Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/306/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Katarínou Vachulíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G., X. XX, v konaní zastúpená advokátom: Mgr. Oliver Krist, Bratislava, Kýčerského 7 a G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - B., G. XXXX/XX, t.č. B., V., o zmenu úpravy styku otca s maloletou, takto

rozhodol:

I. M e n í s a rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. - 158 zo dňa 25.02.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 188 zo dňa 09.09.2014 v časti o styku otca s maloletým dieťaťom: W. A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou v mieste jej bydliska každý prvý víkend v mesiaci v sobotu od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny za prítomnosti matky po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a po uplynutí tejto doby otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou každý prvý a posledný víkend v mesiaci v sobotu od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny za prítomnosti matky.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa podaným návrhom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou W. A. B., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že styk, ktorý bol upravený Okresným súdom Bratislava II. č.k. - 158 zo dňa 25.02.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 188 zo dňa 09.09.2014 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 14:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky, ktorý otec nedodržiava, i keď ona sa ho snažila dodržiavať a pripravovala dcéru na styk s otcom na 14:00 hod., ale on sa na 14:00 hod. na styk nedostavil, teda presne o 14:00 hod., alebo po 14:00 hod. jej zaslal sms správu alebo e-mail, že bude meškať a že príde o hodinu alebo dve neskôr prípadne, že nepríde vôbec, teda tak, aby ona s maloletou márne čakali na jeho príchod v určený čas. Ďalej uviedla, že uvedené konanie sa negatívne prejavuje potom na správaní maloletej a postup otca svedčí o tom, že to robí zámerne a z jeho strany nejde o skutočný záujem o dcéru, ale o šikanovanie a poškodzovanie jej práv ako matky, lebo ak by mal otec skutočný záujem o stretávanie sa s dcérou, tak by sa snažil styk s ňou využívať v maximálnej možnej miere. Uviedla ďalej, že aj styk otca s maloletou prebieha tak, že namiesto toho, aby sa venoval dcére, vyvoláva s ňou ako matkou konflikty a dokonca bol aj na ňu agresívny tak, že musela zavolať policajnú hliadku. Matka ďalej poukázala na to, že styk, ako je doteraz upravený, jej neumožňuje mať žiaden voľný víkend s dcérou a celou rodinou a keďže sa mimosúdne nevedela s otcom dohodnúť, žiadala styk zmeniť na každý párny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 19:00 hod. za jej prítomnosti.

2. Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky ani so zúženým stykom, ale žiada ho rozšíriť na každý druhý týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 20:00 hod. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že dcéra navštevuje materskú školu a stretáva sa s cudzími ľuďmi nevidí problém v tom, aby mohla prespať u vlastného otca. Taktiež uviedol, že býva v päťizbovom rodinnom dome s priateľkou a jej otcom, kde je zariadená aj izba pre dieťa.

3. Pre objektívne rozhodnutie vo veci vzhľadom na sporné výpovede rodičov, súd pribral do konania znalca z odboru psychológie V.. V. Q. uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 383 zo dňa 09.06.2016, ktorý k veci podal znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému na pojednávaní uviedol, že by bolo vhodné, keby sa vedeli rodičia dohodnúť na stretávaní. Pokiaľ ide o vzťah maloletej k otcovi, nebol v čase šetrenia ideálny, pretože ho až tak nepoznala, keďže nemal pravidelný kontakt, preto by mal mať kontakt častejší, aby sa mohol vytvoriť bezprostrednejší vzťah dieťaťa k otcovi. Uviedol ďalej, že otec maloletej nemá skúsenosti s výchovou dieťaťa a osobnú starostlivosť by nezvládol. Odporučil, aby sa zo začiatku stretával s dieťaťom za prítomnosti matky aspoň pol roka, kým sa vzťah neupraví, keďže k dieťaťu nemá vytvorený vzťah a neskôr by mohol byť styk častejší, aspoň každý druhý týždeň a raz do týždňa v pracovnom týždni. Navrhol upraviť styk otca s maloletou na každý druhý víkend v sobotu alebo v nedeľu a pracovný deň by nechal na ich dohodu.

4. Súd vypočul v konaní aj svedkov I. B., brata otca maloletého dieťaťa, Q. E., bývalú kolegyňu otca maloletého dieťaťa a G. Z., starú matku dieťaťa zo strany matky.

