Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/92/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Obec Brestovec, so sídlom Brestovec 273, IČO: 00 309 465, právne zastúpený Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Námestie Slobody 18/16, proti žalovanej: P. A., trvale bytom N. XX, právne zastúpená Mgr. Janettou Adamcovou, advokátkou so sídlom Myjava, Hodžova 261/1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -42 zo dňa 14. februára 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť žalobcovi umožniť čerpanie vody a užívanie studne a vodovodnej nádrže nachádzajúcej sa na pozemku "E-KN" parc. č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. N., obec N., okres O. a zároveň strpieť právo vstupu na uvedený pozemok v nevyhnutnom rozsahu potrebnom pre užívanie studne a zásobníka vody žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť, aby najneskôr v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia podal proti žalovanej žalobu vo veci samej o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve užívať studňu a zásobník vody, ako i v práve vstupu /prechodu cez pozemok "E-KN" parc. č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. N., obec N., okres O.. Výrokom III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 15.01.2019 sa žalobca voči žalovanej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanej uložené umožniť žalobcovi právo čerpania vody a užívania studne a vodovodnej nádrže nachádzajúcej sa na parc. reg. "E" č. XXXXX a právo prechodu cez pozemok KN parcelu reg. "E" č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2, zapísanej v LV č. XXXX Okresného úradu O., nachádzajúcej sa v obci N., k.ú. N. v nevyhnutnom rozsahu potrebnom pre užívanie studne a zásobníka vody, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Dôvodil tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre k.ú. N., obec N., a to CKN pozemkov parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2; parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 218 m2 a stavby súp. č. XXX - pálenica, sušiareň, muštáreň na parcele č. XXXXX/ X. Od roku 2006 v nich prevádzkuje výrobu liehu v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia, a to na základe Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. - 820 zo dňa 27.09.2006, pričom pálenicu využívajú najmä obyvatelia N. a okolitých obcí. Vypálené produkty nesú právo na používanie značky "regionálneho produktu Kopanice". Pálenica bola postavená v roku 1938, pričom k nej patrila aj studňa nachádzajúca sa na susednom pozemku parc. č. XXXXX, odkiaľ voda tiekla

do pálenice v žliabkoch samospádom. Po roku 1972 bola uskutočnená rozsiahla prestavba pálenice. V súlade s projektom bola na susednej parc. č. XXXXX zrekonštruovaná studňa, vybudované rozvody a zásobník vody slúžiaci na chladenie technologického zariadenia pálenice. Vodovodné potrubie i studňa boli v nasledujúcom období pravidelne udržiavané, pričom cca v roku 2007 došlo k výmene rozvodov za polyuretánové, ktoré sa nachádzajú v zemi v hĺbke cca 1,1 m. Vybudovanie studne, zásobníka vody, ako aj vodovodného potrubia, prebehlo v súlade s vtedajšou právnou úpravou. Celé desaťročia nikto nenamietal nič proti čerpaniu vody zo studne, ani voči vybudovanému vodovodnému dielu, ktoré slúži prevádzke pestovateľskej pálenice, sušiarne a muštárne. Začiatkom decembra 2018 však žalovaná, ktorá susedný pozemok parc. č. XXXXX vlastní od roku 2009, studňu uzamkla a zamedzila žalobcovi možnosť čerpať vodu. Tým ohrozila najmä fungovanie pálenice, ktorá je na prísun vody zo studne a zásobníka vody, nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. 34971 závislá. Žalovaná z pozície vlastníka pozemku nesúhlasí s čerpaním vody zo studne, ako ani s existujúcou vodnou stavbou, ani s akoukoľvek kompenzáciou. Žalobca sa dostal do situácie, kedy nemôže plnohodnotne využívať budovu pálenice, muštárne a sušiarne, ale ani samotnú pálenicu. V blízkosti budovy sa nenachádza verejný vodovod, na existujúcu studňu a zásobník vody je budova s.č. XXX naviazaná riadne vybudovaným vodovodom. Bez obnovenia čerpania vody nie je možná ani samotná prevádzka pálenice. Žalobca nemá možnosť náhradného riešenia. Má za to, že je vlastníkom vodnej stavby, pozostávajúcej zo studne, zásobníka vody a vodovodného potrubia, nachádzajúceho sa na susednom pozemku - parc. reg. "E" č. XXXXX vo vlastníctve žalovanej. Dielo bolo vybudované pred rokom 1989 v súlade s vtedy platnou legislatívou, jedná sa o riadnu stavbu uskutočnenú v súlade s projektovou dokumentáciou a vyjadreniami dotknutých osôb. Užívanie studne a zásobníka vody žalovanú v ničom neobmedzuje, parcela č. XXXXX je neužívaná, nachádzajú sa na nej niekoľkoročné stromy a porasty. Žalobca má záujem vo veci samej domáhať sa zriadenia vecného bremena práva prechodu cez parc. č. XXXXX vo vlastníctve žalovanej, ako aj právo čerpania vody a užívania studne v súlade s . Vzhľadom na existujúcu situáciu a nemožnosť dohody so žalovanou je však potrebná rýchla a účinná bezodkladná úprava pomerov účastníkov neodkladným opatrením. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca pripojil k návrhu okrem iných listín aj LV č. XXXX pre k.ú. N.; povolenie MP SR na výrobu liehu zo dňa 27.09.2006; osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň z liehu zo dňa 09.11.2006; certifikát Kopaničiarskeho regiónu zo dňa 25.03.2017, LV č. XXXX pre k.ú. N.; kúpnu zmluvu zo dňa 12.07.2006; zameranie studne a zásobníka vody pre pálenicu v N..

