Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-11-2018.pdf
PDF · 120.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Csp/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 22.03.2013 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bezpoplatková.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2018 domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX uzavretej dňa 22.03.2013 medzi žalobcom a žalovaným. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uvedenej zmluvy bolo žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 840,- Eur. Žalobca mal podľa tohto dokumentu vrátiť poskytnutý úver v 40. mesačných splátkach vo výške 40,01 Eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 70,02 %, RPMN je uvedená vo výške 70,21 %, údaj o priemernej RPMN v čase poskytnutia úveru bol vo výške 47,29%. Celkovú čiastku, ktorú mal zaplatiť, predstavuje suma 1.890,42 Eur. Súčasťou zmluvy o úvere je aj zmluvné dojednanie, ktorým je dohoda o poskytnutí služby. Poukázal na to, že žalovaný si so žalobcom dohodol poplatok za túto službu zámerne v inej zmluve obsiahnutej v úverovej zmluve. Tento poplatok v konečnom dôsledku nebol zahrnutý v samotnej zmluve o úvere. Takúto dohodu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Súčasne so zmluvou o úvere bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, ktorú je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku, nakoľko táto má podobu formulárového charakteru, bola podmienkou poskytnutia úveru. Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené budú pred rozhodcovských súdom, alebo pred všeobecným súdom. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom je na žalobcovi, nakoľko žalobcom pri sporoch z úverových zmlúv je takmer pravidelne veriteľ a teda aj právo voľby súdu je na veriteľovi. Možnosť voľby dlžníka medzi všeobecne rozhodcovským súdom je len iluzórna. Vzhľadom na uvedené je potrebné takúto rozhodcovskú zmluvu posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naliehavý právny záujem na takomto určení neplatnosti zmluvy o úvere žalobca odôvodnil ustanovením § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.03.2018 uviedol, že v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013 prebehlo medzi stranami sporu pred Slovenským arbitrážnym súdom so sídlom Krížna 56, Bratislava konanie pod spisovou značkou G.
XXX/XX/XX - U., v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu a zaplatení splatenej sumy úveru z predmetnej zmluvy. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku bol žalovaným podaný na Okresný súd Veľký Krtíš návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého predmetný súd v konaní vedenom pod spisovou značkou XEr/XXX/XXXX rozhodol dňa 21.04.2015 o udelení poverenia súdu na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr Ing. Jánovi Gasperovi. Rozhodnutie o žalobe na plnenie predstavuje prekážku res iudicata prekonanie o žalobe na určenie, pokiaľ obe žaloby sa týkajú toto istého skutkového základu. Preto žalovaný vzniesol námietku res iudicatae. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so žalobcom preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami a pod. Z jej obsahu je zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu, a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená že sám môže žalobou (na základe vlastnej voľby či už na príslušnom súde alebo pred rozhodcom, ktorého určí) uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Výška odplaty za úver bola upravená v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu vo výške 47,29 % podstatným spôsobom neprevyšovala -za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Samotná Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, a to s poukazom na ustanovenie § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na podporu svojich tvrdení na rozhodovaciu činnosť jednotlivých krajských súdov.
3. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že zmluvu uzatvoril takým spôsobom, že u nich po dedine chodil obchodný zástupca žalovaného a zisťoval, kto by chcel získať nejakú pôžičku, nejaký úver. Obchodný zástupca prišiel ku ním do domu. On mu povedal, že by potreboval pôžičku, lebo nemá peniaze na vykurovacie drevo a manželka bola v tom čase veľmi chorá. Vtedy poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 150,- Eur. Obchodný zástupca mu povedal, že ťažko mu to prejde a že mu tam bude musieť on niečo pridať. Zmluvu následne podpísal a obchodný zástupca mu peniaze na druhý deň priniesol. Obchodný zástupca mu nič k tejto zmluve o revolvingovom úvere nepovedal. Rovnako mu nič nevysvetľoval ani k samotnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. On som si neprečítal ani jednu zmluvu, pretože uzavretie týchto zmlúv prebehlo veľmi rýchlo. Podpisoval dva alebo tri papiere. Ďalej uviedol, že nevie, čo je to rozhodcovské konanie. Má vychodených len päť tried základnej školy. Čítať však vie, niečo prečíta. Obchodný zástupca mu nevysvetlil, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou poskytnutia úveru, len mu listiny predložil na podpis.
