Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/35/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého U., bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov: matky A. a otca N. o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.mája 2018, č.k. -588, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18.05.2018, č.k. -588 m e n í tak, že

S c h v a ľ u j e dohodu rodičov nasledovného znenia:

„ Maloletý U. O., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že p r á v o z a s t u p o v a ť mal. dieťa a s p r a v o v a ť jeho majetok majú obaja rodičia.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. U. sumou 130,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sa zaväzuje poukazovať k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred.

Otec je o p r á v n e n ý sa stýkať s mal. U. nasledovne:

- v každom párnom kal. týždni v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:30 hod.

- v každom nepárnom roku počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:30 hod., v každom párnom roku od 01.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:30 hod.

- počas vianočných sviatkov a prázdnin v nepárnom kal. roku od 23.12. od 09:00 hod. do 30.12. do 18:30 hod., a v každom párnom kal. roku od 30.12. od 09:00 hod. do posledného dňa školských zimných prázdnin do 18:30 hod.

- počas jarných prázdnin v každom párnom kal. roku od 1. dňa jarných prázdnin v období stanovenom pre N. kraj od 09:00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin (nedeľa) do 18:30 hod.

- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kal. roku od štvrtku od 09:00 hod. do utorka do 18:30 hod.

Otec je oprávnený si vždy v určených hodinách dieťa v bydlisku matky prevziať a povinný dieťa v určené hodiny v jej bydlisku dieťa matke odovzdať, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.

Matka sa zaväzuje mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.“

Týmto sa súčasne mení tiež rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2012, č.k. -30, v časti o úprave rodičovských práv a povinností k mal. U..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie, ani trov vzniknutých v odvolacom konaní.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti výkonu osobnej starostlivosti o dieťa a výživného a súčasne zmenil doposiaľ platnú úpravu styku matky s maloletým dieťaťom s tým, že o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na nich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa domáhala svojím návrhom podaným v roku 2012 zmeny doterajšej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (dieťa žiadala zveriť z doterajšej osobnej starostlivosti otca do jej výlučnej starostlivosti, otcovi určiť vyživovaciu povinnosť a upraviť jeho styk s dieťaťom), ktoré boli naposledy upravené pri ich rozvode s otcom dieťaťa formou rodičovskej dohody, tvrdiac, že vtedy neboli zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti a ona ako práva neznalá, bola uvedená prakticky pri uzatváraní dohody do omylu. Tvrdila, že otec jej znemožňuje riadny kontakt s dieťaťom, ktorému chýba matka, dieťa je spomalené vo vývoji, bola by vhodná špeciálna škola, pričom ona má vytvorené všetky podmienky pre to, aby sa o dieťa mohla starať, dieťa si to aj želá, má u nej zabezpečené adekvátne prostredie, má blízky vzťah tak k jej rodičom, ako aj k jej sestre a tiež aj k ďalšiemu dieťaťu, ktoré sa jej narodilo, maloletému Z.. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že skutočnosť, že dieťa je v jeho starostlivosti, je v jeho najlepšom záujme, s ktorým usporiadaním pri poslednej úprave matka de facto súhlasila a ňou tvrdená argumentácia je účelová, neopodstatňujúca ňou požadovanú zmenu. Je síce pravdou, že dieťa malo odloženú školskú dochádzku, ale dosahovaná mentálna úroveň nediskvalifikuje dieťa z návštevy riadnej školy. Poukázal na to, že matka sa dieťaťu nevenuje tak ako on, nevyužíva všetok doposiaľ upravený styk s dieťaťom, dieťa má k nemu vytvorený silný citový vzťah. Kolízny opatrovník doporučoval návrh matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré subsumovalo tiež opakované znalecké dokazovanie, za aplikácie ust. , -3, , , , Zákona o rodine, (ďalej len „“) a článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre matkou požadovanú zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti zmeny výchovného prostredia, či určenia výživného. Dôvodnosť takejto zmeny podľa jeho názoru preukázaná nebola, v starostlivosti otca o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky a napriek záverom v poradí prvého znaleckého posudku č. X/XXXX (v zmysle ktorého bola doporučená zmena úpravy rodičovských práv a povinností), sa stotožnil so závermi v poradí druhého (kontrolného) znaleckého posudku č. XX/XXXX, v zmysle ktorého znalec doporučil ponechať dieťa v osobnej starostlivosti otca, keďže s týmto od malička v domácnosti dieťa vyrastalo. Súd tiež poukázal na nestálosť a nekonštantnosť vyjadrení samotného maloletého k danej otázke, na riziko vzniku negatívnych dopadov na dieťa v prípade zmeny výchovného prostredia. Úsudky matky v tomto smere považoval za nesprávne a neobjektívne, pričom podľa neho aj dlhotrvajúcim konaním o tomto nedôvodnom návrhu matky na zmenu výkonu osobnej starostlivosti, je dieťa opätovne dlhodobo vystavené stresovej situácii, pretože má vedomosť o prebiehajúcom konaní, vyvoláva to v ňom pocit nepohody, napätia, vnútorný konflikt, pretože má rado oboch rodičov. Súčasne so zamietnutím návrhu matky na zmenu výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu rozhodol tiež o zmene doterajšej úpravy styku matky s dieťaťom a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že jej návrhu na zmenu doterajšej úpravy práv a povinností k dieťaťu, bude v celom rozsahu vyhovené. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery) namietala, že súd prvej inštancie skreslene a nesprávne interpretoval okolnosti, za ktorých bol maloletý zverený predchádzajúcim rozhodnutím do osobnej starostlivosti otca, z ktorej nesprávnej interpretácie ďalej aj vychádzal a čiastočne na nej v ďalšom aj nesprávne svoje rozhodnutie založil. Poukázala na nevhodný postup sudkyne v konaní pred súdom prvej inštancie, jej nežiaduci verbálny aj neverbálny prejav na pojednávaniach týkajúci sa matky, hodnotenie výrokov matky, keď sa táto ironicky usmievala nad jej prednesmi, pohŕdavo reagovala na jej terajšieho partnera a jeho národnosť, čím ju ponižovala a tiež sa jej dotkla, ako aj postoj k ňou predloženým

