Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sp/85/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zast. doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát, Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: 13388 - 27/2014 - BA zo dňa 03.12.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.: 13388 - 27/2014 - BA zo dňa 3. decembra 2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č.: 13388 - 27/2014 - BA zo dňa 03.12.2014 odporca priznal navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 21.09.2012, nárok na úrazovú rentu podľa a o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,3 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. od 21.09.2012 do 30.09.2012 v sume 178,90 EUR a od 1. októbra 2012 v sume 536,50 EUR mesačne. V zmysle , prvého bodu a v znení a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. sa suma úrazovej renty zvýšila od 01.01.2013 o 3,05%, na celkovú sumu úrazovej renty pre navrhovateľa 552,90 EUR mesačne. V zmysle a a v znení neskorších predpisov zanikol navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu dňom, ku ktorému dovŕšil dôchodkový vek, t.j. dňa 21.05.2013. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že prvé rozhodnutie v danej veci č. 35531 - 3/2013

- BA zo dňa 25.07.2013, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu, bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -35 zo dňa 20.05.2014 zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie, za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa o priznanie nároku na úrazovú rentu a náležitého odôvodnenia i v otázke poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa. V súlade s rozsudkom súdu požiadala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, odbor lekárskej posudkovej činnosti o opakované posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa z hľadiska miery poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Keďže po opakovanom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa zo dňa 07.10.2014 mal navrhovateľ určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti opätovne v rozsahu 41 % odo dňa 21.09.2012 podľa v znení neskorších predpisov mu vznikol nárok na úrazovú rentu, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká dňom

dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Odporca preto rozhodnutím č.: 13388 - 27/2014 - BA zo dňa 03.12.2014 priznal navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu odo dňa 21.09.2012 a keďže navrhovateľ dňa 21.05.2013 dovŕšil dôchodkový vek, týmto dňom mu nárok na úrazovú rentu zanikol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol, že odporca vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá dôvod na zrušenie predmetného rozhodnutia podľa (ďalej len „“), nakoľko miera poklesu pracovnej činnosti zamestnanca sa posudzuje vo vzťahu k doterajšej práci podľa , z ktorej choroba z povolania vznikla. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca sa neviedol správnou metodikou stanovovania miery poklesu pracovnej schopnosti uvedenou v

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku popísala priebeh celého konania o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu. Na základe podaného opravného prostriedku zo dňa 04.09.2013 bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne zhodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, ktorý opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel v plnom rozsahu a listom č. 623a - 12/2013 zo dňa 26.09.2013 predložil posudkovú spisovú dokumentáciu Sociálnej poisťovni, ústredie. Zdravotný stav navrhovateľa bol opakovane posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa opäť v rozsahu 41 %. Navrhovateľ v rámci konania o opravnom prostriedku nepredložil žiadne nové lekárske nálezy. O opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 04.09.2013 rozhodoval ako vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. - 35 zo dňa 20.05.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. - 44 zo dňa 20.10.2014, zrušil podľa rozhodnutie odporcu zo dňa 25.07.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 35 zo dňa 20.05.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. - 44 zo dňa 20.10.2014 bol zdravotný stav navrhovateľa dňa 07.10.2014 opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý v lekárskej správe potvrdil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 41 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava v lekárskej správe zo dňa 07.10.2014 ako zdôvodnenie stanovenej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa uviedol, že počas hospitalizácie navrhovateľa na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave v novembri 2012 mu bola diagnostikovaná choroba z povolania - intoxikácia sírouhlíkom, o čom vydala klinika aj hlásenie. Zároveň určila za sťaženie spoločenského uplatnenia 500 bodov z rozpätia 500

- 2000 bodov daného o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda určila dolnú hranicu, lebo klinické príznaky choroby z povolania boli u navrhovateľa rozvinuté len v ľahkej forme. Určenie počtu bodov z daného rozpätia musí byť v korelácii so závažnosťou klinického obrazu. Pri intoxikácii sírouhlíkom sa vyvinú neurologické a psychické príznaky. U navrhovateľa na klinike vyslovili podozrenie na ľahkú polyneuropatiu dolných končatín, ale táto nebola potvrdená elektromyografickým vyšetrením dolných končatín. Z psychických príznakov psychiater zistil organické zmeny osobnosti pravdepodobne na toxickom podklade, a to poruchy pamäte a osobnosti, depresívny syndróm, psychológ popísal zníženú koncentráciu pozornosti, krátkodobej pamäte a emočnú labilitu. Tieto príznaky nemožno v plnej miere dať do súvislosti len s intoxikáciou sírouhlíkom, nakoľko sa bežne vyskytujú u ľudí vo vyššom veku, a navrhovateľ mal 62 rokov, keď mal zistenú chorobu z povolania a boli popísané tieto psychické príznaky. O tom, že psychické príznaky choroby z povolania, ktoré navrhovateľ vykonával v rokoch 1975, ukončeného výpoveďou zo strany zamestnanca 31.01.1981, a neskôr s prestávkami do roku 1991, nemohli byť výrazne rozvinuté počas hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave svedčí aj to, že navrhovateľ pracoval ako vodič MHD od roku 1988 a s malými prestávkami nepretržite do roku 2013, a v rámci pracovného zaradenia pravidelne absolvoval preventívne prehliadky a psychologické vyšetrenia. U navrhovateľa neboli zistené žiadne známky organického poškodenia mozgu počas zamestnania v Dopravnom podniku Bratislava ako vodič. Dôležitá je aj skutočnosť, že navrhovateľ pri uvedených príznakoch duševnej poruchy nemal psychiatrom naordinovanú liečbu a sám uviedol, že žiadne lieky neužíva ani nechodí na kontroly k psychiatrovi ani psychológovi. Pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty môže byť od 41 % do 100 %. Z uvedeného vyplýva, že percentuálna výška poklesu pracovnej schopnosti z rozpätia 41 % - 100 % sa musí určiť na základe klinického dôkazu stupňa, formy alebo štádia poškodenia orgánu alebo systému. Navrhovateľ mal byť na základe odporúčania kliniky trvale vylúčený z pracoviska, kde získal chorobu z

povolania , teda z prostredia sírouhlíka, mohol ale vykonávať pre toho istého zamestnávateľa iné práce, mimo tohto prostredia. Odškodnenie musí byť primerané stupňu poškodenia zdravia.