5. Svedok I. B. uviedol, že nemá vedomosť o tom, ako prebieha styk otca s dieťaťom v súčasnej dobe, vie to len sprostredkovane od matky dieťaťa, že otec dieťaťa jej robí naschvál, že styk nerešpektuje tak, ako ho má určený. Ďalej uviedol, že s matkou dieťaťa a maloletým dieťaťom majú navzájom veľmi dobrý vzťah a navštevujú sa. S otcom maloletého dieťaťa, ktorý je jeho bratom, nemajú dobrý vzťah, lebo si myslí, že je trošku psychicky narušený a sám si môže za to, že nechodí za svojou dcérou a nemôže ju vychovávať.

6. Svedkyňa Q. E. uviedla, že pozná oboch účastníkov konania a že otec dieťaťa je jej bývalý kolega a pozná aj ich vzájomné vzťahy. Uviedla tiež, že zo začiatku s otcom maloletej mali priateľské vzťahy, ale pokiaľ s jeho názormi nesúhlasila, zaradil ju do kolektívu nepriateľov. Naďalej je v kontakte s matkou maloletej, volávajú si aj sa stretávajú a často jej povie, či otec dieťaťa príde alebo nie, takže je o tom informovaná a aj o tom, že otec nie vždy načas chodí na návštevy a uviedla aj to, že nejde mu o maloletú, ale o pomstenie sa matke dieťaťa cez dieťa.

7. Svedkyňa G. Z., stará matka zo strany matky maloletej uviedla, že otec dieťaťa absolútne nechodí pravidelne na styk, pričom maloletá je už o 14:00 hod. prichystaná a on o 14:00 hod. pošle sms správu, že o 15:00 hod. príde a keď je pripravená na 15:00 hod., tak príde o 16:00 hod. a keď napísal, že príde o 16:00 hod., tak prišiel až o 17:30 hod. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou uviedla, že prebieha tak, že všetci idú do detskej izby, matka, otec a aj dieťa. Maloletá otca neodmieta, ale nemá k nemu veľký vzťah. Ďalej uviedla, že sa stalo, keď prišiel otec maloletú navštíviť, že sa aj hádal s matkou maloletej na dvore, potom ho niekedy čakala celý deň a neprišiel, ani nenapísal a aj maloletá čakala na otca a ak neprišiel, potom plakala.

8. Vzhľadom na to, že účastníci konania namietali výsledky znaleckého dokazovania vykonaného znalcom z odboru psychológie V.. V. Q. ako nedôveryhodné, neobjektívne a protirečivé, keďže znalec obdržal informácie aj od tretích osôb, a to ešte pred časom ako bol znalecký posudok vyhotovený.

9. Súd pribral do konania znalca z odboru psychológie V.. B. Q., V.. uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 639 zo dňa 17.07.2017, ktorý k veci podal znalecký posudok č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému na pojednávaní uviedol, že dieťa je predovšetkým viazané na matku a naďalej by malo byť vychovávané matkou a naďalej by si mal vytvárať svoj vzťah. Navrhol upraviť styk otca s maloletou na každý druhý víkend v zmysle návrhu matky.

10. Matka po vykonanom dokazovaní uviedla, že žiada upraviť styk otca na prvú sobotu v mesiaci od 16:00 hod. do 19:00 hod. za jej prítomnosti.

11. Právny zástupca matky po vykonanom dokazovaní navrhol, aby styk otca s maloletou bol upravený jedenkrát mesačne, t.j. jedenkrát do mesiaca, prvý víkend v príslušnom mesiaci v sobotu od 16:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky. Poukázal na to, že otec na styk s dieťaťom dlhodobo nechodí a nejaví oň žiaden záujem. Taktiež poukázal na to, že maloletá sa stretáva s celou rodinou otca, pozná sa s babkou, dedkom a s ostatnými maloletými deťmi v rodine otca maloletej a maloletá v súčasnosti styk s otcom odmieta. Otec počas celého konania mal možnosť preukázať skutočný záujem o maloletú, že sa chce s ňou stretnúť, že mu chýba, ale toto nijako nedoložil a ani sa nevyjadril, že by mu chýbala a tiež nevedel navrhnúť, akým spôsobom by si predstavoval styk s maloletou. Preukázalo sa, že nebol schopný jej blahoželať k narodeninám, meninám alebo Vianociam, čo podľa nich prejavuje absolútny nezáujem o dcéru a počas komunikácie s matkou dieťaťa ju len urážal vulgárnymi výrazmi a je jasné, že nemá vôbec žiaden záujem o akúkoľvek dohodu alebo snahu sa s dcérou stretnúť, pričom nevie ani koľko má rokov, čo tiež preukazuje jeho absolútny nezáujem o dcéru. Právny zástupca matky preto navrhol upraviť styk otca s maloletou na jedenkrát do mesiaca.

