Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-95-2023.pdf
PDF · 86.27 KB
Case nature
Subarea
10C/95/2023
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zast.: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec proti žalovanej: F. B. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXXX/XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18.12.2023 z a m i e t a .
II. Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2023 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým súd žalovanej zakáže nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX vedenom I. J. E., katastrálny odbor pre okres E., obec E. a katastrálne územie E., a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, druh stavby X, popis stavby bytový dom, postaveného na parc. reg. „K.“, parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej a k nemu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXXX-XX, a to najmä, aby tieto nepreviedla na tretie osoby, ani ich nezaťažila žiadnym právom v prospech tretej osoby a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.1. Žalobca návrh odôvodnil skutočnosťou, že medzi žalovanou a A. H. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E., L. M. XXXX/XX, zomr. XX.XX.XXXX, otcom žalobcu, bola ústne uzatvorená zmluva o pôžičke. Dňa 24.01.2022 žalovaná prostredníctvom SMS správy A. H. C. oznámila číslo účtu, na ktoré má byť pôžička poskytnutá. Dňa 31.01.2022 A. H. C. poskytol žalovanej pôžičku v hodnote 50.000,- Eur na bankový účet, ktorý mu žalovaná uviedla s poznámkou „POZICKA“.
1.2. Dňa 22.12.2022 Okresný súd Lučenec prostredníctvom notára A. B. A. povereného Okresným súdom Lučenec funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi A. H. C. vydal uznesenie, na základe ktorého žalobca ako syn poručiteľa A. H. C. okrem iného nadobudol „pohľadávku poručiteľa voči B. G. z titulu pôžičky, ktorú poručiteľ poukázal na účet N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 31.01.2022 vo výške 50.000,- Eur“. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.12.2022. Uvedená pohľadávka titulom dedenia prešla na žalobcu. Dňa 30.01.2023 žalobca prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu vyzval žalovanú na vyplatenie pôžičky v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Dňa 16.03.2023 žalovaná prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne zaslala odpoveď na výzvu, v ktorej uviedla, že žalovaná považuje výzvu za nedôvodnú a predčasnú. Žalobca mal záujem sa so žalovanou mimosúdne dohodnúť, došlo k osobnému stretnutiu, ktoré však bolo bezúspešné. Žalobca preto podal návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Ku dňu podania návrhu nebol platobný rozkaz vydaný.
1.3. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. E., byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na parc. reg. „K.“, parc. č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXXX-XX. Samotná žalovaná žalobcovi uviedla, že má záujem predať predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko v súčasti žije a zdržiava sa v inom meste. Žalobca má za to, že dlh, ktorý eviduje voči žalovanej, nebude z jej strany uhradený a pohľadávka sa tak stane nevymožiteľnou a práve preto považuje za potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko je dôvodná obava, že sa žalovaná bude zbavovať majetku, resp. bude prevádzať majetok na tretie osoby. Z konania žalovanej teda jednoznačne vyplýva, že tá sa úhrade dlžnej sumy v celkovej výške 50.000,- Eur vyhýba, ako to vyplýva z odpovede na výzvu, v ktorej uviedla, že ju považuje za bezdôvodnú a predčasnú. Následne v mesiaci november 2023 žalobcovi doručila veľmi zle čitateľný dokument s názvom Potvrdenie o splatení pôžičky, v zmysle ktorého údajne A. H. C. potvrdil, že zo strany žalovanej došlo k čiastočnej úhrade pôžičky. Z dokumentu však výška čiastočnej úhrady nie je čitateľná a o jej výške je možné sa len domnievať. Rovnako ani dátum na dokumente nie je čitateľný. Rok podpísania vyzerá ako rok „2023“. Žalobca poukázal na skutočnosť, že A. H. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalobca navrhol, aby žalovaná doručila čitateľný dokument, resp. jeho originál. Žalovaná uviedla, že originálom nedisponuje a čitateľnú kópiu dokumentu do dňa podania návrhu nedoručila. Žalovaná ďalej uviedla, že originál dokumentu by mal mať A. H. C.. Takýto dokument sa medzi žiadnou dokumentáciou patriacou A. H. C. nenachádza.
1.4. Žalobca poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej pokiaľ má byť ochrana pred nežiadúcou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom neodkladným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva žalobcu zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovanej by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Žalobca má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Žalobca sa preto nariadením neodkladného opatrenia domáha, aby bolo žalovanej zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve, najmä aby tieto nepreviedla na tretie osoby, ani ich nezaťažila žiadnym právom v prospech tretej osoby, a to až do doby, kým nebude mať žalovaná vysporiadané všetky záväzky voči žalobcovi.
