Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: C. Q., R.. XX.X.XXXX, S. X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42342546, proti žalovanej: S. Q., R.. XX.X.XXXX, S. X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Námestie SNP 7, 090 01 Stropkov, IČO: 35510722, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -231 zo dňa 13.9.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s príslušenstvom po rozvode manželstva rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.644,69 eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.644,69 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Mal za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 3.1.2007 bolo zistené, že strany sporu C. Q. a S. Q. ako predávajúci odpredali kupujúcemu I. I. byt č. XX s príslušenstvom na 4. poschodí, vo vchode č. XX na ulici S.. Z. v obytnom dome súp. č. XXXX postavenom na parcele č. J. vedené na LV č. XXXX kat. úz. D. podľa čl. IV. predmetnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 600.000,- Sk, z ktorej sumy mala byť suma 582.000,- Sk vyplatená predávajúcim a suma 18.000,- Sk pre realitnú kanceláriu ako provízia, a preto súd pri vyporiadavaní majetku vychádzal zo sumy 582.000,- SK, (po prepočte zo sumy 19.318,86 eur) ako príjem strán sporu z odpredaja predmetného bytu. Z tejto sumy žalovaná aj žalobca, a to konkludentným spôsobom darovali dcére sumu 362.400,- Sk, t. j. 12.029,48 eur ako dar pre svoju dcéru O. za účelom akontácie na lízing predmetného motorového vozidla značky P. P. N., pričom až na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu do zápisnice na pojednávaní dňa 18.4.2012 a na vznesenú námietku premlčania sa práva žalobcu dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu súd posúdil tento právny úkon ako dar finančných prostriedkov vo výške 12.029,48 eur zo strany strán sporu v prospech dcéry O. ako platný právny úkon zo dňa 29.1.2007. Žalobca sa tak dovolal relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu daru zo dňa 29.1.2007 až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby obsiahnutej ustanovenej v .

3. Ďalej súd prvého stupňa prvej inštancie pri rozdiele príjmu za odpredaj bytu sumou 19.318,86 eur a odpočítaní daru strán sporu pre dcéru O. sumou 12.029,48 eur polovicu zostatku príjmu, t. j. 7.289,38 eur za odpredaj bytu sumou 3.644,69 eur uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súčasne uviedol vo svojom rozhodnutí, že z námietok žalovanej, že zvyšné finančné prostriedky z odpredaja bytu boli použité na úhradu dlhu nájomníkov a sumou 20.000,- Sk bol vyplatený dlh sestre žalovanej a úhrady dlžôb nebankových subjektov a hlavne pokrývané potreby živobytia rodiny, súd ich ako nepreukázané nebral do úvahy.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , , , , a aj , čo sa týka premlčania nároku žalobcu, ktorý sa dovolával v konaní relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