4. Na pojednávaní konanom dňa 30.05.2019 právny zástupca žalobcu po predbežnom právnom posúdení sporu navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby zo znenia, zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 22. 03. 2013 medzi žalobcom a žalovaným je neplatná na znenie, že súd určuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 22. 03. 2013 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Súd následne vyhlásil na pojednávaní uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby v navrhovanom rozsahu. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného nebol na tomto pojednávaní prítomný, súd následne vypracoval písomné uznesenie č. k. XCsp/XX/XXXX - XX zo dňa 30.05.2019 o pripustení zmeny žaloby, ktoré doručil žalovanému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2019.
5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.06.2019 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného v súlade s ustanovením § 180 CSP, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupcu žalobcu zotrval na podanej žalobe, ďalej uviedol, že hlavné dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy spočívajú v nedodržaní písomnej formy zmluvy, nejasne vyjadrenej konečnej splatnosti úveru a nesprávne uvedenej výške RPMN, ktorá nezahŕňa doplnkovú službu o poskytnutí možnosti odkladu splátok. Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú spotrebiteľskú zmluvu, táto netvorí prekážku res iudicata aj vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky N..Ú. XXX/XXXX.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 22.03.2013, zmluvnými dojednaniami k Zmluve o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o., Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2018, Rozhodcovským rozsudkom sp zn. XXX/ XX/XX zo dňa 13.08.2014.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 19.03.2013 žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom pracovníka spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Žiadosť žalobca len podpísal. Následne žalovaný potvrdil žalobcovi uzatvorenie zmluvy. Dňa 22.03.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX. Podľa zmluvy žalobcovi bol schválený úver vo výške 840,- Eur s tým, že mesačná splátka úveru predstavovala sumu 45,01 Eur. Žalobca mal zaplatiť 42 mesačných splátok po 45,01 Eur s tým, že celková suma, ktorú mal zaplatiť predstavovala 1.890,42 Eur. Podľa zmluvy bola dohodnutá ročná úroková sadzba 70,02 %. Zmluva uvádza údaj o RPMN 70,21 % a priemernej RPMN za úver 47,29 %. Po poskytnutí revolvingového úveru bola úverovou zmluvou predpokladaná RPMN vo výške 60,51 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 70,02 %. Súčasťou obsahu zmluvy je aj dohoda o poskytnutí služby spočívajúca v možnosti odkladu splátok úveru, za ktorú bol stanovený poplatok vo výške spolu 183,22 Eur (120,58 Eur + 62,64 Eur). Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru bola splatná ku dňu uzatvorenia Dohody o poskytnutí služby k 22.03.2013 a nebola zahrnutá do mesačných splátok úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. platné od 01.01.2013. Súčasne so zmluvou žalobca uzavrel so žalovaným vo forme samostatného formuláru aj Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013, ktorú žalobca podpísal dňa 19.03.2013. Z čl. 4 a 5 rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o úvere budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Keďže žalobca uver nesplácal riadne a včas, žalovaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere podal žalobu na vyššie uvedenom rozhodcovskom súde, kde pod sp. zn. XXX/XX/XX bol dňa 13.08.2014 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.515,32 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia žalovaného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.09.2014 a vykonateľnosť dňa 30.04.2014. Na podklade uvedeného rozsudku žalovaný podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Jánovi Gasperovi, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, pod sp. zn. Q. XXX/XXXX. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 21.04.2015 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade predloženého exekučného titulu.
9. Podľa ustanovenia § 230 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“); ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať a rozhodovať znova.
