Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/111/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U. A. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie sumy 3.229,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -97 zo dňa 06.03.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -97 zo dňa 06. 03. 2018 v druhej a tretej vete výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) zostáva rozsudok Liptovský Mikuláš č.k. -97 zo dňa 06. 03. 2018 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v súlade s ust. až 4, a , vety prvej , , , vety prvej, a o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. k 01.06.2012 (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), v spojení s , nariadenia vlády SR č. , vychádzajúc z článku 3.11 písm. a/ v spojení s článkom 3.12 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok U. Q., a.s. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.652,40 Eur s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.652,40 Eur od 16.05.2017 do zaplatenie, všetko v 40,00 Eur mesačných splátkach splatných vždy ku 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (veta prvá výroku). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (veta druhá výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 64 % (veta tretia výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu mal preukázané, že právny predchodca žalobcu U. Q., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 01.06.2012 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 283104112, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výše 3.500,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v mesačných splátkach vo výške 84,00 Eur. Úver bol dojednaný za nasledovných podmienok: úrok vo výške 19,50 % ročne, splatnosť prvej splátky 06. 07. 2012, dátum splatnosti splátok k 6. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru

06. 06. 2018. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 21,78 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 19,59 %, celková výška nákladov 2.476,57 Eur. 3. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný čerpal úver dňa 01.06.2012 a vykonal úhrady v sume 847,60 Eur. 4. Listom zo dňa 09.06.2014 vyzvala pôvodná žalobkyňa žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 4.097,47 Eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. 5. Výzvou zo dňa 22.05.2014 vyzvala pôvodný žalobca U. Q., a.s. žalovaného na splatenie dlžnej časti úveru, a to z pozostávajúceho z omeškanej splátky vo výške 880,00 Eur a poplatkov 37,06 Eur. Výzvou zo dňa 17.01.2014 vyzvala U. Q., a.s. žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 528,00 Eur a poplatkov 35,96 Eur v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzva za dňa 22.05.2014 bola daná na poštovú prepravu dňa 22.05.2014 a výzva zo dňa 17.01.2014 bola daná na poštovú prepravu 23.01.2014. 6. V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami (citovanými v napadnutom rozhodnutí) okresný súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. Žalovaný uzavretie zmluvy o úvere a poskytnutie úveru nerozporoval. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere - dostupná pôžička, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu s dojednaným úrokom. Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, t.j. jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady spotrebiteľa sú rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je tvorená súčtom samotného spotrebiteľského úveru. V tomto prípade poskytnutou sumou 3.500,00 Eur a celkových nákladov spotrebiteľa, t. j. najmä sumou úrokov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, však neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva obsahovala len údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľský úver v sume 2.476,57 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 84,00 Eur, čo činí spolu 6.048,00 Eur. Keďže výška úveru predstavovala 3.500,00 Eur a v zmluve o úvere neboli individuálne dojednané žiadne ďalšie poplatky, ktoré by bol žalovaný povinný veriteľovi zaplatiť, predstavovala suma celkových nákladov na spotrebiteľský úver 2.548,00 Eur, a nie 2.476,75 Eur, ako je uvedené v zmluve. Ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje absenciu údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok z titulu poplatkov za upomienky, ktoré zasielal žalovanému, v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko neboli individuálne tieto poplatky dohodnuté v zmluve a od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Nakoľko úver, poskytnutý žalovanému, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom v sume 3.500,00 Eur a vykonanými úhradami žalovaným, t. j. sumou 847,60 Eur. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.652,40 Eur a v zostávajúcej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Keďže žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, (konkrétne neplnil povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky), právny predchodca žalobcu ho upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a následne využil svoje právo žiadať splatenie celého úveru. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 10 dní od doručenia výzvy zo dňa 09.06.2014. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažnému záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne, ktorá vypláva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 16.05.2017, nakoľko, vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, je nepochybné, že v uvedený deň už bol žalovaný s plnením peňažného záväzku v omeškaní. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. Súd povolil žalovanému priznanú sumu splácať v 40,00 Eur mesačných splátkach, v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením prihliadnuc na výšku priznanej sumy, sociálne pomery žalovaného, pričom súd mal za to, že povolením splácania nebudú neprimerane ohrozené práva žalobcu. 9. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. , s použitím a žalobcovi, ktorý mal úspech v spore v sume 2.652,40 Eur, t.j. vo výške 82 % a neúspech v sume 577,23 Eur, čo je 18 %, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 64 % (82 % - 18 % = 64 % čistý úspech žalobcu v spore), voči žalovanému, ktorý bol menej úspešný v prejednávanej veci s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

