Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. I. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: A. I. rod. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcej na ul. Z.. G. č. XX v A. zastúpenej JUDr. Ľubošom Kizivatom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku č. 8 a A. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom XXXX L. W. #., P., E. O., XXXXX-XXXX Q. zastúpeného JUDr. Ivetou Marcinovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí slobody č. 3 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.11.2018 č.k. -224 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. A. zo 100 € na 250 € mesačne od 29.10.2014, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 25. dňa v mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 29.10.2014 do 30.11.2018 v sume 7.364,49 € povolil otcovi splácať v 490 € mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 25. dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v ust. , a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodov, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj potencionalitou príjmu matky, ustálil mesačný príjem otca, ako aj náklady na maloletého za sledované obdobie, s prihliadnutím na ich časovú variabilitu. V odvolaní uviedol, že sa stotožňuje so závermi o zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa ktoré nastali, a to už len s prihliadnutím na uplynutie času, ktoré nastalo od poslednej úpravy výživného. Uznáva, že je tu dôvod na zvýšenie výživného, nie však v takej výške, akú žiada matka maloletého. Čo sa však týka zmeny pomerov na jeho strane, matkové pomery, schopnosti a možnosti sa u neho výrazne nezmenili a nie je schopný prispievať na výživu maloletého v sume 250 €. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania nesprávne posúdil jeho príjem a ani nie je jasné, z akej výšky príjmu vychádzal. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že z písomného prehlásenia o výške jeho príjmu zo dňa 22.5.2018 pred verejnou notárkou pôsobiacou v New Jersey bolo zistené, že daň z príjmu za rok 2014 predstavovala sumu 18.153 USD, za rok 2015 15.210 USD, za rok 2016 6.200 USD a za rok 2017 5.800 USD. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, akým spôsobom ustálil príjem otca za jednotlivé časové obdobia, resp. roky, keďže určil zvýšenie výživného v rovnakej sume 250 € mesačne za všetky časové obdobia, resp. roky od podania návrhu až do času, kedy rozsudkom vo veci rozhodol aj napriek skutočnosti, že z predmetného čestného prehlásenia je zjavné, že v každom roku dosahoval iný príjem. Uvedená skutočnosť sa podľa jeho názoru mala premietnuť aj do samotného výroku rozsudku. Zároveň čo sa týka určenia a ustálenia jeho príjmu, súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že je notoricky známa skutočnosť, že Slováci, ktorí odchádzajú za prácou do USA, zarábajú minimálne 400 USD týždenne, t.j. 351,22 € po prepočte kalkulačkou Národnej banky Slovenska. Podľa jeho názoru nejde o notoricky známu skutočnosť a z odôvodnenia rozsudku ani nevyplýva ako k danej úvahe dospel. Pokiaľ by aj vychádzal z tejto skutočnosti, jeho mesačný príjem by predstavoval sumu približne 1.404,88 €. Zároveň je nutné uviesť, že v konaní bolo nespornou a preukázanou skutočnosťou, že je otcom dvoch maloletých detí, a to mal. A., o ktorého nároku na výživné prebiehalo konanie a mal. E.. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v prípadoch týkajúcich sa určenia výšky výživného je toho názoru, že pokiaľ by vychádzal z uvedeného príjmu 1.400 € mesačne, zároveň berúc do úvahy skutočnosť, že má vyživovacie povinnosti k svojim dvom maloletým deťom, má prispievať na výživu maloletého maximálne v rozmedzí sumy vo výške 140 € mesačne až 210 € mesačne, iba za predpokladu, že takéto výživné budú súčasne odôvodňovať aj reálne potreby a náklady na maloletého. Uviedol, že v mimosporových konaniach sa kladie dôraz na procesnú aktivitu zo strany súdu, ktorý musí zistiť stav veci a k tejto súvislosti môže a aj musí zasahovať do dokazovania, čím ovplyvňuje procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Inak povedané, povinnosťou konajúceho súdu bolo vykonávať dokazovanie z úradnej povinnosti, a to aj nad rámec návrhom na dokazovanie zo strany účastníkov. Pri určení výšky výživného prihliada na majetkové pomery, možnosti a schopnosti oboch rodičov povinných z výživy maloletého dieťaťa, ale vychádza aj z nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V súvislosti s nákladmi a výdavkami na maloletého si dovoľuje poukázať na pomerne chaotické preukazovanie zo strany matky z ktorého nevyplýva, aké sú vlastne reálne mesačné náklady a výdavky na maloletého v tom ktorom období. Po viac ako štyroch rokoch však v bode 21. odôvodnenia napádaného rozsudku súd konštatuje, že výdavky na maloletého sú nasledovné: súťaže v Bratislave, v Brne, v Maďarsku a v Košiciach 50 €, sústredenie na Zemplínskej Šírave trikrát ročne 110 - 120 € ročne, t.j. cca 10 € mesačne, športová obuv 110 - 150 € ročne, t.j. cca 12 € mesačne, platný tréningový tábor 60 € ročne, t.j. 5 € mesačne, školský výlet 8 - 20 € ročne, t.j. cca 1 € mesačne, tréningy od 12/2016 do 9/2017 dvakrát týždenne, jeden tréning v sume vo výške 15 €, dokopy 104 tréningov, t.j. 1.560 €. K tejto položke uvádza, že išlo o tréningy v období od decembra 2016 do decembra 2017, teda v období 10 mesiacov. Ak by aj vychádzal z predpokladu, že tréningy sa uskutočňovali pravidelne dvakrát týždenne po celé sledované obdobie 10 mesiacov, t.j. aj cez Vianoce, jarné prázdniny, Veľkú noc, letné prázdniny a podobne, išlo zjavne maximálne o 80 tréningov dokopy v sume 1.200 € a nie 104 tréningov spolu 1.560 €. Zdôrazňuje, že nešlo o výdavky na maloletého, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť, a to najmä tieto výdavky nepredstavovali pravidelný mesačný náklad na maloletého od podania návrhu až do vydania súdneho rozhodnutia, nakoľko je zjavné, že sa menili podľa jednotlivých časových období. Náklad, ktorý matka na maloletého mala iba v období 10 mesiacov sa nemôže premietať do výšky výživného počas väčšej časti celého sledovaného obdobia, v rámci ktorého tento náklad na maloletého neexistoval. Ďalej v bode 39. napádaného rozsudku konštatuje, že pri určení výživného súd prihliadal nielen na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ich majetkové pomery, ale predovšetkým na odôvodnené potreby mal. A., pričom mesačné výdavky uvádzané matkou, a to strava v škole 23 €, drogéria 50 €, obuv a oblečenie 50

- 100 €, športová aktivita 33 €, náklady na atletiku 240 - 400 € ročne, t.j. 20 - 33,33 € mesačne, poplatok za súťaže 50 € súd považuje za nevyhnutné a primerané. Dovoľuje si zdôrazniť, že na základe vyššie uvedeného v odôvodnení napádaného rozsudku sa uvádza, že tieto výdavky v sume 226 € až 289,33 € na maloletého považuje za preukázané, nie je mu zrejmé, z akého dôvodu ho zaviazal na povinnosť platiť výživné v sume vo výške 250 € mesačne, keďže vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj jeho matka a nemôže bezdôvodne zaťažovať a prenášať na neho vyživovaciu povinnosť matky a súčasne ani potreby maloletého neodôvodňujú súdom určenú výšku výživného. Zároveň tak ako v súvislosti s nepravidelným a nerovnakým príjmom za obdobie od podania návrhu dňa 29.10.2014 do vydania súdneho rozhodnutia do 16.11.2018, tak aj v súvislosti s nerovnakými nákladmi a výdavkami na maloletého v sledovanom časovom období si dovoľuje zdôrazniť, že pokiaľ je tu dôvod na zvýšenie výživného z jeho strany vzhľadom na pomerne