Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_37P-92-2023.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/92/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., D. XX, a otca E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A., D. A. XX, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na sumu 150 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.03.2023.
II. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2023 do 09.01.2024 na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.150,76 eura súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v 50 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a .
IV. Týmto zároveň dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 10P/10/2014-24 zo dňa 03.03.2015 vo výroku o výžive maloletého.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom podaným dňa 27.03.2023 sa domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa na sumu 250 eur mesačne od 01.03.2023 z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného ubehlo osem rokov, náklady na starostlivosť maloletého vzrástli, a to nie len vzhľadom na jeho vek, ale i záujmové činnosti.
2. Otec maloletého, napriek výzve súdu, sa vo veci nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti otca, s poukazom na ustanovenie § 31 CMP.
3. Opatrovník v písomnom vyjadrení, ako aj vo vyjadrení pred súdom uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky. Od úpravy výšky výživného ubehla doba takmer deväť rokov, a je teda nepochybné, že výdavky na maloletého sa výrazne zvýšili. Pomery na strane maloletého sa zmenili, nakoľko maloletý je vekovo starší, toho času už navštevuje strednú školu, a preto výdavky na neho sú nepomerne vyššie než v čase určovania výživného. Z týchto dôvodov odporúčal súdu návrhu matky vyhovieť a výživné zvýšiť primerane veku a potrebám maloletého.
4. Matka na pojednávaní vo výsluchu uviedla, že maloletý A. má 15 rokov, navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy stavebnej. V súvislosti so štúdiom maloletého sú výdavky na jeho cestovanie do školy v sume 25 eur mesačne, stravovanie v škole v sume 50 eur mesačne. Maloletý mimo školy navštevuje plavecký oddiel Kosatka, kde sa uhrádza mesačný poplatok 32 eur, zakupujú sa mu plavky, plutvy v sume 30 – 40 eur ročne. Maloletý má doučovanie z matematiky, za čo sa mesačne uhrádza 120 – 150 eur a z fyziky, za čo sa mesačne uhrádza 30 eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. V minulom školskom roku maloletý navštevoval 9. ročník základnej školy, do ktorej chodil pešo, stravoval sa v škole za poplatok 15 eur mesačne. Maloletý bol členom plaveckého oddielu Kosatka, kde sa uhrádzal mesačný poplatok 32 eur. Maloletý mal doučovanie zo slovenského jazyka, anglického jazyka, fyziky, za čo sa mesačne spolu uhrádzalo 120 eur. Maloletý nebol vedený v žiadnej špecializovanej ambulancii. Polročne sa maloletému do školy uhrádzali poplatky 30 – 40 eur. Osobné výdavky na maloletého spočívajú v zakupovaní oblečenia, obuvi 70 eur, osobnej drogérii 20 eur, úhrady poplatku za mobil 50 eur. Maloletý nemá vlastný príjem, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, hnuteľnej veci väčšej hodnoty. Matka spolu s maloletým býva v 3-izbovom byte u priateľa, ktorému na nájom prispieva 125 eur a stravu 300 eur. Spolu s priateľom je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti – rodinného domu v katastrálnom území Trenčany. Sama nie je vlastníkom osobného motorového vozidla. Spláca hypotekárny úver so 120 eur mesačnou splátkou. Štvrťročne sebe uhrádza poistenie 17 eur. Matka uviedla, že inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, na maloletého poberá rodinné prídavky, uplatňuje si daňový bonus. Matka vo výsluchu uviedla, že otec má dlh na výživnom, v súčasnosti maloletému darčeky nezakupuje, nestretáva sa s ním.
5. Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplynulo, že dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.090,42 eura. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnej poisťovne, lustrácie v Registri obyvateľov vyplynulo, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Okrem maloletého A. má ďalšie tri vyživovacie povinnosti.
6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, vedený pod spis. zn. 10P/10/2014 vyplynulo, že posledná úprava výživného bola rozsudkom č. k. 10P/10/2014-24 zo dňa 03.03.2015 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určenú osobitným zákonom. Z obsahu spisu vyplýva, že v tom čase obaja rodičia boli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, matka poberala sociálnu dávku vo výške 89 eur a otec vo výške 61,60 eura. Matka okrem toho si na dohodu privyrábala mesačne sumou 55 eur. Maloletý mal v tom čase 7 rokov.
7. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Súd v prvom rade skúmal, či návrh matky na zvýšenie výživného je podaný dôvodne, to znamená, či je splnená podmienka v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov súd musí mať preukázanú tak na strane oprávneného, t. j. maloletého dieťaťa, ako aj na strane povinného, t. j. otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba necelých deviatich rokov. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý 7 rokov, v súčasnosti má 15 rokov, navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy stavebnej. Je tak nesporné,
že úmerne dobou od poslednej úpravy výživného a vekom maloletého sa matke zvýšili odôvodnené výdavky na potreby maloletého. Otec maloletého v čase poslednej úpravy výživného bol evidovaný ako nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura. V súčasnosti z dôvodu nečinnosti otca sa súdu objektívne nepodarilo zistiť jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery. Súd však mal preukázané, že otec nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, má tri ďalšie vyživovacie povinnosti. Z dôvodu nečinnosti otca súd pri hodnotení schopností, možností otca vychádzal z priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve, ktorý podľa Štatistického úradu SR predstavuje 1.383 eur brutto. Súd tak mal jednoznačne a nepochybne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a otca. Súd tiež mal preukázané zvýšenie cien spotrebného koša, a preto návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodne podaný aj v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
11. Pri určovaní samotnej výšky zvýšeného výživného súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý je vo veku blízkemu dospelému, má záujmovú činnosť, navštevuje plavecký oddiel Kosatka za mesačný poplatok 32 eur. Maloletý sa stravuje v škole za poplatok 50 eur, cestovné do školy predstavuje 25 eur. Matka vyčíslila mesačné výdavky na úhradu osobných potrieb maloletého, ktoré súd akceptoval, nakoľko boli primerané veku maloletého. Súd posúdil schopnosti, možnosti otca dosahovať príjem vo výške 1.383 eur brutto. Súd na základe takto zvýšeného príjmu otca a preukázaných odôvodnených potrieb maloletého, zvýšil výživné na sumu 150 eur, ktoré zodpovedá zákonným kritériám uvedeným v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd v celom rozsahu návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 250 eur mesačne nevyhovel z dôvodu 1/ aj jej vyživovacej povinnosti k maloletému, 2/ poberaním rodinných prídavkov na maloletého v sume 60 eur, uplatňovaním daňového bonusu, 3/ tromi ďalšími vyživovacími povinnosťami otca. K vyživovacej povinnosti matky súd uvádza, že vzhľadom na vek maloletého, ktorý je vo veku blízkemu dospelému, si nevyžaduje zo strany matky takú osobnú starostlivosť ako v čase poslednej úpravy výživného, a preto je už povinnosťou aj matky podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu, čo jej príjem v sume 1.090,42 eur umožňuje. Súd má tiež za to, že výživné vo výške 150 eur spolu s rodinnými prídavkami, daňovým bonusom a určitou finančnou čiastkou zo strany matky pokryje odôvodnené potreby maloletého. Súd pri určení výšky výživného zároveň zohľadnil právo maloletého mať výživným zabezpečené aspoň životné minimum, na ktoré má zásadne právo.
12. Keďže súd mal preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne, počiatok zvýšenia výživného na maloletého určil od 01.03.2023, t. j. od mesiaca, v ktorom si matka podala riadny návrh na zvýšenie výživného.
13. Otcovi tak vzniklo zročné výživné za obdobie od 01.03.2023 do 09.01.2024 (t. j. do rozhodnutia súdu vo veci samej) vo výške 1.150,76 eura (marec, apríl, máj, jún 2023, t. j. 4 mesiace x 117,89 eura ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným vo výške 32,11 eura a zvýšeným výživným na sumu 150 eur plus júl, august, september, október, november, december 2023, t. j. 6 mesiacov x 113,20 eura ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným vo výške 36,80 eura a zvýšeným výživným na sumu 150 eur), ktoré súd otcovi povolil splácať v primeraných 50-eurových mesačných splátkach. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku, ako aj možnosti, schopnosti otca, t. j. jeho potencionálny príjem, z ktorého súd pri zvyšovaní výšky výživného vychádzal.
14. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku, ktorým naposledy bolo určené výživné na maloletého, a to rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 10P/10/2014-24 zo dňa 03.03.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia matka a opatrovník zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by ich prípadné odvolanie právne neúčinné.