10. V zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania podal žalobca na Okresný súd Liptovský Mikuláš podanie označené ako „Návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku,“ v ktorom uviedol, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval (okrem iných nárokov) aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyjadrených percentom z dlžnej sumy odo dňa 16.05.2017 do zaplatenia, z dôvodu, že do 15.05.2017 boli úroky (zmluvné aj sankčné) uplatnené v žalobe formou ich vyčíslenia (t.j. nie percentom z dlžnej istiny). Nakoľko prvoinštančný súd žalobu v časti vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania v celom rozsahu zamietol (vyčíslené úroky a úroky z omeškania odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy do dňa vyhotovenia listiny aktuálny stav úveru), je zrejmé, že nerozhodol o nároku žalobcu na úroky z omeškania vo výške 5,25 % p. a. z istiny 3.229,63 Eur za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia, t.j. odo dňa 10.06.2014 do 15.05.2017 (teda takmer za dva roky nepriznal veriteľovi zákonný nárok z titulu omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu). S poukazom na ust. žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie vydal dopĺňací rozsudok, keďže podľa jeho názoru okresný súd nerozhodol o celej prejednávanej veci, v ktorom žiadal, aby okresný súd dopĺňacím rozsudkom rozhodol o jeho nároku na úroky z omeškania vo výške 5,25 % p. a. z istiny vo výške 3.229,63 Eur odo dňa 10.06.2014 do 15.05.2017. 11. V prípade, ak by súd o uvedenom nároku nerozhodol dopĺňacím rozsudkom, žalobca žiadal, aby sa na toto jeho podanie hľadelo ako na odvolanie v rozsahu uvedenom v tomto návrhu. Pre vylúčenie pochybností žalobca uviedol, že v ostatnom rozsahu zostáva rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. zo dňa 06.03.2018 nedotknutý.

12. O uvedenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. -139 zo dňa 27.07.2018, ktorý návrh žalobcu zo dňa 26.04.2018 na vydanie dopĺňacieho rozsudku podľa zamietol. 13. V odôvodnení tohto rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu žalobe domáhal, aby mu súd priznal vyčíslené úroky vo výške 827,46 Eur a vyčíslené úroky vo výške 2.312,64 Eur. V žalobe tiež uviedol, že v zmysle obchodných podmienok v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Žalobca si uplatnil voči žalovanému úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne, dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 16.05.2017 je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 15.05.2017, nakoľko do času 15.05.2017 sú roky (zmluvné aj sankčné) vyčíslené, a to takto: za obdobie od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako položka aktuálneho stavu úveru - pohľadávkový účet, úroky za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 15.05.2017, ako položka aktuálneho stavu úveru - úroky na účte ČR (čerpanej rezervy). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nárok na zmluvné úroky, aj úroky z omeškania vznikol žalobcovi už skôr, nie až 15.05.2017. Tento dátum je výlučne dňom od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úroky percentuálnym vyjadrením, a nie vyčíslením úrokov. Žalobca dňa 06.03.2018 doplnil súdu skutkové tvrdenia, kde okrem iného uviedol, že suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.289,43 Eur, suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 21,72 Eur. Spolu vo výške sú úroky 1.311,15 Eur, od ktorej odrátali úhrady od žalovaného vo výške 484,87 Eur. Preto výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 826,28 Eur. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.822,04 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 490,55 Eur, teda spolu 2.312,59 Eur. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06. 03. 2018, v ktorom okrem iného priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.652,40 Eur od 16. 05. 2017 do zaplatenia a v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. 14. Okresný súd zamietol návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku z dôvodu, že v rozhodnutí zo dňa 06.03.2018 sa vysporiadal s celým predmetom konania, čiže s celým žalobným návrhom. Vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol, v akej výške, z akej sumy, od akého dátumu a z akého dôvodu priznal žalobcovi úroky z omeškania. Okrem toho žalobca vo svojom návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku žiada priznať úroky z omeškania z istiny od 10.06.2014, t. j. od skoršieho dátumu ako žiadal v žalobnom návrhu zo dňa 08.06.2017. Súd nemohol vyhodnotiť toto podanie ani ako návrh na zmenu žaloby, pretože v spotrebiteľských sporoch, nie je v zmysle , prípustná zmena žaloby. Z uvedených dôvodov po právoplatnosti tohto uznesenia predloží podanie žalobcu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

15. Následne okresný súd postupom podľa vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho odvolania, a to s odkazom na ust. a (uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -158 zo dňa 26.02.2019.