3. Súd po vyhodnotení skutočností tvrdených žalobcom a predložených listinných dôkazov má za to, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanej dočasne uložená povinnosť umožniť žalobcovi čerpanie vody a užívanie studne a vodovodnej nádrže nachádzajúcej sa na jej pozemku "E-KN" parc. č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. N., vrátane umožnenia vstupu žalobcovi na tento pozemok rozsahu potrebnom pre užívanie studne a zásobníka vody. Z predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre k.ú. N., obec N., okres O. ako: pozemok registra C parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2; parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 218 m2 a stavby súp. č. XXX - pálenica, sušiareň, muštáreň stojacej na parcele č. XXXXX/X. Žalobca ako obec tieto nehnuteľnosti využíva, o.i. aj na prevádzku pálenice - výrobne liehu v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia so sídlom v obci Brestovec č. 223, a to na základe povolenia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. -820 zo dňa 27.09.2006. Žalovaná je vlastníčkou v blízkosti sa nachádzajúceho pozemku registra E par. č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N., obec N., okres O., na ktorom sa nachádza studňa aj zásobník vody, ktoré boli vybudované a dlhoročne slúžili predovšetkým na zásobovanie obecnej pálenice vodou, ktorá je z technologického hľadiska na túto vodu odkázaná. Žalobca osvedčil, že samotná pálenica, vrátane jej systému zásobovania vodou boli v minulosti vybudované a následne udržiavané a zveľaďované samotnými občanmi obce, pričom nielen pálenica, ale aj sušiareň ovocia a muštáreň slúžia predovšetkým potrebám obyvateľov obce N. a priľahlých obcí. Studňa a zásobník vody nachádzajúce sa na pozemku žalovanej predstavujú v súčasnej dobe jediný dostupný zdroj vody nevyhnutný pre prevádzku pálenice žalobcu. Aktuálne prebieha sezóna výroby destilátov z vlastného ovocia a pálenicu nemožno z technologického hľadiska prevádzkovať bez dostatočného prísunu vody potrebnej na chladenie. Keďže iný zdroj vody žalobca v súčasnej dobe dostupný nemá, dospel súd k záveru, že je nutné dočasne upraviť pomery účastníkov neodkladným opatrením, aby sa predišlo situácii, že žalovaná svojvoľne bráni žalobcovi v užívaní ním vybudovanej vodnej stavby a zároveň znemožňuje žalobcovi prevádzkovať pálenicu slúžiacu obyvateľom obce. Vzhľadom k tomu, že studňa

i zásobník vody s vysokou pravdepodobnosťou budú vlastníctvom žalobcu, pričom žalovaná ako vlastníčka pozemku má v takom prípade zákonnú povinnosť (napr. , zákona o vodách) strpieť využívanie a údržbu tohto zariadenia žalobcom, súd dospel k záveru, že právo a odôvodnené potreby žalobcu (a jeho obyvateľov), v tomto prípade jednoznačne prevážili nad záujmami žalovanej ako vlastníčky pozemku. O to viac, že pre žalovanú prevádzka studne a zásobníka vody zrejme nepredstavuje osobitnú záťaž, keďže ide o pozemok ktorý nie je významne hospodársky, ani inak využívaný. V danom prípade teda žalobca dostatočne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Týmto neodkladným opatrením však nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto súd žalobcovi určil lehotu 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia na podanie žaloby proti žalovanej vo veci samej, ktorou sa bude domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho najmä v práve užívať studňu a zásobník vody na pozemku "E-KN" parc. č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N., obec N., okres O., ako aj v práve prechodu, resp. vstupu cez tento pozemok v rozsahu nevyhnutnom pre užívanie a údržbu studne a zásobníka vody. Pokiaľ žaloba nebude v stanovenej lehote podaná, súd aj bez návrhu toto uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že priznal plne úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, neexistovali, resp. aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil vo výrokoch I. a III. tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je toho názoru, že v predmetnom konaní neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie úplne nekriticky prevzal všetky tvrdenia žalobcu za pravdivé a priznal mu právnu ochranu bez toho, aby žalobca preukázal pravdivosť a odôvodnenosť svojich tvrdení a argumentov a bez toho, aby preukázal najmä svoju aktívnu legitimáciu. Žalobca sa domáha práva užívať studňu a čerpať z nej vodu bez toho, aby preukázal, že