Na základe námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa, bol jeho stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľa v plnom rozsahu, a preto dňa 24.02.2015 odstúpil spisovú dokumentáciu posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. V lekárskej správe zo dňa 21.04.2015 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie uviedol, že navrhovateľ mal dňa 21.09.2012 zistenú chorobu z povolania - intoxikáciu sírouhlíkom, nakoľko pracoval ako spriadač umelého hodvábu v závode Dimitrovka. K pracovnému preradeniu tak, ako malo byť vykonané podľa hlásenia choroby z povolania nikdy nedošlo, preto nemožno úrazovú rentu uznať inak, ako v základnej miere poklesu pracovnej schopnosti pre dokázanú chorobu z povolania - 41 %. V dobe zistenia sa jednalo len o ľahký stupeň psychického poškodenia, ktorý podľa praktického lekára navrhovateľa bol tak nezávažný, že umožňoval navrhovateľovi prácu šoféra v Dopravnom podniku v Bratislave. V lekárskych záveroch diagnostických správ nie sú žiadne diskrepancie. V diagnostickom závere z hospitalizácie navrhovateľa na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v Bratislave bola rozhodujúca diagnóza navrhovateľa - organický psychosyndróm - uvedená len ako pravdepodobná na toxickom podklade. Bolesti chrbtice v úseku C a L nie sú spôsobené degeneratívnymi účinkami sírouhlíka, čo bolo potvrdené vylúčením neuropatie dolných končatín na objektívnom vyšetrení EMG. Preto hodnota miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa 41 % je uznaním úrazovej renty pre chorobu z povolania, ktorá nespôsobila pracovné preradenie, a preto nebol naplnený zmysel tejto dávky, ktorá má nahradiť znížený príjem navrhovateľa po uznaní choroby z povolania. K dátumu uznania choroby z povolania už v expozícii sírouhlíka navrhovateľ nepracoval.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení ďalej konštatovala, že navrhovateľ nedoložil nové odborné vyšetrenia zo súčasného, resp. hlavne zo staršieho obdobia. Súčasný zdravotný stav bol objektívne zistený a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa na účely úrazovej renty vychádzal najmä z náplne práce navrhovateľa v rámci jeho pracovného zaradenia, pričom dal do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti navrhovateľa ako zamestnanca a skúmal aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce. Navrhovateľ dňa 21.05.2013 dovŕšil dôchodkový vek , a teda nárok na úrazovú rentu už toho času nemá.

Navrhovateľ vo vyjadrení k stanovisku odporcu zo dňa 27.04.2015 žiadal o zrušenie rozhodnutia odporcu č.: 13388 - 27/2014 - BA zo dňa 03.12.2014. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že mu nie je známa potreba dokazovania možnosti ďalšieho uplatnenia navrhovateľa u zamestnávateľa a na trhu práce. Má za to, že správny orgán - odporca, nerešpektoval právny názor súdu a odôvodnil rozhodnutie v rozpore s relevantnou právnou úpravou.

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť a napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Súd konštatuje, že odporca sa dôkladne vysporiadal s námietkami navrhovateľa podanými v opravnom prostriedku. Nie je pravdou, že by postup odporcu, nerešpektoval právny názor súdu a odôvodnil rozhodnutie v rozpore s relevantnou právnou úpravou. Postup odporcu bol v danom prípade štandardný a zákonný. Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený viacerými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vychádzali z objektívne a dôkladne zisteného zdravotného stavu navrhovateľa a všetci dospeli k rovnakému záveru, a to že percentuálna výška poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je 41 %. Neboli zistené žiadne diskrepancie v zdravotných záznamoch a záveroch odborných lekárov. Závery posudkových lekárov sociálneho poistenia sa v zmysle § 196 zákona považujú za hodnoverný dôkaz v konaní. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. konštatoval, že „posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj navykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia.“

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákon neurčuje. Pracovné postupy posudkových lekárov sociálneho poistenia sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0 % až 100 %. Posudkový lekár pritom vychádza zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým lekárom. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje:- stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania,- pracovnú náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali,- percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; - či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu, nie tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z povolania,- možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná rekomandácia). Pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty skutočnosť, že zamestnávateľ nemá možnosť poškodeného zamestnávať iba na niektorých z pôvodne vykonávaných pracovných činností podľa profesiogramu, nie je z posudkového hľadiska rozhodujúca. Z uvedených zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak vzhľadom na priame následky choroby z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu práce (prevádzka, priestory, pracovné pomôcky), prípadne druh pracovných činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100%. Reálna miera poklesu pracovnej schopností vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať, a ostatných posudkovo závažných skutočností tak, ako sú tieto vymenované vyššie.

Súd záverom musí konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým odporca priznal navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 21.09.2012,

nárok na úrazovú rentu podľa a zároveň uviedol, že v zmysle a a v znení neskorších predpisov navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu zanikol dňom, ku ktorému dovŕšil dôchodkový vek, t.j. ku dňu 21.05.2013, považuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).