Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-64C/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: B.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom L. XXXXX/XXX, R., zastúpeného Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., IČO: 47 253 011, so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, proti žalovanej: G. L., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom R. XX, R., zastúpenej executio iuris advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 55 176 933, so sídlom Záhradnícka 4840/71, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalobcu.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobou zo dňa 29.06.2021 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom bytu, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na priľahlých pozemkoch (konkrétne špecifikovaných v znení žaloby).

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych skutočností odôvodňujúcich jeho žalobný návrh uviedol, že žalobca a žalovaná boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.02.2019 rozvedení, pričom po právoplatnosti tohto rozsudku uzatvorili dňa 22.07.2019 dohodu o vyporiadní spoločného majetku manželov. Predmetom tejto dohody bolo, že žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou bytu č. XX-S. na R. ulici XXXX/XX v R. spolu so zariadením a žalobca sa stal výlučným vlastníkom bytu č. XX-EXF na L. ulici XXXXX/XXX v R. spolu so zariadením a k nemu prislúchajúcemu parkovaciemu státiu č. XX. Zároveň sa žalobca zaviazal prevziať na seba v plnom rozsahu hypotéku vo VÚB k bytu č. XX-EXF, a to do 60 dní odo dňa podpísania tejto dohody, pričom žalobca si tento záväzok splnil dňa 09.08.2019. Žalobca uviedol, že žalovaná sa predmetnou dohodou zaviazala zaplatiť na úplné vyrovnanie podielu sumu 35 460,- EUR, a to do 90 dní odo dňa podpísania tejto dohody, pričom uvedený záväzok si žalovaná splnila dňa 27.11.2019. Žalobca uviedol, že všetky body dohody sa plnili tak ako boli dohodnuté s tým, že dohoda bola obidvoma stranami podpísaná slobodne a vážne. Žalobca mal za to, že dohoda je perfektným a platným právnym aktom, ktorá však vo vzťahu k nehnuteľnostiam nenadobudla účinnosť, pričom boli splnené všetky zákonné predpoklady podľa , napriek tomu k zavkladovaniu nehnuteľností do katastra nedošlo, a to výlučne z dôvodu, že žalovaná po určitom čase po uzatvorení dohody ešte požadovala zmeniť sumu na vyplatenie. Žalobca uviedol, že žalovaná tvrdila, že byt, ktorý užíva žalobca má vyššiu hodnotu, než ktorú určili v dohode. Žalobca uviedol, že ešte v roku 2019 bol v zmysle dohody podaný zo strany žalovanej elektronicky návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak následne tento podaný návrh zobrala dňa 13.01.2020 späť, keďže jej okresný úrad uviedol, že takýto návrh je potrebné podať s inými právnymi náležitosťami. Žalobca preto mal za to,

že žalovaná prejavila vôľu aj o zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľnosti v zmysle predmetnej dohody a tú teda považovala za platnú. Následne odmietla podpísať dohodu, ktorá by spĺňala všetky náležitosti potrebné pre opakovaný vklad vlastníckeho práva. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva odôvodnil tým, že žalovaná je stále titulom BSM stále vlastníkom nehnuteľností, ktoré podľa dohody mali byť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a teda je podľa neho potrebné zosúladiť skutočný stav s právnym stavom, pričom žalovaná v tejto súvislosti odmietala akúkoľvek súčinnosť z dôvodu, že namietala hodnotu žalobcom užívaného bytu. Práve rozhodnutím o takejto žalobe dôjde podľa žalobcu k odstráneniu jeho právnej neistoty a k zlepšeniu jeho právneho postavenia. Žalobca zároveň uviedol, že z opatrnosti podal na Okresný súd Bratislava V žalobu o vyporiadanie BSM ().

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: potvrdenie o platbe žalovanej zo dňa 27.11.2019, výpis z LV č. XXXX, dohodu o vysporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode zo dňa 22.07.2019, dodatok k úverovej zmluve zo dňa 09.08.2019 a email zo dňa 13.10.2020.

4. II.

5. Žalovaná v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedla, že predmetná dohoda neriešila vyporiadanie všetkého majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a nespĺňala ani obsahové náležitosti vkladu do katastra nehnuteľností. Žalovaná uviedla, že žalobca požaduje od súdu deklarovať to, čo je v zmysle platného právneho poriadku dané, pričom jeho právne postavenie by sa úspechom v tomto konaní žiadnym spôsobom nezmenilo. Žalovaná uviedla, že manželstvo medzi žalobcom a žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, - 23 zo dňa 22.02.2019, právoplatným dňa 22.02.2019, a pre vyporiadanie majetku v BSM platia ustanovenia , pričom v tomto konaní o určenie vlastníckeho práva nie je súd oprávnený konať o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná mala zároveň za to, že zo strany žalobcu nebol daný naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, pričom uviedla, že podala žalobu o vyporiadanie BSM.

6. Žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

III.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal žalobcom navrhnuté listinné dôkazy, z ktorých následne (vrátane zhodných tvrdení strán sporu) vychádzal pri zistení dole uvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

8. Žalobca a žalovaná boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.02.2019 právoplatne rozvedení. Následne strany sporu uzatvorili dňa 22.07.2019 v písomnej forme dohodu o vyporiadaní spoločného majetku manželov po rozvode (ďalej už len „dohoda o vyporiadaní BSM“), v zmysle ktorej sa dohodli na vyporiadaní ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že žalovaná sa mala stať výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti označenej ako „byt č. XX-XB, R. ulica XXXX/XX v R. na parc. č. XXXX/X, zapísaný na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra R. na LV č. XXXX pre katastrálne územie R. - D. spolu so zariadením“ a žalobca sa mal stať výlučným vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako „byt č. XX-EXF, L. ulica XXXXX/XXX v R., na parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/ XXX, zapísaný na Katastrálnom úrade v R., Správa katastra Bratislava, na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Bratislava - Rača a k nemu prislúchajúce parkovacie státie č. XX na parcele č. XXXX/XXX zapísané na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Bratislava na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Bratislava“. Zároveň sa strany sporu dohodli, že žalobca na seba prevezme hypotekárny úver z VÚB banky a žalovaná vyplatí žalobcovi vyrovnací podiel v sume 35 460,- EUR. Podpisy strán sporu na predmetnej dohode o vyporiadaní BSM neboli úradne overené.

9. Na základe uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM žalobca dňa 09.08.2019 uzatvoril s VÚB bankou dodatok k úverovej zmluve, na základe ktorého došlo k zmene účastníkov úverovej zmluvy tak, že žalovanú vypustila ako dlžník tejto úverovej zmluvy, pričom dňa 27.11.2019 žalovaná vyplatila žalobcovi sumu 35 460,- EUR ako vyrovnanie. Následne žalovaná podala aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý však dňa 13.01.2020 zobrala späť, a teda k zavkladovaniu vlastníckych práv v zmysle dohody o vyporiadaní BSM nikdy nedošlo.

10. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že žalobca podal proti žalovanej dňa 03.02.2022 na Okresnom súde Bratislava V žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (v súčasnosti vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-51C 2/2022), na základe ktorej sa domáhal vyporiadať ich BSM tak, že žalobcovi do výlučného vlastníctva prikáže tie isté nehnuteľnosti (t.j. byt č. XX-EXF so spoluvlastníckymi podielmi na priľahlých pozemkoch a parkovacie statie), vo vzťahu ktorým sa žalobca žalobou v tomto konaní domáhal určiť jeho výlučného vlastníctve odvodeného od dohody o vyporiadaní BSM.

IV.

11. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenie upravujúce naliehavý právny záujem pri žalobe o určenie práva (), ako aj príslušné ustanovenia upravujúce vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva ( a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia upravujúce spôsobilosť zmlúv na zápis do katastra ().

12. Základnou podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie podľa je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí žalobca v spore tvrdiť a preukázať, pričom existencia naliehavého právneho záujmu musí byť daná nielen na začiatku sporu (t.j. v čase podania žaloby - inak by išlo o zjavne nedôvodnú žalobu, na základe čoho by sa mohol aplikovať postup podľa ), ale predovšetkým v čase vyhlásenia rozsudku, pretože pre rozhodnutie súdu vo veci samej je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ). Neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, či tu právo je alebo nie je, bráni tomu, aby sa súd zaoberal opodstatnenosťou uplatneného práva. To znamená, že predtým ako sa súd vôbec začne zaoberať meritom sporu, je potrebné, aby mal kladne zodpovedanú otázku o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, pričom status existencie naliehavého právneho záujmu žalobu musí pretrvať následne až do vyhlásenia rozsudku.

13. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov SR možno konštatovať, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, a to bez ohľadu na to, ako táto právna neistota vznikla. Preto má žaloba podľa preventívny charakter a jej miesto je tam, kde sa jej pomocou môže eliminovať stav objektívnej právnej neistoty za predpokladu, že k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.

14. V danom prípade žalobcom požadované určenie vlastníckeho práva pramenilo z dohody o vyporiadaní BSM, v zmysle ktorej sa strany sporu dohodli na vyporiadaní ich BSM tak, že žalobca sa mal stať výlučným vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým žiada touto žalobou určiť jeho výlučné vlastníctvo.