je skutočným vlastníkom studne. Súd prvej inštancie sa odvoláva na ustanovenie zákonov, ktoré zaručujú právnu ochranu vlastníkom nehnuteľností a stavieb, avšak žalobca nepreukázal jediný relevantný dôkaz o tom, že skutočne je vlastníkom studne a vodovodnej nádrže, ktorých užívania sa domáha. V bode 16 odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uvádza, že „studňa i zásobník vody budú s vysokou pravdepodobnosťou vlastníctvom žalobcu“. Toto tvrdenie však nemá absolútne žiadnu oporu ani v jedinom z predložených dôkazov zo strany žalobcu a ani prvoinštančný súd neuvádza, o aký dôkaz opiera svoje presvedčenie. Vlastníkom studne v žiadnom prípade nie je žalobca, teda obec, nakoľko neexistuje žiadny písomný dokument, ktorý by potvrdzoval či už vlastníctvo studne a nádrže v prospech žalobcu alebo prevod vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka na obec N.. Žalobca svoje tvrdenie, že je vlastníkom studne a vodovodnej nádrže nijako nepreukázal. Žalobca predložil kúpnu zmluvu z roku 2006, ktorou nadobudol vlastnícke právo k technológii pálenice od spoločnosti Záhradkárske služby spoločnosť s ručením obmedzeným Senica v likvidácii. V kúpnej zmluve však nie je uvedená ani studňa ani zásobník vody, teda žalobca touto zmluvou nijako nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k studni a k zásobníku vody. Pokiaľ studňa existovala už v roku 1938, je zrejmé, že ak by mal byť žalobca jej vlastníkom, musí existovať relevantný dôkaz o nadobudnutí vlastníctva. Podľa jej vedomostí studňa na pozemku, ktorý je v jej vlastníctve, patrila a aj patrí vlastníkovi pozemku, na ktorom sa studňa nachádza. Tá skutočnosť, že poloha studne vyhovuje potrebám prevádzkovania pálenice, a že bola na tieto účely využívaná, ešte v žiadnom prípade neznamená, že je vo vlastníctve žalobcu, alebo že je súčasťou pálenice. Predchádzajúcim vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX bol jej starý otec, a po jeho smrti tento pozemok v dedičskom konaní nadobudla ona. Na pozemku počas života jej starého otca už studňa bola vybudovaná a bola vlastníctvom jej starého otca, čo nikdy nikto nespochybňoval. Pokiaľ by aj vlastníci pálenice niekedy užívali studňu, nemožno z toho vyvodiť, že by sa obec ako žalobca, stala vlastníkom predmetnej studne. Žalobca predložil pomerne rozsiahlu dokumentáciu o rôznych brigádach a akciách Z, z ktorých však ani v jednom dokumente sa neuvádza ani výstavba či vybudovanie a ani úpravy, rekonštrukcie, či akákoľvek starostlivosť o studňu ani o vodnú nádrž na jej pozemku. Jediná zmienka o „vodnom zdroji“ je v Technickej správe zo dňa 08.10.1972. Z tohto záznamu však vôbec nevyplýva, že by sa jednalo práve o spornú studňu na jej pozemku, nakoľko, ako sám žalobca uvádza, používal a aj stále používa pre potreby prevádzkovania pálenice studňu na inom mieste, a to pri potoku. Ak by aj mal na mysli uvedeným nekonkrétnym a nejasným popisom v technickej správe studňu na jej pozemku, nijako z toho nevyplýva, že sa jedná o vlastníctvo žalobcu. Všetky akcie a brigády, na

ktoré sa žalobca odvoláva, teda práce na pálenici a sušiarni, boli realizované od roku 1972, pričom jej starý otec, ako predchádzajúci vlastník pozemku, zomrel v roku 1970. Žalobca neprejavil žiadnu snahu, aby sa dohodol o ďalšom užívaní studne s potomkami pôvodného vlastníka, hoci nepochybne musel mať vedomosť o tom, že osoba, na ktorej súhlas sa v tomto konaní odvoláva, už nežije a že teda je potrebné upraviť vzájomné vzťahy s novými vlastníkmi. Na základe uvedeného tvrdí, že akékoľvek úpravy, ktoré žalobca na ich studni vykonal, robil s vedomím, že ich vykonáva na cudzom majetku a na cudzom pozemku, bez súhlasu vlastníkov ako pozemku, tak aj studne. Súd priznal ochranu žalobcovi, ktorý nijako nepreukázal vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorých užívania sa domáha a urobil tak na úkor jej ako osoby, ktorá je preukázateľne vlastníkom pozemku, pričom neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by vlastnícke právo k studni bolo prevedené na iný subjekt, a teda jednoznačne ona je aj vlastníkom studne na jej pozemku. Žalobca nepreukázal žiadne ohrozenie, spôsobenú škodu, ani nebezpečenstvo hroziacej škody, ani nijaké iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Tvrdenie žalobcu, že bez užívania vody z jej studne nie je schopný prevádzkovať pálenicu, je klamlivé a zavádzajúce. Dňa 08.12.2018 zabezpečila uzamknutie