Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoP-47-2019.pdf
PDF · 94.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/47/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky Mgr. A. S. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. F. č. XX zastúpenej JUDr. Viktóriou Hajduovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika č. 3197/32 za účasti otca S. S. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H. na ul. H. č. XX zastúpeného JUDr. Annou Lacovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pražskej č. 4 v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.10.2018 č.k. 14P 192/2017-230 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. S. z 50 € na 90 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 26.7.2017 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 26.7.2017 do 30.9.2018 v sume 569,03 € pre mal. S. zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.e/, f/ CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe toho, resp. vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolanie opiera aj o odvolacie dôvody uvedené v § 62 ods. 1 CMP, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, pretože nezisťoval skutočné zárobkové pomery otca s prihliadnutím na ním predloženú pracovnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že má nárok na 5 % z vykonaného predaja v hrubom k mesačnému príjmu v čistom v spoločnosti ROPEKO s.r.o. aj napriek tomu, že na pojednávaní žiadala aby súd zistil, koľko v skutočnosti otec výkonnostných príplatkov dostáva, koľko obchodov v tomto smere realizoval na vznik nároku na výkonnostný príplatok. Súd prvej inštancie nevyužil vyšetrovaciu zásadu na vyhľadávací princíp potrebný na to, aby úplne zistil príjmové pomery otca, či reálne má alebo nemá iný príjem okrem ním deklarovaného a uspokojil sa s tvrdením otca, že má prerušenú živnosť na obchodovanie s realitami, ale to, či reálne nepredáva alebo neposkytuje realitné služby pre príbuzných a známych súd nešetril. Súd nezohľadnil ani komplexné majetkové pomery otca čo do vlastníctva nehnuteľností, ako aj vecí nadobudnutých dedením. Poukázala na to, že súd nevzal do úvahy nedôvodnosť výdavku na strane otca v sume 120 € mesačne ako platbu na nájom bytu pre spoluvlastníčku pani N. napriek tomu, že nelogickosť tohto výdavku je zrejmá, keďže sám otec je spoluvlastníkom k bytu, za ktorý uhrádza aj polovicu nájmu druhej spoluvlastníčke, ktorá s ním byt obýva. Považuje za neprimeranú nízku sumu, na ktorú súd zvýšil výživné po 9 rokoch od posledného rozhodovania o výživnom, pretože je absolútne neprimeranou sumou k ňou preukázaným opodstatneným zmeneným pomerom na strane oprávneného dieťaťa. Uviedla, že neobstojí zdravotný dôvod na strane otca, na ktorý poukazoval, pretože lekárov začal navštevovať až v letných mesiacoch v roku 2018, z ktorých dátumov sú lekárske správy ním predložené a teda po tom, čo bol na to súdom na návrh matky vyzvaný. Súd prvej inštancie podľa jej názoru nerešpektoval Zákon o rodine, ktorý mu káže na strane povinného prihliadať najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, pracovné skúsenosti i v nadväznosti na jeho prerušenú živnosť, najmä pokiaľ si môže uprednostniť nie nevyhnutný výdavok v podobe 120 € za nájom bytu, ktorého je spoluvlastníkom, kým na prednostnú dávku, akou je výživné neprispieva viac než 50 € a ani nijaké nepravidelné výdavky maloletého nehradí a ani nad rámec výživného nikdy neprispel. Vytýka súdu, že sa uspokojil s otcovou bagatelizáciou ňou ako matkou namietanou možnosťou využitia otcových možností za účelom dosiahnutia iných príjmov pre zabezpečenie potrieb maloletého, najmä keď vie, že má príjem z predaja realít, no je ťažké mu to dokázať. Poukázala na § 62 ods. 5 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny. Prehlasuje, že okrem príjmu z pracovného pomeru v spoločnosti ROPEKO s.r.o. Košice nemá žiaden iný príjem. Potvrdenia vydávané jeho zamestnávateľom v konaní obsahovali presné údaje o jeho príjme vrátane výkonnostných príplatkov závislých od zrealizovaných obchodov. Dôsledne preukázal zhoršenie zdravotného stavu, ktorý mu neumožňuje vykonávať úkolové práce pre zranenie ruky s trvalými následkami a choroby chrbtice a pohybového aparátu. Jej poukaz na podnikanie je len snahou vykonané dokazovanie bezdôvodne spochybňovať. Vysvetlil súdu dôvody prerušenia živnostenského oprávnenia. Pre získanie oprávnenia k vykonávaniu živnosti s trhom s nehnuteľnosťami a realitných kancelárií došlo k zásadnej zmene zákona a to je možné toho času získať už len pri splnení prísnych zákonných podmienok. Pre získanie oprávnenia už nespĺňa zákonné predpoklady (vzdelanie, prax) a ak by svoje živnostenské oprávnenie zrušil, už nikdy by nemohol živnostenské oprávnenie pre danú činnosť vykonávať. Pozastaveniu prevádzkovania živnosti mu v prípade zmeny na trhu s realitami umožňuje obnoviť podnikanie, ktoré je toho času pre samostatných živnostníkov nevýhodné. Čo sa týka namietaného spoluvlastníckeho podielu k bytu považuje za potrebné uviesť, že tento má základ len v nenávistnej emócii matky maloletého voči povinnému. Matka svojím prístupom k otcovi povinného Z. S. dosiahla stav, že jej daroval spoluvlastnícky podiel v celosti na H.. XX v H. a matka oprávneného sa následne s povinným rozviedla, o darcu neprejavila záujem ani za jeho života ani v chorobe, nezúčastnila sa ani poslednej rozlúčky a za odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu za tento byt jej povinný musel zaplatiť 