10. Podľa § 137 písm. c) CSP; žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 3 OZ; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ; za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ; zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i), j) ZoSÚ; zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSÚ; poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ; spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
21. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ustanovenia § 230 CSP sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XObdo/XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, sp. zn. XMCdo/X/XXXX. V prípade kedy o žalobe na plnenie rozhodoval rozhodcovský súd sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ak pre svoje rozhodovanie nemal oporu v platnej rozhodcovskej doložke a preto je takéto rozhodnutie rozhodcovského súdu potrebné považovať za nulitné, t. j. ako keby nebolo vydané. V danom prípade súd po oboznámení sa obsahom Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013 dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka uvedená v rozhodcovskej zmluve nebola dojednaná individuálne a preto je neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu (resp. v tomto prípade súdov), nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný nemôže uspieť s obhajobou ním zvoleného postupu založeného na samostatnosti rozhodcovskej zmluvy (ktorá by takto mala mať charakter individuálneho dojednania, nespadajúceho pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve). Individuálnosť vyjednaní totiž nie je závislou od fyzického oddelenia časti dojednaní od iných, ale v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X T. X/XXXX zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>OZ). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Je nesporné, že predmetnú zmluvu podpísal žalobca spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka je uvedená na samostatnom tlačive ako rozhodcovská zmluva, ide len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalobca na pojednávaní uviedol, že obchodný zástupca žalovanému mu pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere vôbec nevysvetlil obsah dokumentov, ktoré mu boli dané na podpis. Neupovedomil ho o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu. Vzhľadom na to, že žalobca má vychodených päť tried základnej školy, len ťažko môže pochopiť bez náležitého vysvetlenia, čo je to rozhodcovské konanie a aký to bude mať pre neho v budúcnosti dopad. Aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd potom rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú. Keďže rozhodcovská doložka je neplatná, preto rozsudok rozhodcovského súdu možno považovať za nulitný, ktorý netvorí prekážku veci právoplatne skončenej pre žalobu o určenie práva medzi tými istými účastníkmi. Žaloba žalobcu je preto prípustná.
22. Z pohľadu právnej kvalifikácie je súd toho názoru, že v danom prípade sa jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP podľa, ktorej možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Možnosť žaloby v danom prípade vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 ZoSÚ, podľa ktorého spotrebiteľ má možnosť žalobou sa domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd zastáva názor, že bola splnená podmienka žalovateľnosti aj pokiaľ ide o naliehavý právny záujem. Žalobou s daným určovacím petitom sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, pretože právoplatný výrok súdu o určení, že úver zmluvy č. 8200054084 zo dňa 22.03.2013 je bezúročný a bez poplatkov by zbavil žalovaného možnosti uplatňovať si od žalobcu úroky a poplatky z poskytnutého úveru.
23. Súd preskúmal, či Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2013 spĺňa právne náležitosti vyžadované všeobecnou aj osobitnou právnou úpravou spotrebiteľského práva. Žalovaný mal v zmluve postavenie dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom). Žalobca mal status spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral ako fyzická osoba. Súd následne ustanovenia zmluvy podrobil súdnej kontrole z hľadiska špeciálneho právneho prepisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že zmluva bola uzatvorená platne, ale neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/, i), j) cit. zákona. Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru. V ustanovení čl. 4, bod 4.5 zmluvných dojednaní je uvedené, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, respektíve revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ má právo už pri podpísaní zmluvy byť informovaný, ako dlho je povinný si plniť zmluvné povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky), ktoré mu vyplývajú z uzatvorenej zmluvy. Vyžaduje sa časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Povinnosťou dodávateľa je, aby matematickými operáciami uvedené vstupné údaje premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCo XXX/XXXX). Spotrebiteľ musí už pri uzavretí zmluvy vedieť, kedy (dátum) uplynie čas splácania. Uvedená náležitosť musí byť vyjadrená priamo v zmluve a nepostačuje odkaz na zmluvné dojednania. Naviac v danom prípade Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. boli vyhotovené drobným a takmer nečitateľným textom. Žalobca, ktorý má vychodených päť tried základnej školy, nemohol pochopiť údaje o konečnej splatnosti úveru, čím nebola dodržaná zákonná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ.