studne a od tohto dátumu až doteraz a aj v súčasnosti žalobca vodu zo studne nevyužíva. Napriek tomu počas celej zimy, v podstate dodnes a sústavne, do pálenice prichádzajú denne zákazníci a pálenica je jednoznačne v plnej prevádzke. Je teda evidentné, že voda zo spornej studne nie je pre prevádzku pálenice nijako nepostrádateľná ani na nej nie je pálenica nijako závislá. Pálenica bola a je stále a nepretržite zásobovaná vodou minimálne z jedného ďalšieho zdroja, iného, než je jej studňa, a to zo studne pri potoku, ktorá nie je na jej pozemku. Žalobca nijakým spôsobom, okrem samotného tvrdenia, nepreukázal, že by mu znesprístupnením studne vznikla, alebo aspoň hrozila akákoľvek škoda. Keďže pálenice o svojej činnosti musia viesť podrobnú evidenciu, ktorá podlieha kontrole príslušného colného úradu, je možné preveriť na tomto úrade skutočnosti, ktoré žalobca tvrdí. Tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a ničím nepodložené. Žalobca môže využívať a evidentne aj využíva ako zdroj vody druhú spomínanú studňu, ktorá sa nachádza pri potoku, prípadne používa iný ďalší zdroj, ktorý jej nie je známy. Takisto nemá vedomosť o tom, či žalobca používa verejný vodovod, má však zato, že žalobca je ten, ktorý z titulu svojho postavenia, nakoľko je to obec, si dokáže tento spôsob prísunu vody zabezpečiť. Samozrejme, že žalobcovi by najviac vyhovovalo vyžívanie vody z jej studne, pretože v tomto prípade čerpá vodu zadarmo. Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že ona ako vlastník pozemku tento nevyužíva. Nakoľko sa jedná o pomerne veľký pozemok, tento si postupne s manželom upravujú, čistia ho a užívajú ho takým spôsobom, ako im vyhovuje a ako im to čas a finančné prostriedky dovoľujú. Práve pri prácach na úprave ich pozemku zistili, že ich studňu využíva cudzí subjekt. Dňa 02.12.2018 pri prácach na pozemku zistili, že vedľa studne je navŕšená hlina. V blízkosti studne sa pohyboval pán W. W. bytom N. XXX. Na otázku, čo robí s ich studňou a či si uvedomuje, že je na cudzom pozemku, im odpovedal, že on nevie o ničom, že ho zavolali „záhradkári“ na sprevádzkovanie studne a nevie o tom, že by si mal od nich žiadať nejaký súhlas. Následne začala situáciu riešiť, chrániť si svoje vlastníctvo, čo vyústilo do predmetného súdneho konania. Až na základe jej konania ich starosta predvolal na stretnutie na Obecný úrad, kde sa k nej a k jej manželovi správali nepriateľsky, arogantne a na otázku, prečo ju nikto neupovedomil o tom, že obec berie vodu z ich studne na jej pozemku a prečo nikto nežiadal od nej k tomuto súhlas, dostala odpoveď, že takýto postup nepovažovali za potrebný. Dokonca, ani keď žalobca išiel prehlbovať studňu, nijakým spôsobom jej to neoznámil ani ju na takýto úkon neupozornil, zistila to náhodou sama, ako už uviedla vyššie. Žalobca, pokiaľ chodil na jej pozemok a robil nejaké úpravy na jej studni, tak to robil vždy vtedy, keď sa tam práve nenachádzali a tak, aby o tomto nevedeli. Predmetný pozemok sa totiž nenachádza v tesnej blízkosti ich obydlia, a teda nemá možnosť sústavne sledovať, čo sa na ňom deje a aké osoby sa na ňom pohybujú. Žalobca po celý čas mal vedomosť o tom, že ani pozemok ani studňa nepatrí do vlastníctva obce a že užíva cudzí pozemok bez akejkoľvek dohody či súhlasu s vlastníkom. Nikdy však nepreukázal žiadnu snahu o to, aby svoje vzťahy s vlastníkmi upravil. Až keď si sama začala chrániť svoj majetok, inicioval žalobca súdne konanie, ktoré však založil len na svojich nepravdivých tvrdeniach, bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Je presvedčená, že prvoinštančný súd výrazne pochybil, keď priznal ochranu vlastníckeho práva subjektu, ktorý vlastníkom nie je a svoje vlastníctvo nijako nepreukázal, pričom úplne poprel a ignoroval jej vlastnícke právo, ktoré doteraz nebolo nikdy spochybnené. Navyše ochranu formou neodkladného opatrenia priznal žalobcovi na základe tvrdení, ktorých nepravdivosť v tomto odvolaní preukazuje. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že z návrhu a predovšetkým z množstva predložených dokladov podľa jeho názoru jednoznačne vyplývajú skutočnosti, že studňa a pálenica v takom stave, v akom sa v súčasnosti nachádza, bola budovaná už v 70-tych rokoch, a že na pozemku parc.č. XXXXX sa nachádza nielen studňa, ale aj vodovodné potrubie (rozvody vody zo studne a zásobníka) a zásobník vody. Táto celá vodovodná sústava je v zmysle § 52 ods.

