Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-19-2019.pdf
PDF · 89.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T.G.Masaryka 17, Břeclav, Česká republika, IČ: 04 355 211, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3A, Bratislava, proti žalovanému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.O. XX, V., o zaplatenie 350,- eur spolu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 350,- eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 13.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,38 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 13.11.2015 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 472833 zo dňa 24.09.2015 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100,- eur (odplata), a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, stal sa jeho dlh splatným dňom 05.11.2015. V zmysle čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzkov prostredníctvom upomienok zaslaných formou sms správ alebo e-mailov. Na upomienky žalovaný nereagoval. Žalobca zaslal žalovanému 4 upomienky, a preto vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu 12,- eur za zaslané upomienky. Dňa 22.10.2018 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Ku dňu podania žaloby žalovaný nič neuhradil.
2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 23.05.2019, k žalobe sa nevyjadril.
3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť
dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.06.2019 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 300 CSP).
4. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
4.1. Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej je žalobca právnym nástupcom v dôsledku cezhraničnej fúzie, a žalovaný uzavreli dňa 24.09.2015 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 472833, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 350,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom, t. j. zaplatiť celkovo sumu 450,- eur do 28 dní od poskytnutia úveru. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 100,- eur. Žalovaný svoj záväzok uhradiť dlžnú sumu spolu s celkovými nákladmi úveru nesplnil. Podľa bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku.
5. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
5.1. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
5.2. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
5.3. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
5.4. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
5.5. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
5.6. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
5.7. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
5.8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“), zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
5.9. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z., dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
5.10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
5.11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
5.12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
5.13. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
5.14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
5.15. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
5.16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
5.17. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
5.18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného k prvému dňu omeškania dlžníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
5.19. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu nie je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov na dobu 28 dní, t.j. splatnosť bola dohodnutá do 3 mesiacov. Zmluvný vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku a ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcim spotrebiteľské zmluvy, nakoľko pri uzatváraní zmluvy o úvere konal žalobca (ako dodávateľ) v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný (ako spotrebiteľ) nekonal v rámci svojej obchodnej, prípadne podnikateľskej činnosti.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 24.09.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- eur so splatnosťou do 28 dní od poskytnutia úveru. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla právneho predchodcu žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu 450,- eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo výške 350,- eur a odplaty vo výške 100,- eur. Nebolo preukázané, že by žalovaný svoj dlh čo i len čiastočne splnil.
8. Pokiaľ ide o samotnú istinu vo výške 350,- eur, v tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy, nakoľko mal za preukázané (uvedené nik nerozporoval), že žalovaný si od právneho predchodcu žalobcu tieto finančné prostriedky vo výške 350,- eur požičal, pričom ku dňu podania žaloby nič neuhradil.
9. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur v súlade so žalobným návrhom odo dňa 13.11.2015 až do zaplatenia, tak ako žiadal žalobou žalobca, pričom žalobca mohol žiadať úroky z omeškania už odo dňa 06.11.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania nad 5,05 % ročne z uplatnenej sumy (žalobca si uplatnil žalobou 8,05 % ročne) žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca má nárok na zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase omeškania a to aj s ohľadom na vznik záväzku vo výške 5,05 % ročne.
10. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 12,- eur titulom zmluvnej pokuty za zaslané upomienky, súd tento nárok nepovažoval za dôvodný. Súd považuje za potrebné uviesť, že predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru (na ktoré odkázal žalobca pri uplatnení si náhrady za upomienky, konkr. čl. 18) sú formulárové, vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých zmluvných vzťahov uzatváraných v čase platnosti týchto podmienok so všetkými dlžníkmi. Uvedené všeobecné podmienky nemožno teda považovať za individuálne dojednané medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Súd ďalej uvádza, že aj v prípade, ak by žalobca individuálne dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad zasielania upomienok preukázal, súd by nárok z takéhoto dojednania nepriznal, nakoľko by mal za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (nakoľko by bolo neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, keďže výška zmluvnej pokuty závisí výlučne na vôli veriteľa, teda na tom, koľko upomienok sa rozhodne žalovanému zaslať), odporujúce dobrým mravom, a toto dojednanie by tak bolo v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 350,- eur spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou vo výške 12,- eur. Súd priznal žalobcovi len istinu 350,- eur s príslušenstvom, bez zmluvnej pokuty. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 96,69 % (350,- eur z 362,- eur). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 3,31 % (12,- eur z 362,- eur). Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu vo výške 93,38 % (96,69 % - 3,31 %). Súd preto žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 93,38 %, na ktorej náhradu zaviazal žalovaného. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.