dôkazom, ktoré sudkyňa hodnotila neobjektívne, na čo sa opakovane sťažovala a na ktorý nevhodný postup a správanie, sudkyňu prvej inštancie opakovane upozorňovala právna zástupkyňa matky. Poukázala tiež na dĺžku trvania konania, čo od podania návrhu v roku 2012 je X rokov. Namietala, že súd prvej inštancie nerešpektoval závery znalkyne A.. C., ktorá doporučila zmenu výchovného prostredia maloletého U.. V posudku sa tiež konštatovalo, že dieťa má k nej bližší vzťah ako k otcovi, pociťuje u nej pocit istoty a bezpečia a vyjadruje prianie žiť s ňou a s maloletým Z.. Súd však nariadil bez vecných námietok otca voči posudku kontrolné znalecké dokazovanie a s jej námietkami proti nemu sa vôbec nevysporiadal. V rámci druhého znaleckého dokazovania nebol matke poskytnutý dostatočný priestor na to, aby mohla obhájiť svoje stanoviská. Svoje námietky voči kontrolnému znaleckému dokazovaniu vzniesla aj v priebehu konania, súd ich však nezohľadňoval. Súd sa nevysporiadal zodpovedajúcim spôsobom so závermi prvého znaleckého posudku, preferoval druhý, pre matku nepriaznivý znalecký posudok, pričom oba tieto posudky mal brať za rovnocenné dôkazy. Súd, pokiaľ ide o názor dieťaťa, tento nerešpektoval a nevzal do úvahy celý rad dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ktoré sa týkali toho, že dieťa si želá aktuálne žiť s matkou. Poukázala na výsluch svedkyne V. D., vypočutie maloletého dieťaťa a neobjektívne hodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Predložila súdu tiež CD nosiče obsahujúce nahrávky rozhovorov s maloletým dieťaťom, v zmysle ktorých dieťa vyjadruje svoje stanovisko týkajúce sa jeho želania žiť aktuálne s matkou. Súd však stanoviská maloletého U. nesprávne interpretoval. Vôľou dieťaťa nie je, aby naďalej zotrval v starostlivosti otca. Nie je pravda, že by sa o dieťa nezaujímala, či nevyužívala určený styk. Súd bez opory v zistenom skutkovom stave sa stotožnil so zavádzajúcimi tvrdeniami otca. Ňou predložené dôkazy o snahe s dieťaťom sa čo najviac kontaktovať do úvahy nebral. Súd nepostupoval voči obom účastníkom objektívne a nestranne, na čo opakovane upozorňovala a čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa ňou predložené tvrdenia a dôkazy označuje sudkyňa za prekrúcanie faktov a zavádzanie. Z obsahu celého radu dôkazov vyplynulo, že dieťa prežíva smútok za matkou, chce zmeniť svoju aktuálnu situáciu, necíti sa komfortne s rodičmi otca. Napriek tomu, že dieťa jednoznačne prejavilo vôľu žiť s matkou, súd to nerešpektoval.