l. písm. d) o vodách vodnou stavbou, ktorá jednoznačne samostatne slúži na účely zásobovania vodou, a to zásobovanie budovy pálenice, vo vlastníctve žalobcu. Naopak, žalovaná okrem toho, že je vlastníčkou pozemku, na ktorom sú stavby postavené, nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by bola ona vlastníčkou stavby studne, k rozvodom vody a zásobníku sa prakticky nevyjadrila. Podľa stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Takáto právna úprava platila aj v starom č.141/ 1950 Zb. v , podľa ktorého stavby nie sú súčasťou pozemku a tiež v ustanovení , podľa ktorého vlastníkom stavby môže byť aj osoba rozdielna od vlastníka pozemku. Ako uviedla žalovaná, jej starý otec zomrel v roku 1970, pričom v danom období bol pozemok KN parc. reg."E" č. XXXXX v užívaní JRD. Žalovaná sa k svojmu majetku podľa jeho vedomosti dostala až v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ROEP) a dedičskom konaní v roku 2010. Na základe uvedeného je nepochybné, že predmetná stavba studne, spolu s vodovodným potrubím, zásobníkom vody a pod. je vo vlastníctve žalobcu. Je pochopiteľné, že v danom období sa samostatne k danej veci nevypracovávali potrebné dokumenty, nikto stavbu ani čerpanie vody nenamietal, stavba pálenice sa riešila ako celok, teda aj s nevyhnutným vodovodným potrubím, zdrojom vody a rozvodom vody, bez ktorých nemôže pálenica existovať. Ako podporné tvrdenia poukazuje na čestné prehlásenie obyvateľov obce, ktorí sa v danom období zúčastňovali prác na výstavbe pálenie, ako na jej rekonštrukcii, vrátane vodovodného hospodárstva, prináležiaceho k stavbe. Z listinných dôkazov poukázal predovšetkým na tieto doklady, a to technická správa z roku 1972 stavby sušiareň ovocia - voda sa napojí samostatnou vodárničkou na vodný zdroj, ktorý slúži pre pálenicu...; zápisnica zo dňa 14.05.1973 - ... zásobovanie vodou sociálnych zariadení a chladiaceho zariadenia pálenice bude prevedené z jestvujúceho vodného zdroja...tento zdroj bude potrebné upraviť,..; stavebný denník z 21.08.1973 - kopanie ryhy pre vodovod; stavebný denník zo dňa 25.01.1975 - ...Výkop jamy pre rezervoár ručne...; stavebný denník zo dňa 27.04.1975 - zahrňovanie vodovodu...; stavebný denník január 1975 - robenie vodovodu...; rozpis prác

- 04.04.1978 - čistenie studne, hasenie vápna...; rozpis prác - 1985 - oprava vodovodného potrubia nad pálenicou. Je pochopiteľné, že súd vychádzal pri vydávaní neodkladného opatrenia iba z tvrdení žalobcu, otázka vlastníctva sa však bude riešiť v samostatnom konaní. Ak by sa studňa, vodovodné potrubie i rezervoár vody nachádzali v majetku žalobcu, nebolo by nutné toto súdne konanie. Práve však z dôvodu potreby úpravy vlastníckych vzťahov, ako aj z dôvodu nutnosti úpravy práva čerpania vody a za týmto účelom vstup na pozemok žalovanej, je potrebné dočasne, až do vyriešenia spornej otázky, nariadenie neodkladného opatrenia. Súd správne konštatoval skutočnosť, čo nepopiera ani žalovaná, že pozemok neužíva, vodu zo studne nečerpá, teda vydaným neodkladným opatrením nebude ani neprimerane zasiahnuté do jej práv. O tom, že žalovaná studňu nepotrebuje a nevyužíva svedčí aj skutočnosť, že po jej uzamknutí v decembri 2018 žalovanou, žalobca zistil, že z tejto studne bolo odstránené nasávacie potrubie a toto uzavreté drevenými kolíkmi, aby nebolo možné čerpanie vody, odstránený sací kôš, ventil. Po tom, ako bolo nariadené neodkladné opatrenie, žalovaná uzamknutie odstránila a bolo možné zistiť, že studňa je poškodená. Teda v tomto stave studňa nemohla slúžiť na zásobovanie vodou pre nikoho. Došlo aj k znehodnoteniu zariadenia studne, jednoznačne dodaného žalobcom, ktorý v tejto súvislosti podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Zariadenie bolo opravené a v súčasnosti sa studňa opäť riadne využíva. Čo sa týka tvrdenia žalovanej o tom, že sa starosta správal nepriateľsky a arogantne a ďalšie tvrdenia, toto sa nezakladá na pravde. Práve naopak, žalobca navrhoval mimosúdne riešenie, odkúpenie pozemku, alebo nájom, zriadenie vecného bremena za náhradu, žalovaná však o ničom počuť nechcela a stále trvala iba na tom, že studňa je na jej pozemku a ona bude rozhodovať o tom, kto bude vodu čerpať. V tejto súvislosti iba poznamenáva, že podzemné vody ako súčasť národného bohatstva sú v zmysle ČI. IV SR vo vlastníctve Slovenskej republiky a aj keď sa podzemná voda nachádza pod povrchom pozemku žalovanej, vlastnícky jej táto voda, ako ani stavba ktorá vodu dopravuje do budovy pálenice, nepatrí. Z vyššie uvedeného a predložených dokladov je zrejmé, že celá budova pálenice je závislá na vodných stavbách, ktoré sú postavené na pozemku vo vlastníctve žalovanej. Nejedná sa iba o studňu, ale k nej prináležiaci celý rozvod vody, zásobník (rezervoár vody), z ktorého voda slúži na chladenie pálenice. Počas znemožnenia čerpania vody fungovala pálenica v úspornejšom režime, vodu bolo nutné zabezpečovať v náhradných nádobách, nebolo možné využívať sociálne zariadenia a pod. Vďaka rýchlemu zásahu zo strany súdu sa podarilo všetky činnosti v krátkom čase obnoviť. Preto naďalej považuje neodkladné opatrenie za dôležité riešenie danej situácie, až do právoplatného skončenia sporu o tom, kto je vlastníkom studne a ďalších vodných stavieb. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že vychádzajúc z textu rozhodnutia vo výroku I., žalobca rozhodne nie je oprávnený nijakým spôsobom brániť žalovanej v užívaní studne a v