12. Otec na poslednom pojednávaní dňa 25.06.2019 uviedol, že sa pokúsil s matkou o mimosúdnu dohodu a tiež, že podal sťažnosť na znalcov pána Q. a pána Q., na ktorých bude podávať aj trestné oznámenia ako na matku dieťaťa a aj svojho brata I. B.. Uvedenú sťažnosť podal na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 24.06.2019, nechcel k tomu však dodať viac, aby sa nedozvedeli vopred o čo ide. Uviedol ďalej, že nepopiera, že sa nevideli s dcérou dva roky, nechodil na styk z dôvodu, že je na matku dieťaťa podaných dvadsaťpäť trestných oznámení, pretože on prišiel na styk, ale matka naň neprišla a tiež z toho dôvodu, že má syna, ktorý má rok a osem mesiacov a on sa zodpovedne rozhodol sám za seba, že nebude za dcérou cestovať, nemôže si to dovoliť pri jeho terajšej rodine voziť sa do K. G. a matka maloletej sa mu vysmeje do očí. Nechodil na styk z dôvodu starostlivosti o rodinu a dieťa.

13. Otec po vykonanom dokazovaní navrhol tiež počkať na výsledok konania na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a výsledky trestných oznámení. Pokiaľ ide o styk s maloletou, chce sa s ňou stretávať podľa právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave z roku 2014, flexibilne by matke prípadne zavolal a mohol by sa s dcérou stretávať, chcel by sa dohodnúť. Nesúhlasil však so stretávaním len raz do mesiaca, ale navrhol zavolať si a byť v kontakte. Uviedol tiež, že chodí do práce, má svoje povinnosti a kvôli práci nemôže presne prísť v súdom určený deň a nemôže si nárokovať stále na tie isté dni voľna a soboty a nedele, lebo tie sú najlepšie platené.

14. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že vykonala dňa 19.06.2019 aktuálny pohovor s maloletým dieťaťom, ktoré otca odmieta. Na základe rozsiahleho dokazovania navrhla, aby bol styk otca s maloletou upravený na prvú a poslednú sobotu v mesiaci v rozsahu dvoch hodín od 17:00 hod. do 19:00 hod. výlučne v prítomnosti matky.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov I. B., Q. E., G. Z., výsluchom znalcov z odboru psychológie V. a V., ich znaleckými posudkami č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, správou zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, správou z Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, oboznámením spisu Okresného súdu Bratislava II. č.k. , ďalšími pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

16. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. - 158 zo dňa 25.02.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 188 zo dňa 19.09.2014 bola maloletá: W. A. B., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 220,- eur mesačne, pričom styk otca s maloletou bol upravený tak, že otec má právo sa s ňou stretávať každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 14:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky.

17. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 26 Zákona o rodine.

18. Zo správ zo šetrenia pomerov u oboch rodičov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, súd mal preukázané, že matka býva v trojizbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, kde má maloletú samostatnú, priestrannú detskú izbu. V domácnosti je udržiavaný poriadok a hygiena rodinného prostredia je na požadovanej úrovni. Šetrenie pomerov u otca bolo vykonané na adrese G. XXX. V čase šetrenia bola prítomná aj partnerka otca pani A. W. Rodina obýva päťizbový rodinný dom s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve pani A. W. a jej otca a jej dvoch bratov. Dom je prispôsobený potrebám dieťaťa a maloletá má vytvorený vlastný priestor pre svoje súkromie, ako i priestor pre pokojný spánok. Hygiena a čistota priestorov bola na dobrej úrovni. Šetrením pomerov u oboch rodičov boli zistené, že majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloletú.

19. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, súd mal preukázané, že otec sa na konzultáciu nedostavil ani ich nekontaktoval, preto nebolo možné zistiť jeho postoj k danej problematike, ani naplniť požiadavku opakovaných stretnutí zameraných na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi.