5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právnej zástupkyne navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia matky považoval za účelové s tým, že dieťa neprejavuje vôľu žiť s matkou, ale naopak s ním, má s dieťaťom vytvorené dobré vzájomné citové väzby, dieťaťu sa v plnom rozsahu venuje, má vytvorené všetky podmienky pre to, aby aj naďalej zabezpečoval starostlivosť o dieťa.

6. Následne v priebehu odvolacieho konania obaja rodičia produkovali celý rad písomných vyjadrení ako vzájomných reakcií na reťazene podávané písomné vyjadrenia, v ktorých však v zásade replikujú len tie skutočnosti, ktoré boli uvádzané už v prvotných podaniach.

7. Dňom 01.07.2016 ( pred rozhodnutím súdu prvej inštancie) nadobudol účinnosť /ďalej len „CSP“ / a zároveň nadobudol účinnosť (ďalej len ), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( a nasl.).

8. Ustanovenie určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote ( ) a má predpísané náležitosti ( ), nariadil za účelom doplnenia dokazovania pojednávanie ( ) a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania ( a ), prihliadnuc i na prípadné vady konania ( ) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa zmeniť, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho zrušenie, ani pre jeho potvrdenie.

10. Odvolací súd za aplikácie ust. v spojitosti s ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

11. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozhodnutím zo dňa 29.05.2013 č.k. -81 návrh matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. U., ktorým sa domáhala jeho zverenia do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otcovi a úpravy styku dieťaťa s otcom zamietol. Po jeho zrušení odvolacím súdom (uznesenie KS Trenčín zo dňa 31.10.2013 č.k. -110) pre nedostatočne zistený skutkový stav, súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím (v tomto konaní odvolaním napadnutým), zamietol návrh matky na zmenu doposiaľ upraveného výkonu rodičovských práv a povinností k mal. U., dôvodiac nesplnením zákonných predpokladov takúto zmenu odôvodňujúcich a súčasne zmenil doterajšiu úpravu styku dieťaťa s matkou.

12. Matka odvolaním napádala správnosť záverov súdu prvej inštancie na ktorých tento založil svoje zamietavé rozhodnutie.

13. V posudzovanej veci vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2012, č.k. -30 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne. Rodičia sa dohodli aj na styku matky s maloletým U. počas prvých troch mesiacov v tretiu a štvrtú stredu v mesiaci a počas tretieho a štvrtého víkendu od soboty do nedele a po uplynutí uvedeného obdobia v tretí a štvrtý týždeň v mesiaci v utorok od 14:30 hod. do 18:30 hod. a počas víkendov každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci od piatku od 14:30 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas letných prázdnin a vianočných sviatkov.

