Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-178-2023.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/178/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., E. B. XXXX/XX, prechodne bytom F., G. C. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, proti žalovaným: 1/ B. H. C., narodená XX.XX.XXXX, 2/ B. C., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom v D., B. XXXX/XX, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 03. apríla 2023 sp. zn. 1C/117/2022
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 03. apríla 2023 č.k. 1C/117/2022-70 vo výroku II. o náhrade trov konania žalobcovi proti žalovanej 1/ a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 03. apríla 2023 č. k. 1C/117/2022-70 konanie zastavil (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalobcovi nepriznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu vo výške 42,80 € cestou prevádzkovateľa platobného systému v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia Slovenskej pošte, a.s. (výrok IV.).
2. Rozhodol tak v konaní o vypratanie nehnuteľnosti na základe späťvzatia žaloby, ktoré bolo doručené žalobcom dňa 31.01.2023 z dôvodu, že žalovaní vypratali nehnuteľnosť po podaní žaloby. Žiadal, aby súd konanie zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o nároku na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ v zmysle § 256 ods. 1 CSP.
3. Po citácii ustanovení § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP súd konanie zastavil, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP z dôvodu, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania tým, že vypratali predmetnú nehnuteľnosť po podaní žaloby na súd. Žalobca žiadal priznať nárok na náhradu trov konania len voči žalovanej 1/, a keďže žalovaná 1/ nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku daného rozhodnutia.
5. Následne rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku za žalobu.
6.1 Proti tomuto rozhodnutiu doručila v zákonom stanovenej lehote podanie žalovaná 1/ a žalovaný 2/ (podanie doručené súdu 10.05.2023), ktoré podľa obsahu malo byť posúdené ako odvolanie proti uzneseniu vo výroku II., ktorým súd priznal žalobcovi proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. V predmetnom podaní, okrem iného, súhlasili so späťvzatím žaloby, avšak nesúhlasili s tým, aby bola žalovaná 1/ zaviazaná na náhradu trov konania voči žalobcovi s poukazom na ust. § 257 CSP. 6.2 K dôvodom hodným osobitného zreteľa žalovaná 1/ uviedla, že predmetná nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 1/, kde bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach a to tak, že nehnuteľnosť bola v rámci vyporiadania BSM prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaná 1/ teda uviedla, že je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu, kde na jednej strane žalobca sledoval vypratanie domu chorého syna s matkou, ktorá mu je opatrovateľkou, namiesto toho, aby bol synovi nápomocný zabezpečiť adekvátne bývanie. Poukázala ďalej na to, že žalobca žiadal už v mesiaci máj 2022 o vypratanie nehnuteľnosti a zrušil žalovaným trvalý pobyt, čím sa stali bezdomovci, pričom si nesplnil svoju povinnosť v zmysle rozsudku súdu, keď mal plniť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, teda do 19.06.2022, pričom prvú splátku výplatnej povinnosti uhradil až 27.06.2022 v sume 30.000 € a druhú splátku v sume 33.776,17 € dňa 12.12.2022. Poukázala na to, že zaviazanie na úhradu trov konania je v rozpore s dobrými mravmi, že voči rozsudku krajského súdu o vyporiadanie BSM podala dovolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté a poukázala aj na to, že je dôchodkyňa a stará sa o syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý. Je poberateľkou starobného dôchodku, tri roky opatrovala ťažko chorého žalobcu, teraz opatruje aj ťažko chorého syna. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. 6.3 Podaním doručeným súdu dňa 04.07.2023 podala žalovaná 1/ sťažnosť proti uzneseniu o trovách konania a poukázala na to, že vo svojom podaní doručenom súdu 10.05.2023 vyslovila nesúhlas s rozhodnutím o trovách konania, čo podľa obsahu mal súd posúdiť ako odvolanie voči výroku o náhrade trov konania. Vo zvyšku opätovne poukázala na skutočnosti uvádzané v prvom podaní, doručenom súdu 10.05.2023.
7. Odvolanie žalovanej 1/ a podanie žalovanej doručené súdu 04.07.2023 bolo žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne doručené dňa 17.10.2023, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej 1/ (podanie doručené 10.05.2023 posúdil odvolací súd ako odvolanie proti uzneseniu vo výroku II.) ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa obsahu odvolania (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutom výroku II. zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP.
9. Uznesenie vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, vo výroku III., ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania proti žalovanému 2/, a vo výroku IV., ktorým rozhodol o súdnom poplatku, nebol odvolaním žalovanej 1/ napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou 1/ (výrok II.), ktorým súd žalobcovi priznal proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
11. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o náhrade trov konania v napadnutom rozsahu aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP vychádzajúc z úvahy, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania.
12. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.
14. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel vziať žalobu späť pre správanie sa žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania alebo
v splnení povinnosti, ktorá je predmetom sporu, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
15. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania žalovaného žalobca.
16. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaní po podaní žaloby splnili povinnosť, ktorej uloženia sa žalobca v spore domáhal, teda vypratali spornú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní zavinili späťvzatie žaloby, pričom bez právneho dôvodu vo vzťahu k termínu vypratania nehnuteľnosti bola otázka včasnosti splnenia výplatnej povinnosti žalobcu, nakoľko právoplatnosťou rozsudku o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva žalobcu a žalovanej 1/, a prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, sa žalobca stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti a žalovaným nebola daným rozhodnutím uložená lehota na vypratanie nehnuteľnosti dlhšia, než odvíjajúca sa od právoplatnosti rozhodnutia.
17. Vecne správne teda súd prvej inštancie posúdil otázku procesnej zodpovednosti pri zastavení konania.
18. Nesprávny bol však záver súdu prvej inštancie, ak konštatoval, že žalovaná 1/ nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a preto dané ustanovenie pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania neaplikoval.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj za tejto situácie (procesné zavinenie zastavenia konania) bolo povinnosťou súdu dôsledne zvážiť, a to aj bez návrhu strán, či nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania tej ktorej strane sporu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, prípadne aj vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery strán sporu a svoje úvahy uviesť v odôvodnení rozhodnutia.
20. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.
21. V odôvodnení rozhodnutia však absentuje úvaha súdu, na základe čoho dospel k záveru, že žalovaná 1/ nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a či vôbec z úradnej moci skúmal aj možnosť aplikácie ust. § 257 CSP a s akým výsledkom. Dôvody rozhodnutia v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania tak nemôžu zistiť nielen strany sporu, ale ani odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti v rámci odvolacieho konania.
22. Uznesenie je tak vo výroku II. o trovách konania nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ak súd mal za to, že žalovaná nepreukázala uvedené dôvody. Súd ich totiž musí skúmať z úradnej povinnosti.
23. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaná sa mohla o späťvzatí žaloby dozvedieť až z napadnutého uznesenia, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania voči jej osobe.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku II. o trovách konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 391 ods. 1 CSP).
25. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude dôsledne posúdiť ne/existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, vysporiadať sa s námietkami žalovanej 1/ a opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) medzi žalobcom a žalovanou 1/. Svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle ust. § 220 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
26. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
28. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
29. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
30. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
31. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
32. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.
33. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného úlohou súdu po vrátení veci bude skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov sporovej strane, ktorej by inak vznikol nárok na ich náhradu.
35. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle ust. § 257 CSP, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, pričom pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj výšku trov konania, ktoré žalobcovi patria z toho hľadiska, či (ne)priznaním nebude neprimerane zasiahnuté do majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.
36. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).