20. Zo znaleckého posudku V. č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a najmä z jeho záverov ako aj z výpovede znalca, súd mal preukázané, že citový vzťah maloletej k otcovi je nevyhranený, otca pozná, nemá však k nemu vytvorený bližší, bezprostredný citový vzťah. Citový vzťah maloletej k matke je blízky, kladný, veľmi citovo sýtený, pretrváva ešte ukotvenosť na matku, ktorá je pre ňu prirodzeným zdrojom ochrany, bezpečia a výživy. Maloletá má jednoznačne bližší citový vzťah k matke, čo je dané aj biologickými a psychologickými determinantmi ľudského rodu a nie je spôsobená sociálnou, kultúrnou alebo rodovou preferenciou. Pokiaľ ide o osobnosť otca, je egocentrická, maladaptívna, podozrievavá s disharmonickými prejavmi, s ťažkosťami sebaovládania a sebaregulácie, doprevádzaná mnohorekosťou, rozbiehavosťou, malou konštruktívnosťou, únikom pred realitou, výbušnosťou a podliehaniu dojmov. Je emočne nevyrovnaná, citovo nestála a vyššie city sa ukazujú málo rozvinuté. Jeho mravná vyspelosť je nedostatočná a psychická vyspelosť sa ukazuje znížená a hodnotová zrelosť je nevyrovnaná, t.č. nemá predpoklady na zvládnutie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Osobnosť matky je extrovertná, dobre diferencovaná, primerane sebavedomá, emočne menej vyrovnaná, náladová, dráždivá, napätá a ľahko ovplyvniteľná. Snaží sa zapôsobiť lepším dojmom. Jej mravná, psychická a hodnotová zrelosť je zachovalá. Je spôsobilá na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Vzhľadom na vykonané vyšetrenie rodičov znalec navrhol upraviť styk otca s maloletou na každý druhý víkend v sobotu alebo v nedeľu a jedenkrát počas týždňa podľa dohody rodičov za prítomnosti matky, kým si otec nevybuduje bližší a hlbší citový vzťah s maloletou a kým sa nezlepší komunikácia medzi rodičmi.

21. Zo znaleckého posudku V. č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj z výpovede znalca, súd mal preukázané, že maloletá je emocionálne, výrazne, pozitívne viazaná na matku, ktorá jej poskytuje základné emočné a existenčné istoty. Citový vzťah maloletej k otcovi je ľahostajný až odmietavý a nechce sa s ním stretávať. Dieťa má bližší citový vzťah k matke, ktorá jej poskytuje všetky základné životné istoty. V osobnostnej štruktúre otca dominuje sila ega, imaginatívnosť, sebestačnosť, vysoká ergická tenzia, introspektívna orientácia, dôverčivosť a tvrdý realizmus. Svoje životné situácie sa snaží hodnotiť a spracovávať realisticky, ale nie vždy sa mu to darí. Má sklon k dobrodružnosti, reaguje živo až impulzívne, rád sa rozhoduje samostatne, často kritizuje, riadi sa predovšetkým svojím sebapoňatím, je vytrvalý, koná spravidla na základe prakticko-logickej evidencie, často však býva zabraný do myšlienok, ľahko sa nadchne. Jeho správanie je relatívne cieľavedomo regulované so zníženou emotivitou tak v oblasti kognitívnej, ako aj konatívnej. V jeho vnútornom prežívaní za najvýznamnejšie prvky možno považovať expanzívnu aktivitu a sebazdôrazňovanie, z ktorého rezultuje jeho snaha správať sa tak, aby získal pozornosť druhých. Na základe komplexného vyhodnotenia niektorých rysov osobnosti otca nemožno vylúčiť ich možný nevhodný vplyv na spôsob a kvalitu jeho výchovného štýlu a výchovných prístupov k maloletej. Pokiaľ ide o osobnostnú štruktúru matky, je bezprostredná, má vysokú všeobecnú rozumovú kapacitu, emocionálnu stabilitu, dôverčivosť, sebestačnosť a silu vôle. Je chápavá a rýchlo sa učí. Je emocionálne zrelá a citovo vyrovnaná. Má veľmi dobrú úroveň sebakontroly. Riadi sa predovšetkým svojím sebapoňatím a cení si spoločenské uznanie. Vnútorne je psychicky vyrovnaná, vyhýba sa riziku a zmene. Vo vnútornom prežívaní za najvýznamnejšie prvky možno považovať expanzívnu aktivitu, potrebu relaxácie, zmysel pre poriadok a obrana obmedzovania svojho rozvoja. Racionálna kontrola reality nie je narušená. Kvalita osobnostnej štruktúry matky vytvára dobré predpoklady na efektívnosť jej pozitívneho výchovného vplyvu na maloletú aj v budúcnosti.