14. Aktuálnym návrhom v posudzovanej veci zo dňa 28.09.2012 sa matka maloletého U. domáha zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti, upraviť vyživovaciu povinnosť otcovi a tiež jeho styk s dieťaťom.

15. V priebehu konania boli vypracované dva znalecké posudky, a to znalecký posudok pod č. X/XXXX zo dňa 18.03.2015, vypracovaný znalkyňou A.. O. C. (odbor psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí a poradenskej psychológie), zo záverov ktorého vyplýva, že pre dieťa s prihliadnutím na jeho ďalší fyzický a duševný vývoj je vhodnejšie výchovné prostredie u matky. Znalkyňa sa tiež vyjadruje k osobnostnej štruktúre oboch rodičov, na strane matky túto považuje za menej zrelú, avšak s vhodnejšími osobnostnými predpokladmi pre výchovu dieťaťa, u otca konštatuje zistený narcistický osobnostný rys, pričom v rozhovore v psychodiagnostickom vyšetrení bola preukázaná túžba maloletého U. bývať s matkou. Znalkyňa však súčasne konštatuje vzájomné citové väzby medzi rodičmi jednotlivo a dieťaťom. Následne bol vypracovaný ďalší znalecký posudok (kontrolný) z podnetu otca, ktorý s vyššie uvedenými závermi nesúhlasil, a to pod č. XX/XXXX vypracovaný súdnym znalcom A.. V. N. (odbor psychológia a odvetvie klinická psychológia detí a dospelých), ktorý dospel k odlišnému záveru ako znalkyňa v predchádzajúcom posudku, a doporučil, aby dieťa naďalej zostalo zverené v osobnej starostlivosti otca. Aj tento znalec konštatuje vzájomné citové väzby medzi rodičmi jednotlivo a dieťaťom. V rámci svojich výpovedí pred súdom prvej inštancie, obaja znalci zotrvávali na svojich záveroch, ktoré vyjadrili v písomných znaleckých posudkoch.

16. Maloletý U. býva t.č. s otcom v šesťizbovom rodinnom dome v W. Z. a s matkou sa stretáva, chodieva k nej do N.. V čase začatia tohto súdneho konania o zmenu zverenia, mal maloletý necelých X rokov a navštevoval materskú školu. Bolo preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará po všetkých stránkach, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Otec sa maloletému venuje, chodil s ním pravidelne na plávanie, platil mu tanečný krúžok, navštevoval s ním logopedickú ambulanciu, Centrum psychologického poradenstva, kardiologickú, očnú ambulanciu a pod.. I keď prvkami nedorozumení sa javia byť poznamenané vzťahy medzi mal. U. a starou matkou z otcovej strany, ktorá žije v ich bezprostrednej blízkosti, vzájomné citové väzby sú aj tu zachované.

17. Z lekárskych správ všeobecnej lekárky pre deti a dorast vyplynulo, že maloletý U. je zo zdravotného hľadiska zdravé dieťa, psychomotorický vývoj a výživa v norme. Otec chodí s dieťaťom na lekárske ošetrenie v prípade ochorenia, nebýva choré často, dodržiava stanovené pokyny pri liečbe aj kontroly. Chodí s dieťaťom aj na pravidelné prehliadky a očkovania. Hygiena dieťaťa dostatočná, výživa riadna.

