov si ho môže v mieste jeho bydliska vyzdvihnúť. Maloletý syn počas doby s ním bol šťastný a spokojný a on mu poskytoval všetku potrebnú starostlivosť až do príchodu matky. Všetky dôvody, ktoré uviedla matka dieťaťa vo svojom podaní, súd nepravdivé a klamlivé, čo nesporne vyplýva aj zo záznamov oddelenia sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately. Celú záležitosť po odobraní dieťaťa oznámil oddeleniu sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately z obavy pred možnými zavádzajúcimi a nepravdivými tvrdeniami matky. Vzhľadom na takýto objektívny skutkový stav je toho názoru, že aj napriek krátkej lehote, počas ktorej má rozhodnúť o vydaní či odmietnutí návrhu o nariadení neodkladného opatrenia, má povinnosť operatívne si vyžiadať informáciu od oddelenia sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby aspoň minimálne si overil, či podané dôvody matky dieťaťa sa zhodujú so skutočnosťami, ktoré mali byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Opätovne poukazuje na predložené záznamy spísané na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Účelovosť
podaného návrhu matkou vidí v tom, že tento bol vyvolaný poslednou udalosťou a je len akousi pomstou, ktorá sleduje úplne obmedzenie styku so synom, pričom aj zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že nenavrhla žiadnu úpravu styku. Otec poukazuje na ust. § 326 ods. 1, 2 CSP ako aj na skutočnosť, že nikdy nemal a ani nemá záujem dieťa matke odoberať spôsobom, ktorý by bol v rozpore nielen z právneho ale aj morálneho aspektu. Požadoval len, aby matka dieťaťa po jej odchode zo spoločnej domácnosti ho rešpektovala naďalej ako otca ich spoločného syna a neupierala mu jeho otcovské a rodičovské práva. Je toho názoru, že súd prvej inštancie pochybil pri nariadení neodkladného opatrenia , keďže nevychádzal ani z citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zo samotného odôvodnenia predovšetkým nevyplýva odôvodnenosť nevyhnutnosti takéhoto opatrenia, ktoré by neznieslo odklad, prípadne aby účel neodkladného opatrenia nebolo možné dosiahnuť iným spôsobom a nie nevyhnutným zásahom súdu. Ak súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie s konštatáciou, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, potom mu nie je zrejmé, z akého dôvodu nevidí prioritu v tom, aby po viac ako roku konal vo veci samej, čím by zabezpečil prioritný záujem dieťaťa, zabezpečil by tak adekvátnu rýchlosť konania a tým aj riadne upravené vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré by zaväzovali matku dieťaťa dodržiavať stanovenú úpravu stretávania sa s otcom. Ďalšie tvrdenia súdu prvej inštancie, že matka dieťaťa sa viac ako rok starala sama o dieťa je úplne zavádzajúce. Od podania návrhu na rozvod manželstva matkou dieťaťa v marci 2018 nebolo vykonané žiadne dokazovanie vo veci samej vedenej pod sp.zn. 21P 117/2018 na Okresnom súde Košice I. Nariadeným neodkladným opatrením súd prvej inštancie nerieši potrebu naliehavej ochrany záujmov maloletého dieťaťa, ale iba pragmaticky rieši záujem matky podľa jej návrhu zamedziť akejkoľvek úprave stretávania sa so synom. Súd prvej inštancie namiesto urýchleného vytýčenia pojednávania vo veci samej sa rozhodol vyriešiť tento problém neodkladným opatrením dočasnej povahy, pričom pri svojom rozhodnutí v zásade vychádzal iba z prednesu matky, ktoré tvrdenia však žiadnym ani minimálnym spôsobom neobjektivizoval. Pri nariadení neodkladného opatrenia neobjektivizoval, či stretávanie maloletého s otcom za prítomnosti matky naozaj je v jeho prospech a z akého dôvodu.