čerpaní vody zo studne. Žalobca však jednoznačne nad rámec oprávnenia vyplývajúceho z predmetného rozhodnutia súdu vykonal také opatrenie, ktorým žalovanej znemožnil užívanie vody zo studne - uzamkol studňu pomocou železného pásu, ktorý upevnil do vyhĺbenej zeminy. Žalobca teda žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, čo zdôvodnil tým, že mu žalovaná bráni využívať vodu zo studne, a následne on sám urobil opatrenie, ktorým zabránil užívať vodu zo studne žalovanej a navyše pri tomto zasahoval do pozemku, ktorý bez akýchkoľvek pochybností nie je v jeho vlastníctve, ani nemá k nemu žiadne iné užívacie práva, pretože sa jedná o pozemok vo vlastníctve žalovanej. Žalobca tak zneužil vydané neodkladné opatrenie a dopúšťa sa takého zasahovania do práv inej osoby, proti ktorému sa sám údajne bráni. Žalobca sa sústavne odvoláva na tvrdenie, že predmetná studňa je vodnou stavbou. V tomto smere však jednoznačne zavádza súd. V súlade s platnou legislatívou sa studňa stáva stavbou až vtedy, ak sa odber podzemnej vody realizuje pomocou čerpadla, a tak slúži na zásobovanie vodou. Na zriadenie studne s čerpadlom je potrebné povolenie príslušných orgánov. Žalobca však nepreukázal, a ani neuviedol, že by riadne absolvoval proces, ktorý predchádza zriadeniu vodnej stavby. V predmetnej studni nebolo čerpadlo od jej vzniku až do novembra 2018, kedy do studne nainštaloval čerpadlo žalobca, bez vedomia, bez upozornenia žalovanej, a to tak, že bez jej súhlasu vstúpil na pozemok vo vlastníctve žalovanej, studňu prehĺbil, robil výkopové práce na jej pozemku a bez jej súhlasu, spôsobom, ktorý nasvedčoval tomu, že má záujem na tom, aby sa žalovaná a tejto úprave nedozvedela. Nakoľko dodnes žalobca nepredložil žiadnu dokumentáciu podporujúcu jeho tvrdenie, že skutočne ide o vodnú stavbu, má zato, že sa na súde domáha ochrany čiernej stavby, t.j. že sa snaží zmeniť studňu na vodnú stavbu bez akéhokoľvek existujúceho rozhodnutia príslušného orgánu, aby sa následne mohol odvolávať na režim vodnej stavby v konaní pred súdom. Takéto konanie považuje za nezlučiteľné s charakterom právneho štátu a s dobrými mravmi a v tomto prípade, keď tak koná žalobca z pozície obce (resp. starostu obce), stráca občan akúkoľvek právnu istotu a vyvstáva otázka, či sa nejedná o zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Na základe uvedeného považuje celú argumentáciu vychádzajúcu z tvrdenia, že sa jedná o vodnú stavbu, za irelevantnú. Skutočnosť, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k pozemku „až“ v dedičskom konaní v roku 2010 nijako neoslabuje jej postavenie vlastníka. Od roku 2010 až do súčasnosti, kedy po celý čas žalobca poznal vlastníka pozemku (a poznal vlastníka pozemku aj predtým), nikdy žalobca neoslovil žalovanú s návrhom na usporiadanie vlastníckych či užívacích práv k pozemku, studni, nádrži. Žalobcovi evidentne vyhovoval stav, kedy čerpal vodu z cudzej studne na cudzom pozemku bez toho, že by žalovanej poskytol akúkoľvek protihodnotu. Žalobca opakovane uvádza, že jeho vlastnícke právo k studni a k vodnej nádrži je nepochybné, avšak neposkytol jediný relevantný dôkaz, ktorý by toto tvrdenie preukázal. Ani tzv. čestné vyhlásenia dvoch obyvateľov obce, ktoré majú charakter matných spomienok a neurčitých úvah, rozhodne nezakladajú vznik vlastníckeho práva, ani ho nijako nedokazujú. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že pozemok, na ktorom sa nachádza studňa, si postupne čistia a zveľaďujú, teda jednoznačne ho užívajú. Napriek tomu žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že žalovaná nepopiera, že pozemok neužíva. Má zato, že vedomé a zámerné klamanie a doslova prekrucovanie slov žalovanej nijako nepomôže vyriešeniu existujúceho problému. Takisto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že bez čerpadla studňu nie je možné používať. Až do novembra 2018, kým žalobca studňu neprehĺbil a nenamontoval do nej (načierno) čerpadlo, žalovaná studňu užívala, a to práve pri prácach na pozemku, kde sa studňa nachádza. Žalovaná spolu so svojím manželom pozemok čistí, odstraňuje z neho suché porasty, vysádza nové stromčeky a kríky, pričom využívala vodu zo studne na umývanie rúk, náradia, polievanie rastlín a pod. V súčasnosti však už týmto spôsobom studňu používať nemôže, nakoľko jej v tom zabránil samotný žalobca, ako uviedla v tomto vyjadrení. Dňa 13.03.2019, deň po uzamknutí studne žalobcom, oslovila žalovaná žalobcu so žiadosťou o náhradné kľúče k studni, s čím žalobca súhlasil, a dohodli sa, že si žalovaná príde kľúče prevziať na ďalší deň. Následne však, 14.03.2019, odmietol žalobca žalovanej kľúče vydať so slovami: „Právnička mi poradila Vám kľúče neodovzdať.