Starostlivosť o dieťa z hľadiska jeho riadneho vývinu sa lekárke javí dostatočná. Otec s dieťaťom navštevuje viaceré odborné ambulancie. Nie sú jej známe okolnosti, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na priaznivý psychický, fyzický alebo sociálny vývin maloletého dieťaťa. V ďalšej správe zo dňa 05.12.2016 (č.l.334) lekárka uviedla, že maloletý navštevuje ambulanciu pravidelne, pri ochorení, pri preventívnych prehliadkach a povinnom očkovaní. Starostlivosť o maloletého U. je primeraná, otec dodržiava liečebný režim, chodí na kontroly do odborných ambulancií. Stav výživy a hygiena maloletého U. je v norme, komunikácia s otcom bez problémov. 18. V súčasnosti má maloletý U. necelých XX rokov je žiakom ZŠ W. Z.. Z priebežne žiadaných správ ZŠ W. Z., ktorú maloletý navštevuje ako integrovaný žiak od septembra 2013 vyplýva, že dieťa je vedené ako začlenený žiak a vzdelávané formou individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy, dosahuje dobré výsledky, chodí do školy riadne a načas, čistý, upravený, nechýba mu desiata, otec sa o jeho študijné výsledky zaujíma, škola bola v kontakte aj s matkou. Zo znaleckého posudku X/XXXX znalkyne A.. O. C. zo dňa 28.03.2015 vyplynulo, že na základe preukázania mentálnych schopností je mal. U. schopný navštevovať ZŠ ako integrovaný žiak. Na pojednávaní dňa 27.09.2017 uvedená znalkyňa uviedla, že zaradenie dieťaťa do ŠZŠ by nebolo vhodné. Poukázala na to, že tam deti stagnujú, nemajú impulz na napredovanie. Uviedla, že pre maloletého je vhodnejšie byť integrovaný v ZŠ, nielen z dlhodobého hľadiska ďalšieho vzdelania, ale aj pre rozvoji tých mentálnych kongnitívnych schopností aktuálnych. Zdôraznila, že toto dieťa nepatrí do ŠZŠ. Zo znaleckého posudku XX/XXXX znalca A.. V. N. zo dňa 11.05.2016 vyplynulo, že rozumová (mentálna) chápavosť maloletého sa nachádza na úrovni výrazného populačného podpriemeru, ale nie je narušená, nejedná sa o duševnú zaostalosť, resp. mentálnu retardáciu. Jedná sa o stupeň chápavosti, ktorý neoprávňuje zaradenie - preradenie maloletého do špeciálnej základnej školy, resp. v zmysle školského zákona je prísnom rozpore takto konať. Znalec nevylúčil, že maloletý v zmysle svojich mentálnych predispozícii môže mať problémy vo vzdelávaní, čo sa dá očakávať najmä na druhom stupni základnej školy. Maloletý je žiakom so špeciálno výchovno - vzdelávacími potrebami /iné vývinové poruchy reči a jazyka (F80.8), Porucha aktivity a pozornosti (F90.0)/ a jeho vzdelávací proces je toho času upravený, resp. kompenzovaný v zmysle jeho porúch, podľa otca maloletého je individuálne integrovaný, ak aj nie je individuálne integrovaný, tak je vzdelávaný podľa metodických pokynov pre žiakov so špeciálno-výchovno vzdelávacími potrebami.

19. Matka s dieťaťom sa stretávala do doby začatia odvolacieho konania v rozsahu dva víkendy v mesiaci v zmysle rodičovskej dohody obsiahnutej v rozvodovom rozsudku a počas prázdnin. Opakovane v priebehu konania deklarovala názor maloletého dieťaťa spočívajúci v tom, že aktuálne chce žiť so svojou matkou a svojím bratom Z.. Poukazovala na tvrdenia dieťaťa o jeho neprimeranom trestaní či už zo strany otca, či starých rodičov z otcovej strany. Navrhla vypočuť ako svedkyňu p. V. D., ktorá predložila súdu výpis z jej komunikácie s maloletým (č.l.530 - 562), ktorá pozná oboch rodičov maloletého, s otcom dieťaťa už nie je v kontakte, s matkou dieťaťa sa stretáva, boli aj spolu na dovolenke v lete 2017 a odvtedy je svedkyňa v kontakte aj s maloletým U. prostredníctvom sociálnych sietí, alebo pri návštevách matky dieťaťa, keď je maloletý u matky v N. cez víkend na realizáciu styku. Maloletý jej v rámci ich rozhovoru na spoločnej dovolenke povedal, že doma ho trestajú, že sa s ním v škole nikto nekamaráti, že ju maloletý prosí, aby ona niečo urobila, aby mohol ísť k mame, s ktorou chce bývať. Na otázku, či svedkyňa bola niekedy prítomná, keď bol maloletý s otcom táto uviedla, že ich naposledy spolu videla v čase rozvodu, vzťahy mali normálne, dobré, hrali sa. Odvtedy ich vzájomného kontaktu prítomná nebola.