22. Ďalej z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa je pretrvávajúco konfliktný, čo dlhodobo pôsobí ako traumatický faktor vo vývine maloletej. Dlhodobou príčinou tohto konfliktu je z psychologického hľadiska spôsob akým sa snažil otec realizovať svoju individualistickú predstavu o aranžovaní podmienok a okolností realizácie svojho stretávania sa s maloletou. V súčasnosti sa situácia stabilizovala, pretože matka spolu s maloletou nastavili aranžmá stretávania sa maloletej s otcom tak, že jeho negatívny vplyv sa podarilo neutralizovať. Minimalizácia frekvenciou stykov otec - dcéra teda vplýva na duševný vývin maloletej pozitívne. Maloletá je vo svojich názoroch ovplyvnená matkou. Priama súvislosť medzi odmietaním otca a prípadným výrazným ovplyvňovaním matkou nebolo zistené. Aktuálny psychický stav maloletej a jej vnútorné prežívanie možno z psychologického hľadiska hodnotiť ako pozitívne. Vplyv súčasného správania sa otca na vývin maloletej je sekundárny, pretože primárnym pozitívnym vplyvom na vývin maloletej je plne satisfikujúci výchovný prístup matky a podporný sociálno-psychologický vplyv rodinného prostredia, v ktorom maloletá vyrastá. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania znalec V. odporučil zmeniť styk otca s maloletou na jeden deň každý druhý víkend od 16:30 hod. do 19:00 hod. v prítomnosti matky, prípadne aj kolízneho opatrovníka.

23. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Toto nie je len jeho právom, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako.

24. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

25. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná vyplýva, že jedným z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Citované zákonné ustanovenie predpokladá predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy. Predpokladom rozhodnutia súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že rodičia sa nedohodli o styku vôbec, alebo sa dohodli o styku, ale tak, že ich dohoda nezodpovedá záujmom dieťaťa a že súdna úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.

26. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov konania, znaleckých posudkov, konzultácie vykonanej na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky s maloletým dieťaťom súd dospel k záveru, že bude v prospech maloletej, keď bude upravený styk otca s ňou tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku tak, aby sa otec stretával s maloletou najskôr po dobu šiestich mesiacov jedenkrát do mesiaca v sobotu od 16:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky a po tejto dobe, keď nadviažu bližší kontakt a obnovia vzájomné vzťahy, by sa styk realizoval dvakrát do mesiaca za tých istých podmienok.

27. Pokiaľ otec hodnotne a pravidelne využije čas návštev, doba určená týmto rozsudkom bude postačujúca k tomu, aby sa medzi ním a maloletou upevňoval a rozvíjal cit spolupatričnosti, keďže za maloletou už viac ako dva roky nebol, čo aj sám potvrdil a odôvodňoval to starostlivosťou o svoju terajšiu rodinu a dieťa, ako aj to, že mu matka styk neumožňovala. Svedeckými výpoveďami mal však súd preukázané, že ich vzťahy s otcom maloletého dieťaťa nie sú veľmi dobré vzhľadom na to, že pokiaľ sa s jeho názormi nestotožňovali, boli zaradení medzi nepriateľov a tiež, že otec si sám môže za to, že nechodí za svojou dcérou a nemôže ju vychovávať, že mu nejde o maloletú, ale iba o pomstenie sa matke dieťaťa cez dieťa. Svedkovia s matkou dieťaťa majú vytvorené dobré vzťahy. Z ich výpovedí tiež vyplýva, že matka otcovi styk s dieťaťom umožňovala, ale otec tento styk nedodržiaval, prišiel neskôr alebo neprišiel vôbec. Znaleckými posudkami súd mal preukázané, že dieťa má bližší citový vzťah k matke, ale je potrebné, aby sa otec s maloletou stretával a aby sa jeho vzťah s maloletou obnovil a potom ďalej prehlboval. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a upravil styk otca s maloletou na jedenkrát do mesiaca po dobu šiestich mesiacov, aby sa navzájom ich citové väzby nadviazali, keďže už dlhodobo otec dcéru nenavštevuje z vlastnej vôle, a po tejto dobe na stretávanie sa s maloletou dvakrát do mesiaca, vždy za prítomnosti matky, čo ani otec nenamietal a nežiadal upraviť styk bez prítomnosti matky.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.