dlhé časové trvanie súdneho konania prebiehajúceho, t.j. viac ako 4 roky sa nijakým spôsobom nevysporiadal so zjavnou variabilitou nákladov na maloletého počas sledovaného obdobia a napriek tejto skutočnosti rozhodol tak, že každý mesiac patrí maloletému rovnaké výživné v sume vo výške 250 € mesačne. Je nutné konštatovať , že takéto paušálne určenie výživného v sume 250 Eur za obdobie viac ako štyroch rokov, t.j. od podania návrhu do vydania súdneho rozhodnutia, počas ktorých sa značne menili náklady na maloletého a ani jeho príjem nebol rovnaký, nemá oporu v zákone a podľa jeho názoru je v rozpore s logickou argumentáciou. Ďalšie námietky sa týkali potencionality príjmu matky, ktorá ma taktiež vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, tá nemôže bezdôvodne prenášať úhradu výživného výlučne na neho, nakoľko aj ona je povinná vyživovať maloletého podľa svojich možností a schopností. V konaní bolo preukázané, že matka maloletého je nezamestnaná a okrem rodičovského príspevku nemá žiaden príjem. Matka je však rovnako ako on rodičom povinného z výživy maloletého a je tiež jej povinnosťou urobiť všetko, aby maloletého vyživila. Je toho názoru, že súd v rámci dokazovania nedostatočne skúmal možnosti a schopnosti matky v súvislosti s príjmom, ktorý by reálne mohla dosahovať, pokiaľ by nebola podľa jeho názoru bez objektívneho dôvodu niekoľko rokov nezamestnaná. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby v súlade s rozhodovacou súdnou praxou zobral do úvahy potencionalitu príjmu matky, sa uspokojil s jej tvrdením, že je nezamestnaná a je bez príjmu. V ďalšom namietal, že mesačná splátka výživného v sume vo výške 740 Eur by ohrozila jeho základné životné potreby, ako aj úhrady základných životných potrieb jeho druhého maloletého dieťaťa, ako aj celej jeho rodiny. Zároveň sa domnieva, že takáto splátka je aj v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na vedomosť súdu prvej inštancie o okolnostiach prípadu. Zároveň je toho názoru, že rozsudok, vzhľadom na uvedené, trpí nedostatočným odôvodnením. Poukazuje na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pričom povinnosťou súdu dostatočne odôvodňujúceho rozhodnutia vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v SR. V ďalšom odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné, nevyplýva z neho, akými úvahami sa súd riadil, keď určil výživné na sumu 250 Eur mesačne, nakoľko podľa jeho názoru matka riadne neodôvodnila potreby maloletého a nepreukázala náklady na neho v takej výške, ktoré by odôvodňovali potrebu uvedeného výživného, zároveň nepreukázala súdu, z akého objektívneho dôvodu nepracuje a nedosahuje tak žiaden príjem. Súčasne je toho názoru, že zo zárobkových schopností a možností nepochybne vyplýva skutočnosť, že nie je schopný prispievať na výživu maloletého výživným v sume 250 Eur mesačne, a to popri výžive jeho druhého maloletého dieťaťa. Zároveň by mal dostať v rámci odôvodnenia rozsudku odpoveď na otázku, prečo sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal potencionalitou príjmu matky, na ktorú poukazoval a uspokojil sa so skutočnosťou, že matka je nezamestnaná a okrem rodičovského príspevku nemá žiadny príjem, zároveň by mal dostať v rámci odôvodnenia napádaného rozsudku odpoveď na otázku, na základe čoho ustálil súd prvej inštancie jeho príjem a predovšetkým v akej výške, keďže za každý mesiac od podania návrhu v roku 2014 až doteraz mu bolo určené platiť rovnaké výživné v sume 250 Eur, a to aj napriek tomu, že je zjavné, že za sledované obdobie bol jeho príjem značne variabilný. Zároveň z návrhu, ako aj zo samotného dokazovania jasne vyplýva, že jej náklady na maloletého neboli za sledované obdobie rovnaké a často sa menili, čo sa malo premietnuť aj vo výrokovej časti rozsudku.

3. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, ktoré považuje za nedôvodné a účelové. Poukazuje na to, že otec maloletého Milana opustil v útlom veku a neposkytoval plnenia nad rozsah výživného uloženého súdnym rozhodnutím (100 Eur mesačne) žiadnym iným spôsobom. Otec výživné platí nepravidelne, mešká s platbami výživného a nepodieľal sa a ani nepodieľa na žiadnej osobnej starostlivosti o maloletého. Je toho názoru, že v jednotlivých obdobiach od podania návrhu bolo a je v jeho možnostiach platiť výživné v sume 250 Eur a aj vyššie. O skutočnosti, že otec je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť minimálne v sume 250 Eur mesačne na maloletého A. svedčí aj prehlásenie otca ktorý sám uvádza, že nie je vlastníkom nehnuteľností, má nedostatočne zárobkové pomery ktoré nestačia na úhradu jeho výdavkov. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a s ich spoločným dieťaťom, maloletou dcérou v dvojizbovom apartmáne v podnájme (v rodinnom dome). Otec uvádza, že nemá stálu prácu, pracuje príležitostne ako maliar, jeho družka nepracuje z dôvodu, že musí maloletú dcéru odprevádzať a čakať na autobusovej stanici. Otec uvádza, že mu pomáha jeho matka a pritom čerpá z debetnej karty, kde má v súčasnosti dlh vo výške 2.800 USD. Okrem toho upresnil svoje mesačné náklady na nájom, elektrinu, plyn, poistku na auto, poplatok za telefón, vyživovaciu povinnosť na maloletého A., poplatky za kreditné karty a ostatné výdavky ako oblečenie, stravu, školskú uniformu pre dcéru. Z uvedených tvrdení otca je zrejmé, že ak otec musí mesačne vynaložiť (podľa jeho vlastných tvrdení) na uvedené výdavky minimálne sumu 1.570 USD a v uvedených výdavkoch nie sú zahrnuté náklady na stravovanie a poplatky na jeho maloletú dcéru do školy a iné výdavky, uvedenú sumu je možné považovať za minimálny mesačný príjem otca, ktorý musí dosiahnuť, aby mohol uvedené výdavky uhradiť. Takto je možné ustáliť mesačný príjem otca v rozmedzí od 1.570 USD do 1.900 USD a viac. O nestabilnom príjme otca a o jeho tvrdeniach, že nepracuje pravidelne možno pochybovať z dôvodu, že skutočnosť, že má pravidelný príjem od roku 2014 nasvedčuje aj predložená listina, t.j. daňové priznanie, z ktorého je zjavné, že otec dosahoval a aj v súčasnosti dosahuje príjem, avšak ide o príjem priznaný. Z jednotlivých výdavkov ktoré otec musí uhrádzať, je potrebné uvedené výdavky rozdeliť na výdavky podstatné a nepodstatné. Neopodstatnené výdavky s ohľadom na posudzovanú situáciu otca so zohľadnením tej skutočnosti, že jeho družka nepracuje a s poukazom, že otec má dve vyživovacie povinnosti, je potrebné poukázať najmä na: výdavok, poplatok za TV, COMCAST 110 USD, poplatok za telefón 70 USD a poplatky za kreditné karty 100 USD, v celkovej výške 280 USD. Už len pri týchto výdavkoch vidí rezervu otca v minimálnej výške 280 USD, čo je 245,81 € mesačne. Taktiež poukazuje na to, že pokiaľ družka otca nepracuje, otec ako jediný zdroj príjmu, musí dosiahnuť dostatočný príjem na uspokojovanie potrieb rodiny. Družka otca nemá vážny dôvod, ktorý by jej bránil vykonávať prácu, zamestnať sa a dosahovať príjem, pričom dôvod pre ktorý nepracuje, považuje za neopodstatnený a vymyslený s cieľom zakryť skutočný príjem otca. Poukazuje aj na výdavky otca v súvislosti s poplatkami za bývanie, elektriku, poplatky za TV, poistky, kreditné karty a keďže žije v spoločnej domácnosti so svojou maloletou dcérou a družkou, tak aj jeho družka je povinná podieľať sa na úhrade spoločných výdavkov a na úhrade spoločnej vyživovacej povinnosti o maloletú dcéru. O dobrých majetkových pomeroch otca, jeho družky ako aj o výrazne vyššej úrovni maloletej dcéry otca, ktorí spoločne žijú v USA svedčí aj prezentácia, ktorá je vyobrazená družkou otca na Facebooku. Z uvedeného verejného profilu družky otca ako aj z jeho verejného osobného profilu je zjavné, že otec žije nadštandardným spôsobom života, zúčastňuje sa s rodinou v USA na dovolenkách pri mori, kupuje dcére rôzne kostýmy, navštevujú detské parky a ihriská, kupuje im množstvo darčekov. Domácnosť otca je nadštandardne zariadená, maloletá dcéra je vkusne oblečená na rôzne príležitosti a jej detská izba je preplnená hračkami, bola jej zakúpená trampolína či iné veci, ktoré svedčia o tom, že životná úroveň otca a jeho rodiny je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň maloletého A., ktorý nikdy nebol na dovolenke pri mori, nevie mu zabezpečiť rôzne darčeky, domácnosť je skromne vybavená a zariadená a maloletý A. nemá možnosť bez prispenia otca zvýšiť svoju životnú úroveň. Vo vzťahu k potencionalite príjmu matky uvádza, že dostatočným rozumným spôsobom vysvetlila, prečo nemôže pracovať, a to z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu jej druhého syna, o čom predložila rozsiahle zdravotné záznamy a lekárske správy. Čo do splátok dlžného výživného uvádza, že súdne konanie trvá dlho a trvá na tom, aby otec uhrádzal vyššie výživné, čo však odmietol a z uvedeného dôvodu mu vznikol vysoký dlh na výživnom. V ďalšom uviedla, že vynaložila všetky rodinné zdroje na výživu a výchovu maloletého A., ako i maloletého O., o ktorých sa osobne stará, pričom otec sa nepodieľal na výchove maloletého A. žiadnym spôsobom, iba občas zašle sumu 100 Eur ako výživné. S ohľadom na uvedené je toho názoru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal matke trovy konania.

4. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

5. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, preto odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť pôvodné rozhodnutie o výživnom vtedy, ak boli preukázané zmeny závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom ide o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavuje v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať predovšetkým nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napr. v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy, prestupu na vyšší stupeň školskej dochádzky, ale aj postupne v dôsledku vyššieho veku dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 70 ods. 1 Zákona o rodine. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj potreby ako je šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je limitované možnosťami a schopnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov, ktoré sú dané nielen faktickými pomermi, ale aj potencionálnymi, pričom súd prihliada len na nevyhnutné životné náklady rodičov vzhľadom na prioritu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a prihliada i na pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o deti tým ktorým z rodičov.

9. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vo veci vyplynulo, že matka podaným návrhom z 29.10.2014 sa domáhala zvýšenia výživného na 300 € mesačne od podania návrhu, t.j. od 29.10.2014. U mal. A. došlo k nárastu nákladov v dôsledku jeho prirodzeného rastu a vývinu, taktiež k nárastu nákladov spojených so školskou dochádzkou, ako i nákladov spojených so športovou činnosťou. Náklady na maloletého tak, ako boli špecifikované považoval súd prvej inštancie za odôvodnené a opodstatnené, pričom prihliadol nielen na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ich majetkové pomery, ale predovšetkým na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Mesačné výdavky uvádzané matkou boli vyšpecifikované, a to strava v škole 23 €, drogéria 50 €, obuv, oblečenie 50 až 100 €, športové aktivity 33 €, náklady na pomôcky na atletiku od 240 do 400 € ročne, poplatok za súťaže 50 €. Súd prvej inštancie považoval výdavky za nevyhnutné a primerané. Taktiež prihliadol na skutočnosť, že matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a otec nad rámec výživného neprispieva žiadnou sumou. Na úhrade zvýšených potrieb mal. dieťaťa sa majú primerane podieľať obaja rodičia. Z uvedeného je zjavné, že u mal. A. došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom od 29.10.2014. U otca došlo k nárastu príjmov, ktoré vyplývajú z predložených daňových priznaní, otec naďalej pracuje v zahraničí, kde dosahuje značný príjem. Otec mesačne vynaloží na výdavky približne 1.570 USD, pričom túto sumu možno považovať za minimálny mesačný príjem otca, ktorý musí dosiahnuť, aby mohol výdavky uhradiť. Vo výdavkoch nebola zahrnutá strava a iné výdavky. Otec žije v spoločnej domácnosti s družkou a mal. dieťaťom, pričom družka nie je zamestnaná, avšak je povinná podieľať sa na úhrade nákladov na domácnosť. V takom prípade by otec ušetril polovicu nákladov, minimálne vo výške 735 USD a tie by mohol použiť na výživné pre mal. A.. Matka je nezamestnaná od roku 2014 až doposiaľ, poberá rodičovský príspevok, i príjem matky sa nepatrne zvýšil. Poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 € a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 €. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. O. G. nar. X.X.XXXX, ktorý je dieťaťom vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť a kvôli ktorému sa matka nemôže zamestnať. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.

10. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a zvýšené výživné vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady je primerané skutočným zárobkovým schopnostiam a možnostiam rodičov, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. V prejednávanom prípade bola predchádzajúca úprava rodičovských práv a povinností vykonaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.11.2012, č.k. -35, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. dieťaťa. Na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov tak, že maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného v sume 100 € mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a pracovala na dohodu o pracovnej činnosti s hrubým príjmom 66 €. Otec pracoval v zahraničí, v USA a mal dobre platenú prácu, ktorú skutočnosť uvádzal v konaní. Otec mal vyživovaciu povinnosť k mal. E. I. nar. XX.X.XXXX, matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Maloletý mal v tom čase 8 rokov. Odvolací súd s poukazom na uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že došlo k zmene pomerov ako na strane mal. dieťaťa, tak aj na strane povinného z vyživovacej povinnosti, teda otca mal. dieťaťa. Správne ustáli, že už samotný vek maloletého, ktorý je od poslednej úpravy starší, je tou zmenou pomerov, ktorá zodpovedá hmotnoprávnej úprave § 78, pretože je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že dieťa má podstatne vyššie odôvodnené potreby v súvislosti s jeho stravovaním, ošatením, uspokojovaním všetkých osobitných potrieb slúžiacich zdravému a správnemu vývoju. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie dôsledne a podrobne zistil a vyčíslil odôvodnené potreby maloletého, všetky odôvodnené výdavky rodičov, správne určil počiatok zvýšeného výživného od zmeny pomerov, ku ktorým došlo na strane maloletého subjektívnymi okolnosťami, a to prechodom na vyšší stupeň školskej dochádzky. Správne konštatoval zvýšenie príjmu otca, pričom jeho náklady a výdavky mal súd preukázané. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nielen na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Hodnotiac uvedené skutočnosti berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prezentované náklady matkou s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý sa aktívne venuje športovej činnosti, výlučnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a berúc do úvahy, že došlo k nárastu príjmu otca, súd prvej inštancie správne ustálil výšku zvýšeného výživného na 250 € mesačne od podania návrhu predstavuje denné výživné 8,33 € a je evidentné, že matka musí dopĺňať zdroj výživy dieťaťa na úroveň jeho prežitia, preto sú odvolacie argumenty týkajúce sa odôvodnených potrieb dieťaťa neopodstatnené. Námietky otca o nesprávnom zistení skutočného stavu veci a následnom nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k zisteniam súdu a jeho záverom pri určení výšky výživného odvolací súd uvádza, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, nadaním, získanými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. Odvolací súd uvádza, že zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca možno považovať za správne. K námietkam otca vo vzťahu zisteniu jeho priemerného príjmu za obdobie od roku 2014 do rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov poskytnutých otcom za dané obdobie a teda mal dostatočne komplexný prehľad o jeho príjmoch. Pokiaľ ide o otcom prezentované náklady ako i príjem za jednotlivé časové obdobia (obdobie rokov 2014 až 2018), odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či má ísť o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby či výdavky. Súdy tak ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmeny, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa. Pokiaľ otec namietal, že matkou predložené doklady ohľadne výdavkov na maloleté dieťa sú chaotické a nevyplývajú z nich reálne mesačné náklady na maloleté dieťa odvolací súd uvádza, že uvedené náklady súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku hodnotil komplexne, ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky, či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku finančne náročné záujmové činnosti alebo štúdia, ktoré v skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a ktorú nie je potrebné podľa zákona ani osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len špeciálne zvýšené potreby dieťaťa vybočujúce z rámce potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Napokon námietka otca k potencionalite príjmu matky, ktorá je nezamestnaná a okrem rodičovského príspevku nemá žiadny príjem, odvolací súd uvádza, že matka osobnou starostlivosťou zabezpečuje všetky potreby maloletého dieťaťa. To znamená, že sa podieľa aj finančným spôsobom v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. V danom prípade otec sa o maloleté dieťa osobne nestará, nestretáva sa s ním, netrávi s ním dovolenky, prázdniny, inou formou neprispieva nakoľko žije dlhodobo v zahraničí a teda na výžive dieťaťa sa podieľa platením výživného.

11. K odvolacej námietke otca o zaplatení dlhu na výživnom a výške splátky odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uvádza, že pri výške dlžného výživného v sume 7.364,49 € sú splátky vo výške 490 € primerané, pričom pri rozhodovaní o splatnosti dlžného výživného zohľadnil výšku dlžného výživného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery tak, aby nebolo ohrozené zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Pri určených splátkach otec splatí dlh na výživnom po necelých 16-tich mesiacoch pričom matka pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodňovaná splátkami, ale musela ich uhrádzať.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , ). Teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich účel alebo význam.

13. Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočné okolnosti pre rozhodnutie o zvýšení výživného, rozsudok splnil základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledku prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, podľa ust. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením a vo vzťahu k relevantným odvolacím námietkam otca doplnil ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. v spojení s ust. ), keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé ( ).

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).