20. V priebehu odvolacieho konania matka predložila niekoľko CD nosičov zachytávajúcich verbálnu komunikáciu osobnú a telefonickú, medzi ňou a dieťaťom, alebo jej sestrou a dieťaťom, z obsahu ktorej sa javí, že dieťa prejavuje záujem aktuálne žiť s matkou.

21. Z vykonaného dokazovania v zásade vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené v podstate rovnako dobré predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a objektívne z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by toho ktorého rodiča diskvalifikovala z toho, aby tento výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa mohol vykonávať.

22. Z dôvodu, že obaja rodičia zotrvávali, ako vyplynulo z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj z ich podaní produkovaných v priebehu odvolacieho konania, na svojich odlišných stanoviskách, so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa s cieľom viesť rodičov v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom ku konsenzuálnemu riešeniu, aby dieťa nebolo pod vplyvom diferentných predstáv rodičov naďalej vystavované vnútornému konfliktu vo svetle rovnocenných citových väzieb k rodičom a so zreteľom

na stanoviská maloletého dieťaťa, odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie s cieľom nielen doplniť dokazovanie, ale primárne pôsobiť výchovne na rodičov a to po prvýkrát na deň 20.11.2018, výsledkom ktorého bolo za súhlasného vyjadrenia stanoviska oboch rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka prijaté riešenie, že maloletému dieťaťu bude potrebné poskytnúť časový priestor, v rámci ktorého bude mať možnosť tráviť viac času s matkou za účelom zistenia, či by dieťa bolo spôsobilé sa prípadne na prostredie, v ktorom žije matka, a jej životný režim primerane adaptovať, keďže doposiaľ s ňou trávilo obmedzený čas a jeho predstavy o takomto spôsobe života by nemuseli byť súladné s realitou (dovtedy ich spoločné aktivity v ťažiskovej časti sa dotýkali prakticky len voľno časových aktivít). Keďže v čase prvého pojednávania odvolacieho súdu prebiehal školský rok a nebolo by vhodné dieťa vytrhnúť v takom období zo zabehnutého školského prostredia a narušiť zásadnejšími zmenami vyučovací proces, rodičia si dohodli, že v rámci tohto tzv. skúšobného času, ktorý im odvolací súd pred rozhodnutím o podanom odvolaní poskytne, bude dieťa tráviť všetky víkendy v prostredí matky, teda v N. s tým, že po uplynutí niekoľkých mesiacov rodičia zašlú odvolaciemu súdu správu o tom, akým spôsobom sa na tento tzv. skúšobný režim dieťa adaptovalo a aké výsledky to prinieslo tiež vo vzťahu k možnej zmene dovtedy prezentovaných stanovísk oboch rodičov. Po uplynutí obdobia troch mesiacov odvolací súd vyzval účastníkov, aby oznámili, aké výsledky toto obdobie adaptačného procesu prinieslo, na čo v zásade v rámci niekoľkých podaní uviedli, že dieťa v podstate v rozsahu dohodnutom na pojednávaní odvolacieho súdu matku navštevuje, pričom na strane dieťaťa nebola zaznamenaná zásadnejšia skutočnosť, ktorá by indikovala v neprospech dieťaťom požadujúceho riešenia, teda aktuálneho ťažiskového trávenia času s matkou v rámci výkonu jej osobnej starostlivosti o dieťa. Zo vzájomných vyjadrení však vyplynula tiež pretrvávajúca tendencia oboch rodičov zotrvávať na pôvodných prednesoch v tom zmysle, že otec požadoval ponechať doterajší model výchovného prostredia dieťaťa (teda, že by zostalo dieťa naďalej u neho), a matka naďalej trvala na jeho zmene v zmysle, že dieťa požadovala zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nariadil vo veci v poradí druhé pojednávanie na deň 26.06.2019 (teda s časovým odstupom cca 6 mesiacov od doby prvého pojednávania odvolacieho súdu), majúc za to, že takto vytvorený časový priestor bude spôsobilým k zisteniam rozhodujúcim pre závery odvolacieho súdu vo veci a súčasne mal na zreteli aj praktickú stránku veci majúc za to, že tak dieťa ako aj rodičia, potrebujú mať v dostatočnom časovom predstihu jasno v otázke, kde po uplynutí tohtoročných letných prázdnin, bude dieťa pokračovať, resp. začínať vyučovačí proces v nastupujúcom školskom roku.