5. O trovách konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. Najmä poukázala, že ide o nesprávny záver súdu, ktorý pri rozdiele príjmu za odpredaj bytu sumou 19.318,86 eur a odpočítaní daru pre dcéru strán sporu, a to O., sumou 12.029,48 eur uložil zaplatiť žalovanej v prospech žalobcu 3.644,69 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pretože takýto nesprávny záver súdu vyplýva z toho, že žalobca aj žalovaná potvrdili, že nájomcovia bytu na B.. Z. neplatili za nájom a služby dlhy. Žalobca hovorí o dlhu 40.000,- Sk, žalovaná o dlhu 50.000,- Sk s úrokmi z omeškania až 64.000,- Sk. Je však nesporné, že dlhy na byte boli, a to minimálne vo výške tvrdenej žalobcom. Žalobca tvrdil, že dlhy zaplatil kupujúci I., čo však nepreukázal a naviac sa to javí ako nelogické, pretože takáto platba by bola súčasťou kúpnej ceny. Ďalej poukázala, že finančná situácia ich rodiny bola kritická, poberali dávky sociálnej pomoci, žalobca sa nestaral o zabezpečenie 7 člennej rodiny, dlhšiu dobu nepracoval, resp. pracoval len náhodne a brigádnicky, a preto žalovaná sa musela nevýhodne zadlžovať aj v nebankových spoločnostiach. Ďalej uviedla, že v čase pripísania kúpnej ceny za byt na jej účet, a to 25.1.2007 až do 14.8.2007, kedy bolo manželstvo právoplatne rozvedené, žalobca nikde nepracoval, pričom sám uvádzal, že za toto obdobie prispel na rodinu sumou 700,- eur, a tak o zabezpečenie celej rodiny sa starala sama žalovaná. Má za to, že súd postupoval nesprávne, ak nebral do úvahy preukázané a preukázateľné výdavky rodinného rozpočtu, ktoré sú naviac výdavkami nevyhnutnými na zabezpečenie základných životných potrieb. Ďalej poukázala, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva môže byť len ten majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorý existoval ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Žalobca nepreukázal, aby ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existovala finančná suma spoločného majetku, ktorá by pochádzala z predaja majetku v BSM, a preto je jeho nárok na vyporiadanie neexistujúceho majetku neopodstatnený. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. zmenil a rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a žalobcu zaväzuje zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že vyjadrenia žalovanej sa v priebehu celého súdneho konania javia ako zmätočné, nejednoznačné, účelové a zavádzajúce. Pri koncipovaní žaloby vychádzal z informácii, ktoré mal od žalovanej. Až v priebehu konania sa ukázalo, že tieto informácie nemali nič spoločné so skutočným úmyslom žalovanej pri nakladaní s majetkom patriacim do BSM, nakoľko predmetné motorové vozidlo bolo síce v dokladoch zapísané na meno dcéry žalovanej, no v skutočnosti ho užívala výlučne žalovaná ako svoj vlastný majetok vo Švajčiarsku. Ďalej mal za to, že peniaze z predaja bytu boli použité na motorové vozidlo, nakoľko išlo o peniaze patriace do BSM, a preto navrhoval od začiatku, aby takto nadobudnuté vozidlo si ponechala žalovaná s tým, že túto skutočnosť zohľadní vo svojej žalobe pri finančnom vysporiadaní. V súdnom konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako ďalej uviedol, že práve tieto peniaze z predaja bytu, teda majetku patriaceho do BSM , boli použité na kúpu motorového vozidla, resp., že tieto peniaze boli darované dcére O. Q.. Má za to, že pokiaľ nie je zrejmé, kedy došlo k darovaniu peňazí pre dcéru O. zo strany žalovanej, a či vôbec darované peniaze sú z majetku patriaceho do BSM nie je možné uzavrieť, že námietka žalobcu, ktorou sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, že tak urobil až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby. Uviedol ďalej, že trvá na tom, aby aj suma 12.029,48 eur bola predmetom vyporiadania BSM. Podľa jeho názoru v zmysle uvedeného, súd nemal z príjmu za odpredaj bytu odpočítavať dar pre dcéru O.. Uviedol, že tiež nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaná uhradila dlhy súvisiace s nájmom bytu na B.. Z., a že finančná situácia rodiny bola kritická, že sa museli zadlžovať a podobne, pretože správne súd prvej inštancie konštatoval a tieto námietky žalovanej nebral do úvahy. Čo sa týka jeho zamestnanosti uviedol, že v období od 10.1.2006 do 5.6.2006 bol síce nezamestnaný, ale vykonával práce mimo pracovného pomeru o čom žalovaná vie. Od 5.2.2007 do 2.12.2007 bol nezamestnaný, nakoľko mal operáciu kŕčových žíl a osobne sa staral o deti napriek tomu, že mal minimálny príjem okolo 8.000,- až 10.000,- Sk na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Neskôr, keď pracoval v Š. bol priemerný jeho zárobok cca 1.000,- eur a domov posielal na účet sumy, ktoré podrobne špecifikoval. Žalovaná od marca 2004 pracuje vo Š. až doposiaľ a má stabilný, vzhľadom na priemernú mzdu na Slovensku, vysoko nadpriemerný príjem. Pokiaľ jeho rodina si mohla dovoliť financovať dcéru sumou 2.000,- eur mesačne na vysokoškolské štúdium je zrejmé, že v žiadnom prípade nebola rodina v kritickej situácii a nemohla vzhľadom na tieto zárobkové pomery účastníkov konania byť peňažná suma z predaja bytu za obdobie niečo vyše roka spotrebovaná, resp. pokiaľ by aj bola žalovanou spotrebovaná , napriek tomu ju treba vyporiadať. Uviedol, že má za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu opodstatnená a dôvodná.

8. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaná už nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení (, , ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia .

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

11. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Uvedené ustanovenia , , ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti , treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky k realizovaným úkonom predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení (, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

13. Odvolací súd poukazuje v prvom rade, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práv na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie totiž vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práv Kraska proti Švajčiarsku z 29.4.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. ).

14. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení a táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( a ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

15. Ustanovenie dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je preto postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

16. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že sa jedná o reštančnú vec, ktorá napadla na Okresný súd Bardejov v roku 20.5.2011. Súdne konanie teda prebieha už najmenej 8 rokov. S jeho výsledkom nie je spokojná žalovaná, ktorá podala odvolanie a aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že ani on nie je s takýmto záverom súdu prvej inštancie spokojný, k čomu však odvolací súd poznamenáva, že žalobca odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

17. Ďalej odvolací súd poukazuje, že ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodu, rozhodne o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd na návrh niektorého z nich. Súd môže vyporiadať len ten majetok, ktorí účastníci konania (strany sporu) navrhli na vyporiadanie do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po uplynutí 3 rokov totiž nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní podľa .

18. Ďalej poukazuje, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súdom je podľa slovenskej judikačnej praxe všetok majetok, ktorý podľa a s prihliadnutím na patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločne existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pri zisťovaní majetku, či tento patrí do spoločného majetku alebo nie, nie je súd síce viazaný návrhmi účastníkov, (strán sporu) pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. Súd nie je viazaný ani návrhom, ktorý sa týka ceny majetku uvedeného v žalobe, ani tým, či sa má jednotlivá vec prikázať tomu, či onomu bývalému manželovi. Je však povinný zistiť čo do bezpodielového spoluvlastníctva skutočne patrí. Súčasne však odvolací súd poukazuje aj na novšiu judikatúru, ktorá reaguje na posilnenie prejednávacej a dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní a tiež na prehĺbenie dispozičnej voľnosti subjektov súkromného práva, v zmysle ktorej platí, že súd môže do vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili predmetom vyporiadania; to platí aj na zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak. Z uvedeného tak vyplýva, k čomu sa prikláňa aj odvolací súd, že súd tak nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy zisťovať majetok, ktorý mal patriť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto na účastníkovi (strane sporu), ktorá tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spočíva dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí v skutočnosti, ktoré v takomto prípade vec vylučujú z bezpodielového spoluvlastníctva, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností. To platí vo vzťahu k sumám, ktoré mal jeden z manželov získať predajom spoločných vecí, prípadne i zatajením výťažku.

19. Taktiež odvolací súd konštatuje , že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je súd povinný rešpektovať hľadiska vyjadrené v ustanovení , najmä je povinný rešpektovať zásadu rovnosti podielov. Aplikácia ustanovenia má prednosť aj v tom prípade, ak je súd povinný rešpektovať majetkové práva jednotlivých manželov, ktoré súvisia s vyporiadavaním bezpodielovým spoluvlastníctvom.

20. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, vysporiadanie BSM vykonal v súlade s vyššie uvedenými závermi odvolacieho súdu. Na základe uvedeného, a teda na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

21. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním žalovanej zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení , správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

22. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovanej, aj po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného, skutkového i právneho stavu.

23. Odvolací súd súčasne rozhodol aj o odvolaní žalovanej proti výroku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý považuje za vecne správny, ak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

24. V odvolacom konaní odvolací súd postupoval v zmysle ustanovení a . V odvolacom konaní žalovaná ako odvolateľka nemala úspech. Naopak úspech mal žalobca, a ktorý požadoval náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd vyslovil, že žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne v zmysle súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).