16. Uvedené rozhodnutie prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa 28.02.2019. Nakoľko žalobca ostal pasívny, okresný súd opätovne uznesením č.k. -162 zo dňa 20.03.2019 vyzval žalobcu na opravu a doplnenie jeho opravného prostriedku. Uvedené rozhodnutie prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 25.03.2017, ale ani do rozhodnutia súdu naň nereagoval.

17. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej (t.j. v druhej vete výroku) a v závislom výroku o trovách konania (veta tretia výroku) v zmysle ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

19. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

20. V zmysle v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

21. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

22. Podľa vety druhej súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

23. Zákonná koncentrácia konania sa prirodzene uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t.j. iniciovanie opravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy.

24. Podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, jednak právnu stránku rozhodnutia. Právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť len z taxatívne stanovených dôvodov. V závislosti od toho, aké pochybenia, resp. nedostatky odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, možno odvolacie dôvody rozdeliť na dve základné skupiny: 1./ vady konania (, , , ), vady rozhodnutia, ktoré majú podobu skutkových vád ( písm.

e), f), g) ) alebo vád právnych ( ). Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené ( ), čo znamená, že nestačí len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, v skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Uvedenie konkrétnosti, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, je len v jeho dispozícii a súd ho nemôže nútiť, aby tieto dôvody uviedol, čomu zodpovedá aj filozofia konštrukcie odvolacích dôvodov v civilnom sporovom konaní (pozri ). Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania ( ), teda na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby také porušenia zistil.

25. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za vymedzenie odvolacích dôvodov v jeho „opravnom prostriedku“ podanom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (dňa 26.04.2018). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie mohol odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov, ktoré odvolateľ uviedol vo svojom elektronickom podaní so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 26.04.2018.

26. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3.229,63 Eur, úroky vo výške 827,46 Eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny 3.229,63 Eur vo výške 19,5 % od 16.05.2018, úroky z omeškania zo sumy 3.229,63 Eur vo výške 5,25 % mesačne od 16.05.2017 a poplatky vo výške 40,38 Eur.

27. Okresný súd v napadnutom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.652,40 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % od 16.05.2017 do zaplatenia, všetko v 40,00 Eur mesačných splátkach splatných ku 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (veta prvá výroku) a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). Zároveň vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

28. S prihliadnutím na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí t.j. pre absenciu náležitostí uvedených v ust. a , súd prvej inštancie konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru v súlade s ust. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Tak ako konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) poskytla na základe zmluvy zo dňa 01.06.2012 ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 3.500,00 Eur, z ktorej čiastky žalovaný uhradil sumu 847,60 Eur. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru je zrejmé, že dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje čiastku priznanú v prvej vete výroku napadnutého rozhodnutia, t.j. sumu 2.652,40 Eur, ktorá časť rozhodnutia zostala nenapadnutá odvolaním. Zároveň v súlade so žalobou konajúci súd priznal žalobcovi i úroky z omeškania z priznanej sumy 2.652,40 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia.

29. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa nepriznania úrokov z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 3.225,63 Eur za obdobie od 10.06.2014 do 15.05.2017 odvolací súd uvádza, že nemôže preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než sporovou stranou v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu kontext z vyššie uvedených odvolacích námietok žalobcu nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá právny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa týmito námietkami, keďže tieto nemajú podklad v napadnutom rozhodnutí.

30. Je teda zrejmé, že sa jedná o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích záverov. Napokon, tak ako už bolo konštatované vyššie, žalobca si v žalobe si uplatňoval voči žalovanému len úroky z omeškania zo sumy 3.229,63 Eur vo výške 5,25 % ročne od 16.05.2017. Ak sa teda žalobca vo svojom opravnom prostriedku domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania zo sumy 3.229,63 Eur vo výške 5,25 % ročne za obdobie od 10.06.2014 do 15.05.2017, tieto si v žalobe neuplatnil. Žiada sa dodať, že v prejednávanej

veci žalobca ani nepodal návrh na zmenu žaloby v uvedenom rozsahu, keďže v zmysle ust. takýto je takýto procesný návrh na strane dodávateľa neprípustný.

31. Následne odvolací súd v danej veci podrobil odvolací prieskum na tie vady, na ktoré je povinný prihliadať z úradnej povinnosti ( ), aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd však konštatoval absenciu takýchto dôvodov, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho druhej vete výroku ako vecne správne potvrdil.

32. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta tretia výroku), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán a vzniknutej situácii v konaní, ako aj zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

33. Vo zvyšnej časti, nenapadnutej odvolaním (veta prvá výroku), zostalo rozhodnutie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. 35. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016.

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).