24. Pred otvorením pojednávania odvolacieho súdu bol bez prítomnosti rodičov, len za prítomnosti kolízneho opatrovníka, vykonaný neformálnym spôsobom pohovor s maloletým dieťaťom, z ktorého vyplynuli rovnocenné vzájomné citové väzby k obom rodičom, s ktorými by dieťa tiež rovnocenne chcelo tráviť čas. Aktuálne však preferuje výkon osobnej starostlivosti matky, dôvodiac, že s ňou chce tráviť viac času a má tiež citovú väzbu na svojho brata, maloletého Z., ktorý je v starostlivosti matky. Má však prianie tiež v čo najväčšom rozsahu tráviť čas aj s otcom. Maloletý U. súčasne vyslovil súhlas informovať rodičov o ním prezentovaných predstavách ďalšieho výchovného prostredia.

25. V priebehu odvolacieho pojednávania rodičia po oboznámení sa s názorom maloletého dieťaťa uviedli, že vo veci zmeny úpravy práv a povinností ich ako rodičov k maloletému dieťaťu uzatvárajú dohodu v znení, ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, v zmysle ktorej dôjde k zmene výchovného prostredia maloletého U., ktorý bude zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaviaže prispievať na jeho výživu sumou 130,- eur mesačne a komfortným spôsobom bude upravený jeho styk s maloletým dieťaťom nielen počas bežného kalendárneho roka, ale aj počas významnejších sviatkov a prázdnin.

26. Z prednesov oboch rodičov vyplynulo, že nimi uzatvorená dohoda je výsledkom ich rešpektu k záujmu maloletého dieťaťa, jeho aktuálnemu psychickému stavu s cieľom konať z ich strany v súlade s jeho čo najlepšími záujmami s tým, že matka súčasne prehlásila, že v prípade, ak by došlo na strane maloletého U. k zmene v tom, že by vyslovil želanie vrátiť sa spätne do výchovného prostredia otca, že to bude plne rešpektovať a zaväzuje sa na tomto sa s otcom dohodnúť. Obaja rodičia prezentovali, že táto medzi nimi dosiahnutá zhoda má pôvod v snahe predísť prípadnému negatívnemu dopadu na maloleté dieťa, pokiaľ by spory medzi rodičmi ohľadom ďalšieho výchovného prostredia dieťaťa naďalej pretrvávali. Dohoda nie je teda výsledkom polemiky o tom, ktorý z rodičov je spôsobilejší zabezpečiť výkon osobnej starostlivosti o dieťa, keďže obaja majú podmienky štandardne primerane rovnaké a obaja sú k výkonu

starostlivosti o dieťa spôsobilí, ale je výsledkom racionálneho posúdenia zo strany ich oboch, aktuálneho rozpoloženia dieťaťa s cieľom poskytnúť mu možnosť adaptovať sa prípadne aj na nové prostredie, či tráviť viacej času s matkou a jeho súrodencom.

27. Z výsluchov rodičov tiež vyplynulo, že otec pracuje s priemerným mesačným netto príjmom cca 1.000,- eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nemajetný, nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Matka pracuje s priemerným mesačným netto príjmom 800,- eur, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z., nar. XX.XX.XXXX a má v osobnom vlastníctve dva byty, náklady v spojitosti s užívaním X-izbového bytu, ktorý obýva, predstavujú cca 250,- eur mesačne. Žiadne úvery ani pôžičky nemá.

