Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Sa-50-2019.pdf
PDF · 73.48 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/50/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., W. XX, zastúpenej právnou zástupkyňou: Mgr. Klaudia Szekeres, advokátka, so sídlom Tešedíkovo, Široká 569, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, Odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 10, o správnej žalobe zo dňa 12. 06. 2019 proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12. 06. 2019 doručenou tunajšiemu súdu dňa 12. 06. 2019 sa žalobkyňa domáhala určenia súdom, že vydanie dvojjazyčného slovensko-maďarského rodného listu žalobkyne Matričným úradom v Komárne dňa 07. 11. 2018 bez vyplnenia všetkých údajov v maďarskom jazyku bolo nezákonné. Ďalej sa domáhala určenia, že odpoveď žalovaného č. 0U-KN-OVVS/2019/005766-4 TM zo dňa 01. 04. 2019 na sťažnosť žalobkyne proti vybaveniu sťažnosti, ako aj odpoveď Útvaru hlavného kontrolóra Mesta Komárno č. 11/ÚHK/2018 sť, 69642/30890/ÚHK/2018 zo dňa 11. 01. 2019 na sťažnosť žalobkyne boli nezákonné. Tiež žiadala zrušiť odpoveď žalovaného č. 0U-KN-OVVS/2019/005766-4 TM zo dňa 01. 04. 2019 na sťažnosť žalobkyne proti vybaveniu sťažnosti a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom sa prijmú opatrenia na zabezpečenie vydania dvojjazyčného slovensko-maďarského rodného listu žalobkyne s vyplnením všetkých údajov v slovenskom aj maďarskom jazyku. O prijatých opatreniach je žalovaný povinný informovať súd do 30 dní.
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 07. 11. 2018 požiadala Matričný úrad v Komárne o vydanie slovensko-maďarskej verzie svojho rodného listu. Žalobkyni bol vystavený rodný list na dvojjazyčnom formulári, na ktorom však samotné údaje boli uvedené výlučne v slovenskom jazyku. Dokument je teda dvojjazyčný len pokiaľ ide o predvyplnený text, chýba preklad konkrétnych údajov žalobkyne do maďarského jazyka. V nadväznosti na tieto skutočnosti podala žalobkyňa vo veci sťažnosť zo dňa 08. 11. 2018. Útvar hlavného kontrolóra Mesta Komárno oznámil žalobkyni výsledok prešetrenia sťažnosti č. 11/ÚHK/2018 sť 69642/30890/ÚHK/2018 zo dňa 11. 01. 2019, v ktorom predmetný orgán označil sťažnosť za neopodstatnenú, vzhľadom na súlad platného formátu dvojjazyčného matričného dokladu so zákonnou úpravou. Následne žalobkyňa podala sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti zo dňa 03. 02. 2019. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 01. 04. 2019 podotkol, že obec nemôže zasahovať do vzoru dvojjazyčného výpisu určeného Ministerstvom vnútra SR a konštatoval, že matričný úrad zákon neporušil.
2. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
Podľa § 69 ods. 4, 5 a 6 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.
3. Krajský súd v Nitre skúmal procesné podmienky konania podľa ust. § 6, § 97, § 98, § 256 SSP, teda včasnosť podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako základnú procesnú podmienku konania pred správnym súdom.
Včasné podanie správnej žaloby, t. j. v lehote dvoch mesiacov, je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný. Správny súdny poriadok v § 256 ustanovuje dve lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a to subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota je dvojmesačná a začína plynúť od momentu, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Objektívna lehota je dvojročná a plynie od vykonania iného zásahu. Na to, aby bola žaloba podaná včas, je nutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote. Ak nebola žaloba podaná včas, súd žalobu odmietne v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Pod dozvedením sa o inom zásahu je pritom nutné rozumieť nielen to, že tento nastal alebo k nemu došlo, ale i to, kto, t. j. aký orgán verejnej správy ho vykonal.
Lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu majú procesnoprávny charakter, a teda postačuje, ak žalobca v rámci nich podá žalobu na prepravu (§ 69 ods. 6 SSP). Predčasné alebo oneskorené podanie žaloby je dôvodom pre jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. c) a d) SSP.
4. V danom prípade žalobkyňa požiadala žalovaného o vydanie dvojjazyčného rodného listu (slovensko- maďarského). Predmetný rodný list bol vydaný žalovaným dňa 07. 11. 2018. Z obsahu žalobkyňou predložených príloh k žalobe vyplýva, že žalobkyňa dvojjazyčný rodný list prevzala v ten istý deň (v deň jeho vydania), nakoľko už nasledujúci deň a to 08. 11. 2018 spísala sťažnosť adresovanú žalovanému a teda správny súd je toho názoru, že žalobkyňa dotknutá iným zásahom, za ktorý súd považuje práve deň vydania predmetného rodného listu, podala žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy oneskorene. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy pripadol na deň 07. 01. 2019, t. j. pondelok. Žalobkyňa podala žalobu v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, dňa 12. 06. 2019, t. j. urobila tak až po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Vzhľadom na to, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania bolo potrebné postupovať podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP a žalobu odmietnuť ako podanú oneskorene.
5. Súd pre úplnosť dáva do pozornosti, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zákon nestanovuje procesnú podmienku vyčerpať príslušné prostriedky nápravy, za ktorú sa v zmysle
pôvodnej právnej úpravy považovala sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach a preto včasnosť podania žaloby posudzoval odo dňa vydania dvojjazyčného rodného listu žalobkyni a teda odo dňa, kedy sa žalobkyňa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedela.
6. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu, že žaloba nebola podaná včas.
7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 odsek 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 odsek 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.