Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-46-2023.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/46/2023
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpeného: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, so sídlom Hodžovo námestie 2A, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., o zaplatenie 200,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 200,28 eur s príslušenstvom. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2. Tunajší súd v plnom rozsahu žalobe vyhovel platobným rozkazom č.k. 2C/46/2023 – 71 zo dňa 06.11.2023.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že s ohľadom na jeho vysoký vek a zdravotný stav je možné, že opomenul vyhovieť výzve žalobcu zo dňa 12.05.2023, aby uhradil náhradu plnenia vo výške 30% z vyplateného poistného. Ani si nepamätá, aby takúto výzvu prevzal, lebo ináč by ju hneď zaplatil. Spoluúčasť v rozsahu 30% mu poisťovňa (žalobca) určil preto, že poisťovni nepodal písomné oznámenie. Suma vo výške 200,- Eur je s ohľadom na výšku dôchodku žalovaného vysoká, ale po doručení Platobného rozkazu sumu vo výške 200,28,- Eur uhradil bankovým prevodom dňa 28.11.2023 na účet žalobcu. Žalovaný je ochotný ešte uhradiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške stanovený v Platobnom rozkaze (8,75% zo sumy 200,28 Eur od 27.05.2023 do 06.12.2023) vo výške 9,12,- Eur. Žalobca nevyvinul dostatočnú snahu na mimosúdne vyporiadanie, preto podáva odvolanie aj voči trovám konania a trovám právneho zastúpenia (výrok II). Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby súd Platobný rozkaz sp. zn. 2C/46/2022 zo dňa 06.11.2023 v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil.
4. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 03.01.2024 uviedol, že potvrdzuje a súhlasí s tým, že Žalovaný uhradil žalovanú istinu vo výške 200,28 Eur a uvádza tiež, že Žalovaný uhradil aj úroky z omeškania vo výške 9,12 Eur. Z uvedeného dôvodu Žalobca berie žalobu späť a žiada súd, aby konanie zastavil. Čo sa týka náhrady trov konania, tak Žalobca i naďalej žiada ich náhradu. Žalovaný nielenže uznal Žalobcom uplatnený nárok, ale tento v rozsahu istiny a úrokov z omeškania aj uhradil. Na základe uvedeného je tak bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že Žalobcom uplatnený nárok bol a je dôvodný a legitímny, a teda Žalobca pri jeho uplatňovaní postupoval legálne v súlade so zákonom (za čo mu patrí náhrada trov konania). Žalobca v konaní preukázal, že Žalovanému zaslal výzvu na úhradu plnenia vo výške 200,28 Eur, ktorou Žalovanému oznámil výšku dlžnej sumy za vyplatené poistné –
Žalobca teda vynaložil dostatočnú a adekvátnu námahu na mimosúdne vyporiadanie dlhu Žalovaného (!). Žalobca si však dovoľuje podotknúť, že z právneho hľadiska žiadny platný a účinný zákon na území Slovenskej republiky neukladá veriteľovi povinnosť zasielať dlžníkovi predžalobnú výzvu (resp. výzvu) pred tým ako podá žalobu na súd – t.j. Žalobca nemusel zaslať Žalovanému výzvu na úhradu plnenia, avšak napriek tomu tak Žalobca urobil. Žalobca bol v zmysle platného práva oprávnený podať žalobu na súd aj bez predchádzajúceho zaslania predžalobnej výzvy (resp. výzvy) Žalovanému (!). Žalobca má za to, že v podanom Odpore Žalovaný neuvádza nič, čo by ho zbavovalo povinnosti zaplatiť náhradu trov konania Žalobcovi (!). Náhrada trov konania sa skladá z (i) uhradeného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 Eur a (ii) náhrady trov právneho zastúpenia spolu vo výške 118,24 Eur (zahŕňajúc aj prípravu vyjadrenia k Odporu Žalovaného). Žalobca na základe vyššie uvedeného uvádza, že trvá na náhrade trov konania vzniknutých v súvislosti s uplatňovaním práva. Žalobca a má za to, že vzniknuté trovy boli v danom súdnom konaní preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené a tak neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by tieto trovy nemali byť priznané a Žalovaným uhradené. Navrhuje, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 267 ods. 4 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
12. Na základe včas podaného odporu žalovaného, došlo k jeho zrušeniu podľa § 267 ods. 4 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, keď žalobca vzal žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, v dôsledku čoho sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nevyžadoval, postupoval súd podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku a konanie vo veci zastavil.
13. V prejednávanej veci žalobca využijúc svoje dispozičné oprávnenie zobral žalobu v celom rozsahu spať. Preto bolo úlohou súdu preskúmať procesnú zodpovednosť strán sporu spočívajúcu v zavinení zastavenia konania, dôsledkom čoho je v zmysle § 256 CSP sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tej strane, ktorá ich vznik zavinila. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva. Okolnosti rozhodujúce na posúdenie tejto zodpovednosti sú potom tie, ktoré vznikli po začatí konania.
14. „Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný.
To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3Obo/12/2018 zo dňa 20.11.2018).
15. „Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn.: 7M Cdo 4/2010).
16. V prípade späťvzatia žaloby tak v zásade platí, že zastavenie konania zavinil žalobca okrem prípadu, ak sa preukáže, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa celom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Ako vyplýva zo zhodných vyjadrení strán, po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k plnej úhrade uplatneného nároku žalobcu.
17. Keďže späťvzatie žaloby bolo v zmysle uvedených skutočností odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, keď po doručení žaloby uhradil žalobou uplatňovanú istinu, potom procesné zavinenie na zastavení konania nesie práve žalovaný a je teda povinný znášať aj povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli.
18. O nároku na náhradu trov konania v zmysle uvedeného tak rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP, ktorý posúdil s poukazom na § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď procesné zavinenie na zastavení predmetného konania vzhliadol súd na strane žalovaného, a preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Všeobecnú argumentáciu žalovaného v súvislosti s jeho vekom a výškou príjmu (ktorú nepreukázal) v spojení s tým, že si nepamätá, že by ho žalobca pred podaním žaloby vyzýval na úhradu dlhu, súd nepovažuje za také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali využitie ustanovenia § 257 CSP, teda nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý žalobu zobral späť len z dôvodu úhrady uplatnenej pohľadávky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.