2. Žalobca k návrhu pripojil SMS správu, potvrdenie o úhrade zo dňa 31.01.2022, časť uznesenia o dedičstve zo dňa 22.12.2022, výzvu na plnenie z pôžičky zo dňa 30.01.2023, odpoveď na výzvu zo dňa 16.03.2023, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. E. a potvrdenie o splatení pôžičky.
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Ustanovenie § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP umožňuje pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení nariadiť neodkladné opatrenie, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku, ktorý žalobca uplatňuje (resp. bude uplatňovať) vo veci samej a osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Je na žalobcovi, aby existenciu a dôvody takejto ujmy dostatočne osvedčil. Okrem toho ustanovenie § 324 ods. 3 CSP formuluje subsidiaritu neodkladných opatrení a zabezpečovacích ustanovení. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné skúmať, aký účel sleduje žalobca neodkladným opatrením a či tento účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, nemožno neodkladné opatrenie nariadiť a návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.
12. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP). Zabezpečovacím opatrením súd zriadi záložné právo v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, čím žalobcovi (veriteľovi pohľadávky) zabezpečí postavenie záložného veriteľa s tými zákonnými možnosťami a účinkami, ktoré uvádza Občiansky zákonník (možnosť vykonať záložné právo - § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka, pôsobenie záložného práva aj voči nadobúdateľovi zálohu - § 151h Občianskeho zákonníka). Tým sa zabezpečí vymožiteľnosť jeho neskôr v konaní priznaného nároku voči žalovanému (dlžníkovi). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP).
13. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj subsidiaritu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia upravenú v § 324 ods. 3 CSP. Ak veriteľ – žalobca nesleduje svojím návrhom iný cieľ, než zabezpečiť si vymožiteľnosť svojej peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi – žalovanej, ako je to nepochybne v tomto prípade, je tento cieľ vždy možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. V dôsledku toho v týchto prípadoch nemôže byť dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sledovaný účel možno vždy dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Z návrhu žalobcu je zrejmé, že má obavy o vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči žalovanej, keďže žalovaná doposiaľ žalobcovi nevrátila dlžnú sumu vo výške 50.000,- Eur, úhrade dlžnej sumy sa vyhýba a žalobca sa obáva, že žalovaná sa bude zbavovať majetku, resp. bude svoj majetok prevádzať na tretie osoby, keďže uviedla, že má záujem predať nehnuteľnosť – byt, ktorý vlastní v E., pretože v súčasnosti žije a zdržiava sa na inom mieste. Peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanej vo výške 50.000,- Eur nemá žiaden súvis s nehnuteľnosťou žalovanej, dispozícia s ktorou sa má obmedziť. V tejto súvislosti súd len na okraj poznamenáva, že hoci žalobca uviedol, že podal v upomínacom konaní návrh na vydanie platobného rozkazu, túto skutočnosť neosvedčil, pričom takéto konanie nebolo zistené ani lustráciou v databáze súdov SR. Naopak, lustráciou v súdnych registroch Okresného súdu Lučenec bolo zistené, že na tunajšom súde bolo pod sp. zn. 11C/28/2023 vedené konanie žalobcu proti žalovanej o zaplatenie sumy 50.000,- Eur s príslušenstvom, ktoré konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku uznesením právoplatným dňa 15.06.2023. Pre žalobcu je teda podstatné, aby bolo možné nehnuteľnosť postihnúť na účely uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanej. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že účelom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je nič iné, než snaha zabezpečiť budúci výkon exekúcie na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Tento účel pritom veritelia pravidelne dosahujú zriadením záložného práva, ktoré podľa § 343 CSP možno zriadiť aj ako zabezpečovacie opatrenie. Účel sledovaný žalobcom by teda bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo vylučuje, aby sa na tento účel použilo neodkladné opatrenie.
15. Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej ochrany nároku žalobcu, ktorý má subsidiárny charakter. Jeho nariadenie je podmienené tým, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd vždy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti.
16. Účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo ale podľa § 324 ods. 3 CSP zároveň neumožňuje, aby sa vo veci nariadilo neodkladné opatrenie, ktorého cieľom má byť zabrániť žalovanej v nakladaní s dotknutou nehnuteľnosťou. V porovnaní so záložným právom, ktoré by takúto prekážku nepredstavovalo, by úplný zákaz nakladania znamenal neprimeraný zásah, a teda nevhodnú formu ochrany žalobcom uplatňovaného nároku. Žalobca má možnosť dosiahnuť tento účel iným prostriedkom procesnej ochrany (návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v osobitnom konaní). Súd je však viazaný návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a nemôže mu priznať niečo iné, než žiada, teda nariadiť zabezpečovacie opatrenie (ktoré ani nežiada, a v súvislosti s ktorým ani netvrdil žiadne okolnosti, ktoré by jeho použite vylučovali).
17. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Žalobca v konaní úspech nemal a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.