28. Kolízny opatrovník vo vzťahu k rodičmi uzatvorenej dohode uviedol, že túto doporučuje schváliť, majúc za to, že plne korešponduje so záujmom dieťaťa a rešpektuje tiež jeho názor.

29. Podľa článku 41 ods. 4 SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

30. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa ( v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa ( Zákona o rodine).

31. Podľa 36 ods.1 rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

32. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

33. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

34. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri

určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

35. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

36. Podľa z. č. , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

37. Podľa , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

38. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

39. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa ( Zbierka ) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

40. Niet sporu o tom, že zákon preferuje vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v prípade, ak rodičia spolu nežijú, či zmene tohto výkonu ich vzájomnú dohodu, ktorá nepochybne je predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, keďže toto práve v dôsledku takéhoto kultivovaného prejavu rodičov získava v ich konaní pre budúcnosť aj ono samo pozitívny vzor pri riešení konfliktných situácií. Takáto dohoda, ak príde k jej uzatvoreniu, podlieha schváleniu súdu s pozitívnym výsledkom vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Aj pri posudzovaní obsahu dohody je súd povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, resp. právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Tiež je povinný prihliadať na to, aby boli zachované citové väzby dieťaťa k obom rodičom, dodržané jeho vývinové potreby a zohľadniť tiež schopnosť každého rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Len pri naplnení všetkých týchto kritérií, je možné takúto dohodu rodičov o výkone (resp. zmene) rodičovských práv a povinností schváliť.

41. V posudzovanej veci preskúmaním obsahu dohody, ktorú rodičia v priebehu odvolacieho konania uzatvorili vo veci zmeny doteraz dohodnutého výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, z hľadiska všetkých vyššie uvedených zákonných kritériá a vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, odvolací súd dospel k záveru, že táto vo všetkých jej častiach plne korešponduje tak so záujmom maloletého dieťaťa pri plnom rešpekte k ním prejavenému názoru vo svetle jeho veku a rozumovej vyspelosti, táto plne tiež rešpektuje vzhľadom na okolnosti v primeranom pomere právo oboch rodičov sa na výchove dieťaťa podieľať, na strane matky výkonom jej osobnej starostlivosti, na strane otca komfortnou úpravou styku s maloletým dieťaťom, čím sú vytvorené predpoklady nielen na zachovanie, ale aj ďalšie upevňované a rozvíjané toho času existujúcich vzájomných, nesporne silných a významných citových väzieb medzi dieťaťom a oboma rodičmi, a tiež v časti výživného korešponduje s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a právom dieťaťa na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb v rámci limitov daných osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi oboch rodičov, z ktorého dôvodu odvolací súd túto schválil, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by indikovala k diferentnému záveru.

42. Záverom odvolací súd uvádza, že schopnosť rodičov v posudzovanej veci (ktorí spolu nežijú a doposiaľ z ich konania a prezentovaných názorov bolo zrejmé, že ich vzťahy sú poznačené konfliktnou minulosťou), dosiahnuť dohodu o úprave (zmene) výkonu ich rodičovských práv a povinností, je vysoko

pozitívnym momentom pri usporiadaní ich vzájomných vzťahov a nepochybne svedčí o tom, že nad vzájomné nezhody a predstavy, povýšili záujem mal. dieťaťa, ktorého názoru súčasne tiež prejavili rešpekt, s cieľom vytvoriť mu také životnými podmienkami dané usporiadanie, ktoré korešponduje s jeho aktuálnymi potrebami a tiež želaniami, čo nepochybne dôvodne zakladá predpoklady pre ďalší pozitívny telesný aj duševný vývoj mal. dieťaťa.

43. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené nebolo spôsobilé k potvrdzujúcemu ani zrušujúcemu rozhodnutiu, bolo potrebné toto zmeniť za použitia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

44. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

45. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 47. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle , pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.

48. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tak odvolacieho konania, ako ani trov vzniknutých účastníkom pred súdom prvej inštancie, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle .

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa , a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.