“ Keďže žalovaná v súčasnosti nemôže používať vodu zo studne, vozí si vodu v prenosných nádobách autom a od plánovanej jarnej výsadby stromčekov musela upustiť. Aj z tohto konania žalovanej je zrejmé, že užíva svoje pozemky úplne bežným spôsobom a do doby, kým jej to žalobca dňom 12.03.2019 neznemožnil, užívala aj studňu a vodu zo studne. Zotrváva na svojich tvrdeniach, ohľadom správania sa žalobcu voči nej a jej manželovi na stretnutí, kde malo byť prejednané riešenie predmetnej veci. Toto stretnutie sa konalo v nepriateľskej atmosfére, kde žalovaná so svojím manželom vnímali nátlak zo strany žalobcu podporovaný členmi záhradkárskeho združenia. Takisto trvá na tom, že žalobca neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej právnej úpravy, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že počas neužívania studne prevádzka pálenice fungovala a žalobcovi nevznikli a ani nehrozili žiadne výrazné škody. Pridržiava sa všetkých skutočností uvedených v písomnom odvolaní a navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie

vydané, neexistovali, resp. aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že vo vyjadrení žalovanej zo dňa 10.05.2019 je plno neprávd, klamstiev a zavádzajúcich informácii, na ktoré musí reagovať a poprieť tak skutkové tvrdenia žalovanej. Žalovaná vo svojom vyjadrení opakovane uvádza, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že studňa je jeho vlastníctvom, pričom do konania okrem čestných prehlásení priložil aj množstvo historických záznamov a listinných dôkazov, preukazujúcich stavbu studne a vodovodného potrubia. Opakovane poukazuje už na predložené dôkazy a to, studňa s vodovodným potrubím - prípojka do pálenice a sušiarne boli budované v rokoch 1973 - 1975 (viď dôkaz stavebný denník zo dňa 21. augusta 1973 a 27.IV.1975), investorom stavby bol MNV N., viď. Technická správa zo dňa 8.10.1972. V technickej správe vo všeobecnej časti sa píše že, ..."voda sa napojí samostatnou vodárničkou 100 l na vodný zdroj, ktorý slúži pre pálenicu," ; na prestavbu pálenice, sušiarne a muštárne bolo vydané stavebné povolenie zn.: výst. 95/72 zo dňa 23.10.1972. Zásobovanie vodou sociálnych zariadení a chladiaceho zariadenia pálenice bude prevedené z jestvujúceho vodného zdroja vzdialeného cca 60 m od objektu" (dôkaz zápisnica zo dňa 14. mája 1973 - 2 odsek); realizácia celého diela bola budovaná občanmi N. a členmi Slovenského zväzu záhradkárov v akcii ,,Z" (dôkaz štvrťročný výkaz zo dňa 4.apríla 1974, zúčastnenie sa celookresnej pracovnej smeny, ďalšie brigády na čistení studne a rekonštrukcii vodovodného potrubia); studňa, ktorá je teraz v takejto podobe (zruby a poklop) je od roku 1980 (viď záznam z brigád - dovoz zruba na studňu dňa 25.9.1980); čiže nejedná sa o žiadnu čiemu stavbu. Stavby postavené do roku 1976 pred účinnosťou stavebného zákona sú legalizované. Ale aj tak napriek tomu bolo tu vydané stavebné povolenie. Práve naopak, žalovaná doteraz nepredložila súdu jediný dôkaz, že by ona alebo jej predchodcovia vybudovali studňu, dokonca ani ten, že by ju niekedy v minulosti užívali. Nie je pravdou, že žalobca v novembri 2018 nainštaloval čerpadlo. Voda zo studne tečie do pálenice a sušiarne samospádom. V roku 2018 žalobca studňu vyčistil a nainštaloval nový sací kôš a odvzdušňovači ventil. Do tejto doby mal studňu uzatvorenú žalobca, nie žalovaná, a to výlučne z dôvodov proti znečisteniu. Žalovaná sa do tohto obdobia ani nikdy užívania studne nedomáhala. Po nainštalovaní koša a ventila studňu však žalovaná uzamkla a odmietla prístup žalobcovi. Žalovaná do tejto doby ani nevedela, že táto studňa existuje. Vo vyjadrení zo dňa 10.05.2019 žalovaná píše, že využívala vodu zo studne na umývanie rúk, náradia a polievané rastlín a pod.. Žalovaná však vodu zo studne neužívala, keďže táto bola žalobcom uzamknutá až do odstránenia zámku a uzamknutie žalovanou na konci roku 2018. Po vydaní neodkladného opatrenia žalovaná zámky odomkla, ale medzičasom pred odomknutím odrezala potrubie so sacím košom a ventilom a odstránila pásovinu na zamykanie. Preto žalobca znova musel do studne nainštalovať trubku so sacím košom a ventilom a vyrobiť pásovinu na uzamykanie. Krádež pásoviny sacieho koša s ventilom a trubky zo studne bola nahlásená na OR PZ Nové Mesto nad Váhom, OO PZ v Myjave - potvrdenie zo dňa 6.3.2019. Dňa 14.03.2019 prišla žalovaná na obecný úrad oznámiť, že kľúče od zámkov nebude chcieť, lebo takto sa dohodli s manželom, nie je teda pravdou, že by jej toto užívanie odmietol žalobca. Ak hovorí žalovaná o nejakej nepriateľskej atmosfére, tak je to práve o jej prístupe k veci a problému, žalobca sa chcel so žalovanou dohodnúť a to rôznym spôsobom, naopak žalovaná všetky alternatívy odmietla. Čestné vyhlásenie občanov, ktorí sa zúčastňovali brigád pri stavbe, nie sú matné spomienky a neurčité úvahy, ale pravdivé skutočnosti, ktoré sú ďalším dôkazom, ktorý potvrdzuje žalobcom uvádzané skutočnosti a tvrdenia. 