24. Súd skúmal aj to, či Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 22.03.2013 bola uzatvorená v písomnej forme. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá bola podpísaná dňa 19.03.2013 žalobcom predstavuje návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a OZ. Zmluva je uzatvorená okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy sa stane účinným (§ 44 OZ). Prijatie návrhu, ktoré obsahuje výhrady, dodatky alebo obmedzenia, prípadne iné zmeny, je odmietnutie návrhu a považuje sa za nový návrh. Vznik zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka predpokladá, aby návrh na uzavretie zmluvy bol prijatý v celom rozsahu a bez výhrad. Prijatie návrhu so zmenami sa považuje za nový návrh na uzavretie zmluvy. Žalovaný v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, označenej ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“, zmenil údaje vyplnené žalobcom, čím došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy. Žalobca tento nový návrh nepotvrdil, preto nemožno konštatovať, že došlo k písomnému uzavretiu zmluvy. Z časti 5. „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ vyplýva, že žalobca predložil žalovanému návrh na uzavretie zmluvy, kde navrhoval RPMN za úver vo výške 70,02 % a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %. Žalovaný návrh žalobcu na uzavretie zmluvy potvrdil v časti 6. žiadosti tak, že navrhol RPMN za úver vo výške 70,21 % a predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 60,51 %. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský záväzok, možno uzavrieť, že nie je preukázaná zákonná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ, t. j. písomná forma zmluvy, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ.
25. Hodnota RPMN úveru nepredstavuje náležitosť zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy sa konsenzuálne dohodnúť. Hodnota RPMN by však mala zohľadňovať parametre poskytovaného úveru dané výpočtom matematického vzorca, pričom zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bol nesprávne uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť. Ak žalobca mal zaplatiť 42 mesačných splátok po 45,01 Eur, celková suma, ktorú spolu mala zaplatiť predstavovala čiastku 1.890,40 Eur, k čomu ale bolo potrebné pripočítať ešte poplatok za poskytnutú službu odkladu splátok vo výške 183,22 Eur podľa Dohody o poskytnutí služby vyjadrenej v bode 8. zmluvy o revolvingovom úvere. Následne celková čiastka, ktorú mal žalobca ako dlžník zaplatiť žalovanému predstavovala sumu 2.073,62 Eur. Z týchto skutočnosti možno vyvodiť záver, že žalobca ako dlžník bol zavádzajúcim spôsobom informovaný o celkovej čiastke, ktorú bol povinný veriteľovi zaplatiť. Uvedený nedostatok mal vplyv na určenie výšky RPMN. Podľa zmluvy bola RPMN uvedená vo výške 70,21 %, pričom nezahrňovala poplatok za poskytnutie služby a reálna RPMN by tak bola vyššia. Okrem toho súd dohodu o poskytnutí služby považoval za neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 a 5 OZ, s poukazom na odôvodnenie v bode 21 tohto rozsudku, keďže nebola individuálne dojednaná. Ďalej súd poukazuje na to, že mu je (nielen z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti), ale aj z rozhodnutí iných súdov (napr. závery Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. XXCo/ XXX/XXXX zo dňa 26.04.2018 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXCo/XX/XXXX z 23.02.2016) známe, že predmetná Dohoda o poskytovaní služieb je pre rozpor s dobrými mravmi ako aj v zmysle § 37 OZ neplatná. Touto dohodou žalobca obchádza ustanovenie OZ o najvyššej prípustnej výške odplaty (§ 53 ods. 6 OZ), čo priamo zakazuje 9 ods. 7 a 9 ZoSÚ. Žalobca podľa názoru súdu žalovanému „vnútil“ aj iný úkon ako ten, ktorý bol pri podpise úverovej zmluvy vo sfére záujmu žalobcu, ktorý len podpisoval žalobcom vopred pripravené formulárové zmluvy, bez možnosti zasiahnuť do ich obsahu. Nemožno opomenúť skutočnosť, že súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že spotrebitelia o takýto druh služby žalobcu reálne „nežiadali“, avšak keby pred pripravenú formulárovú žiadosť o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver by im nebol poskytnutý a teda nemali možnosť takéto „služby“ odmietnuť.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd potom určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 22.03.2013 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bezpoplatková. Ku ďalším namietaným skutočnostiam zo stany žalobcu sa už potom súd ďalej nevyjadroval.
27. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP, žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu potom súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu v zmysle s tým, že o výške náhrady trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.