4. Dňa 6.5.2019 kolízny opatrovník doručil správu o šetrení pomerov a odporučil pri určení styku otca s maloletým zohľadniť vek maloletého, jeho denný režim, vzdialenosť bydliska rodičov dieťaťa. Maloletý má právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Vzhľadom na komplikované vzťahy boli rodičia odoslaní na referát poradensko-psychologických služieb s cieľom nasmerovania rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody. V konaní o rozvode manželstva pod sp.zn. 21P 117/2018 rodičia navrhli úpravu styku jeden deň počas víkendu a počas týždňa pár hodín. Doporučujú upraviť styk s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 8.30 hod. do 18.00 hod., nepárny týždeň v nedeľu od 8.30 hod. do 18.00 hod., počas týždňa jeden deň v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a doporučil zohľadniť navrhovanú úpravu styku.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že v rámci rozvodu otec uviedol svoj návrh na stretávanie s maloletým, avšak následne odmietol ponuku na uzavretie rodičovskej dohody za prítomnosti právnikov. Rovnako odmietol aj jej návrh, aby využili služby mediátora pre potreby nájdenia kompromisného riešenia. Niekoľkokrát otcovi poskytovala návrhy na uzavretie rodičovskej dohody, pričom otec tieto zamietol a neposkytol žiadne alternatívne návrhy, o čom predkladá e-mailovú komunikáciu. Od odchodu zo spoločnej domácnosti umožňovala otcovi styk s maloletým, podporovala ho a pripravovala maloletého na kontakt s otcom. Otcovi vždy, keď o to požiadal, bol styk umožnený, dokonca aj v prípadoch, keď sa dostavil neohlásene bez ohľadu na synov a jeho program. Otec opakovane porušoval dohodu o oznamovaní kontaktu so synom s aspoň 24-hodinovým predstihom, nerešpektoval jej program, neustále sa odvolával na svoju pracovnú zaneprázdnenosť a vyslovila názor, že pravidelnosť a predvídateľnosť kontaktov by pôsobila pozitívne na vzťah otca so synom. Styk otca s maloletým podporovala a spočiatku ho absolvovala spolu s dieťaťom s ohľadom na jeho vývinové potreby. Maloletého na styk s otcom pripravuje, podľa žiadosti otca maloletému prispôsobuje oblečenie a balí mu náhradné oblečenie, hračky, nezriedka občerstvenie s ohľadom na jeho alergiu na sóju. Otcove vyjadrenia o tom, čo a ako emocionálne nezvláda považuje za osočujúce. Poukázala na rozpor vo vyjadreniach otca, keď opisuje blízky vzťah so synom, čo mu potvrdila aj kolízna opatrovníčka, ktorý by ale nebolo možné vybudovať, ak by bol obmedzovaný v kontakte so synom, ako to otec uvádza a ak by dieťa nebolo vychovávané matkou, ktorá emocionálne nezvláda synov pozitívny vzťah s otcom. Sťažnosti otca sú neopodstatnené a vykonštruované. Denne otca informuje o zdravotnom stave a činnostiach syna. Od novembra 2018 nastúpila do práce, ktorá je spojená aj s krátkodobými pracovnými
cestami, toho času absolvovala jednu pracovnú cestu. Starostlivosť o maloletého počas pracovnej doby zabezpečujú starí rodičia, ktorí s nimi bývajú v spoločnej domácnosti. Počas jej trojdňovej pracovnej cesty mali zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloletého starí rodičia v mieste jeho trvalého bydliska. Otec dieťaťa ju v minulosti zastrašoval v tom smere, že ak pôjde na pracovnú cestu, syna jej zoberie. Pracovná cesta nezasahovala do jeho plánovaného kontaktu so synom, otcovi dieťaťa túto skutočnosť vopred neoznámila z obavy, že bude realizovať svoje vyhrážky. Trvá na vyjadreniach, tak ako uvádzala v návrhu na neodkladné opatrenie. Uviedla, že doposiaľ promptne reagovala na výzvy kolízneho opatrovníka, nemá záujem na predlžovaní rozvodového konania, práve naopak. Maloletému neodopiera stretávanie s otcom a aj po vydaní neodkladného opatrenia ústretovo reagovala na požiadavky otca o kontakt so synom. Do podania návrhu na neodkladné opatrenie snažila sa tolerovať nepredvídateľné, obťažujúce správanie otca, pretože verila, že ak bude ústretová, dospejú k dohode. Aktuálne je presvedčená, že otec nemá záujem a vôľu rešpektovať akúkoľvek dohodu o kontakte s dieťaťom.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave výchovy spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k odlišnému záveru o úprave výchovy mal. S. ako súd prvej inštancie, pretože obsahom spisu bolo preukázané, že matka neosvedčila nevyhnutnosť neodkladnej úpravy výchovy mal. S.. Z návrhu a ani zo správy o šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom neboli tvrdené ani preukázané skutočnosti, že by starostlivosť matky o maloletého nebola na požadovanej úrovni. Odvolací súd konštatuje, že z návrhu a ani obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti odôvodňujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a opodstatnenosťou skutočností uvádzaných matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné sa zaoberať v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o úprave výchovy podľa ust. § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm.d/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
10. Vzhľadom na to, že v priebehu odvolacieho konania dňa 13.6.2019 rodičia v rozvodovom konaní na Okresnom súde Košice I na čas po rozvode uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú rozvodový súd schválil v konaní vedenom pod sp.zn. 21P 117/2018 a rodičia po vyhlásení rozsudku sa aj vzdali práva podať odvolanie voči nemu, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm.d/ CSP zrušil uznesenie v napadnutom výroku o úprave styku, nakoľko po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie zanikli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).