35.000 €, keďže nemal hotovosť a jeho príjem a vek mu nedovoľovali čerpať úver, bol si nútený tieto finančné prostriedky požičať. Prehlásil, že v byte býva sám a pani N. v byte nebýva. Výška nájmu za užívanie jej podielu je primeraná cenám nájmu v H.. Sám v konaní navrhol vypočuť svedkyňu N. a navrhol zabezpečiť jej účasť na pojednávaní 9.10.2018, no matka prehlásila, že na jej výsluchu netrvá, preto dôvodnosť odvolacieho dôvodu je už samotným postojom matky spochybnená. Ani odvolací dôvod, ktorým namieta nedostatočne zistený skutkový stav súdu vo vzťahu k rozsahu majetku nadobudnutého dedičstvom nie je opodstatnený. On rozsah svojho majetku pravdivo uviedol keď vypovedal, že v dedičskom konaní nadobudol spoluvlastnícky podiel v celosti k bytu na H.. XX v H.. Ostatní traja bratia nadobudli do podielového spoluvlastníctva rodičovský dom v O.. Výdavky preukazované matkou považuje za nadštandardné a korešpondujú s jej životnou úrovňou, na ktorú má oprávnený zo zákona nárok. Jeho životná úroveň je podstatne nižšia, on sám nemá napríklad na telefón v takej nadobúdacej cene, na ktorú poukazovala matka v konaní. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie náležite zistil jeho majetkové, zárobkové, osobné pomery, zohľadnil jeho reálne príjmy, nevyhnutné výdavky a prihliadol aj na plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú má voči plnoletému synovi Y.. V konaní preukázal, že syna obdarováva pri príležitosti sviatkov, vysvedčenia a podobne v rámci svojich možností. V konaní bolo aj preukázané, že syn sa s ním nekontaktuje, čo je pravdepodobne pod vplyvom matky. Preto navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.
4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom, správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o terajšom návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedenými zásadami určovania rozsahu výživného pri zmene pomerov a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby mal. S. sú nesporne vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. To znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov, pričom príjmové pomery otca zisťoval konajúci súd správne vyžiadaním potvrdení o príjme otca od jeho zamestnávateľa. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že návrh matky je dôvodný, pretože sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného. Maloletý S. od poslednej úpravy výživného, kedy navštevoval základnú školu značne vyrástol, v súčasnosti je študentom strednej školy, v súvislosti s čím došlo k výraznému nárastu jeho odôvodnených potrieb a jedná sa o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné dokazovať len odôvodnené výdavky na výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. K zmenám pomerov došlo aj na strane rodičov. Matka v čase predchádzajúcej úpravy poberala príjem 574 € a od 1.11.2012 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a v súčasnosti dosahuje príjem 1.468,19 € mesačne. Otec v čase predchádzajúcej úpravy bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Z daňového priznania otca za rok 2011 vyplynulo, že nemal žiadne príjmy, výdavky boli v sume 1.453,02 €, strava predstavovala sumu 1.453,02 €. Od 28.12.2011 do 22.7.2012 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňom 28.12.2011 do 31.12.2012 mal pozastavené vykonávanie živnosti a od 23.7.2012 bol zamestnaný v spoločnosti ROPEKO s.r.o. s príjmom 402 €. Otec v roku 2017 dosahoval príjem 615,95 € a v roku 2018 530,75 €. Súd prvej inštancie správne prihliadol na základe otcom predložených lekárskych správ, že otcov zdravotný stav a z neho plynúce obmedzenia zodpovedajú pracovnej pozícii ktorú otec v súčasnosti zastáva. Otcovi vyživovacia povinnosť nepribudla a odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za dôvodný výdavok otca na nájom. Výživné pre maloletého dlhodobo nebolo zvyšované, preto je nesporné, že už v minulosti na jeho strane nastala podstatná zmena pomerov nástupom na strednú školu, ale aj fyzickým vývojom a zhoršeným zdravotným stavom maloletého. Vzhľadom zo svojho príjmu si vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou a účelne podľa svojich schopností a možností aj finančne, preto je spravodlivé a v súlade so zákonnými kritériami určovania vyživovacej povinnosti, aby odôvodnené potreby maloletého doplňoval otec, pretože maloletý je v období intenzívneho rastu a dospievania, kedy je všeobecne známou skutočnosťou, že jeho odôvodnené potreby spojené so stravou, ošatením, v neposlednom rade aj záujmovou činnosťou či spoločenským vyžitím sú značne vysoké a sú vyššie ako u dospelého človeka, ktorého pomery sú už stabilizované. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam matky poznamenáva, že pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie opätovne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v konaní bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, avšak nie v súlade s návrhom matky, nakoľko limitujúcim kritériom pri určovaní výživného sú aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby.
10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky, odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
11. Pokiaľ matka namieta nedostatočné zistenia skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, pretože súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, pretože súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok preukáže iným dôkazom, resp. ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).