15. a predpokladá tri rôzne spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva medzi bývalými manželmi, a to buď dohodou, súdnym rozhodnutím alebo nevyvrátiteľnou právnou domnienkou nastávajúcou po uplynutí doby troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou predstavuje ten najprirodzenejší a najbežnejší spôsob vyporiadania. V prípade, ak je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľná vec, takáto dohoda musí mať podľa písomnú formu, pričom jej účinnosť nastáva až vkladom do katastra nehnuteľností (čo vyplýva taktiež z ). Vzhľadom na to musí takáto dohoda o vyporiadaní BSM podľa spĺňať podmienky na jej zápis do katastra, teda musí ísť o spôsobilú zmluvu na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra. Takouto spôsobilou zmluvou je taká, ktorá je v štátnom jazyku (prípadne českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade) a obsahuje označenie účastníkov práv k nehnuteľnostiam (v prípade označenia fyzickej osoby ide o meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu), ďalej označenie právneho úkonu, jeho predmet, miesto a čas, ako aj označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel

vyjadrený zlomkom k celku. Zároveň podľa sa vyžaduje, aby podpisy spoluvlastníkov v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva boli úradne osvedčené.

16. To znamená, že proces vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou možno rozdeliť do dvoch fáz. Prvou fázou je uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva spĺňajúcej všetky vyššie uvedené kritéria, t.j. majúcu písomnú formu, obsahujúcu náležitosti podľa a úradne osvedčené podpisy spoluvlastníkov. Druhou fázou je následne "zavkladovanie" takejto dohody katastrom nehnuteľností, keďže práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú až právoplatným povolením ich vkladu do katastra nehnuteľností ( a ), čím dochádza k zavŕšeniu procesu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Inak povedané, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje tzv. nadobúdací titul, z ktorého síce vznikajú stranám dohody práva a povinnosti, avšak k prechodu vlastníckeho práva na jej základe ešte nedochádza. K tomu dôjde až vkladom do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia príslušného okresného úradu. Vzhľadom na to vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nenastáva uzatvorením zmluvy, ale až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na jej základe. Z toho dôvodu ÚS ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.08.2000 () konštatoval, že návrh na vklad vlastníckeho práva (na podklade dohody o vyporiadaní BSM) musí byť podaný najneskoršie posledný deň doby určenej na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (t.j. najneskôr do uplynutia troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva), pretože inak uplynutím tejto doby nastúpi nevyvrátiteľná domnienka o vyporiadaní podľa .

17. V danom prípade bolo nesporné a preukázané, že hoci strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM (ktorej predmetom boli aj nehnuteľnosti), jej vecná účinnosť nikdy nenastala, keďže na jej základe nikdy nebol právoplatne povolený vklad vlastníckych práv do katastra nehnuteľností, či už v prospech žalobcu alebo žalovanej. Nad rámec uvedeného súd považoval za potrebné uviesť, že predmetná dohoda o vyporiadaní BSM nespĺňala kritéria zmluvy spôsobilej na zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra, keďže podpisy strán sporu neboli úradne osvedčené, pričom ani označenie nehnuteľnosti, ktorú mal v zmysle dohody nadobudnúť žalobca do výlučného vlastníctva (vo vzťahu ktorej sa touto žalobou domáha určenia svojho výlučného vlastníctva) neobsahovalo označenia spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch, prípadne na priľahlých pozemkoch (tak ako je uvedené v žalobnom návrhu tejto žaloby).

18. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu dohodou (vo vzťahu k nehnuteľnostiam) v zákonom stanovenej dobe troch rokov nedošlo, a teda k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva (vo vzťahu k nehnuteľnostiam) mohlo dôjsť už len buď rozhodnutím súdu na základe žaloby niektorého z bývalých manželov podanej v zákonom stanovenej dobe troch rokov alebo uplynutím zákonom stanovenej doby, ktorá má za následok vznik nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa .

19. V danom prípade však mal súd preukázané, že žalobca v rámci zákonom ustanovenej trojročnej doby podal na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. A teda hoci bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo doposiaľ vysporiadané, na základe čoho možno dôvodiť, že medzi stranami sporu existuje stav objektívnej právnej neistoty, práve žalobcom podaná žaloba o vyporiadanie BSM predstavuje ten jediný a vhodný právny prostriedok na odstránenie tejto objektívnej neistoty medzi stranami sporu. Na základe uvedeného, vychádzajúc z povahy, zmyslu a účelu žaloby o určenie práva podľa , nemohol mať preto žalobca naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, keďže tieto nehnuteľnosti sú obsahom a predmetom nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré možno vyporiadať len na základe žaloby podľa a ktorú žalobca aj reálne podal.

20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu zamietol, keďže nebol daný naliehavý právne záujem na ním požadovanom určení.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanej ako úspešnej strane sporu podľa priznal plný nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.