8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v danom prípade preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, teda v danom prípade osvedčil existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a správne uznal tento návrh za dôvodný. Pri rozhodovaní o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. V danom prípade žalobca navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, a to uloženie povinnosti žalovanej umožniť žalobcovi právo čerpania vody a užívania studne a vodovodnej nádrže nachádzajúcej sa na parc. reg. "E" č. XXXXX a právo prechodu cez pozemok KN parcelu reg. "E" č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2, zapísanej v LV č. XXXX Okresného úradu O., nachádzajúcej sa v obci N., k.ú. N. v nevyhnutnom rozsahu potrebnom pre užívanie studne a zásobníka vody, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z predložených listinných dôkazov mal aj odvolací súd osvedčené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre k.ú. N., obec N., okres O. ako: pozemok registra C parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 216 m2; parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 218 m2 a stavby súp. č. XXX - pálenica, sušiareň, muštáreň stojacej na parcele č. XXXXX/X. Rovnako bolo osvedčené, že žalobca ako obec tieto nehnuteľnosti využíva, o.i. aj na prevádzku pálenice - výrobne liehu v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia so sídlom v obci N.. 223, a to na základe povolenia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. -820 zo dňa 27.09.2006. Ďalej bolo preukázané, že žalovaná je vlastníčkou v blízkosti sa nachádzajúceho pozemku registra E par. č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N., obec N., okres O., na ktorom sa nachádza studňa aj zásobník vody, ktoré boli vybudované a dlhoročne slúžili predovšetkým na zásobovanie obecnej pálenice vodou, ktorá je z technologického hľadiska na túto vodu odkázaná, pričom aj podľa odvolacieho súdu žalobca osvedčil, že samotná pálenica, vrátane jej systému zásobovania vodou boli v minulosti vybudované a následne udržiavané a zveľaďované samotnými občanmi obce, pričom nielen pálenica, ale aj sušiareň ovocia a muštáreň slúžia predovšetkým potrebám obyvateľov obce N. a priľahlých obcí. Ďalej mal aj odvolací súd za osvedčené, že studňa a zásobník vody nachádzajúce sa na pozemku žalovanej predstavujú v súčasnej dobe jediný dostatočný dostupný zdroj vody nevyhnutný pre prevádzku pálenice žalobcu, pričom pálenicu nemožno z technologického hľadiska prevádzkovať bez dostatočného prísunu vody potrebnej na chladenie. Keďže iný vyhovujúci zdroj vody žalobca v súčasnej dobe dostupný nemá, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že je nutné dočasne upraviť pomery účastníkov neodkladným opatrením, aby sa predišlo situácii, že žalovaná

bráni žalobcovi v užívaní ako bolo doposiaľ osvedčené ním vybudovanej vodnej stavby a zároveň znemožňuje žalobcovi prevádzkovať pálenicu slúžiacu obyvateľom obce. V danom prípade teda aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a dôvodnosť svojho nároku predloženými listinnými dôkazmi a po vyhodnotení skutočností tvrdených žalobcom a predložených listinných dôkazov mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanej dočasne uložená povinnosť umožniť žalobcovi čerpanie vody a užívanie studne a vodovodnej nádrže nachádzajúcej sa na jej pozemku "E-KN" parc. č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. N., vrátane umožnenia vstupu žalobcovi na tento pozemok rozsahu potrebnom pre užívanie studne a zásobníka vody.

16. Rovnako správne súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu proti žalovanej vo veci samej, ktorou sa bude domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho najmä v práve užívať studňu a zásobník vody na pozemku "E-KN" parc. č. XXXXX - trvalý trávny porast o výmere 4.593 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N., obec N., okres O., ako aj v práve prechodu, resp. vstupu cez tento pozemok v rozsahu nevyhnutnom pre užívanie a údržbu studne a zásobníka vody, v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. 17. Odvolací súd záverom pritom zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade mal odvolací súd za preukázané. Neodkladné opatrenie teda neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda žiadne práva, o ktorých bude, ak podá žalobu rozhodnuté až vo veci samej a ak žalobu nepodá v stanovenej lehote, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení podľa zruší. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa preto okolnosti len osvedčujú a vychádza sa zo stavu, ktorý existuje v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je teda rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).