Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Co/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: N. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. R. XXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, o zaplatenie 1 422,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. - 62 zo dňa 22. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. - 62 zo dňa 22. októbra 2018 v napadnutej tretej výrokovej vete, ktorou súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150 Eur od 10.08.2015 do zaplatenia.

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. - 62 zo dňa 22. októbra 2018 v napadnutej štvrtej výrokovej vete, ktorou súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78% m e n í tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom v prvej výrokovej vete konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 50 Eur. V druhej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 222,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 272,88 Eur od 10.08.2015 do 11.02.2018 a zo sumy 1 222,88 Eur od 12.02.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tretej výrokovej vete v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v štvrtej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 422,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 10.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že uzatvoril so žalovaným dňa 06.03.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 500 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 53,08 Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa , t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 488 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 2 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa , t.j. okamžitú splatnosť úveru dňa 10.08.2015. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu vo výške 50 Eur späť, nakoľko uvedenú sumu žalovaný po podaní žaloby uhradil.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že žaloba po čiastočnom späťvzatí je čiastočne dôvodná, predmetnú zmluvu považoval súd za zmluvu spotrebiteľskú s tým, že zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhľa pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aj posudzoval. Vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení považuje za „absolútny obchod“, t.j . na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať príslušné stanovenia o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia a nasl. .

4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v zmysle predmetnej úverovej zmluvy mali byť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky z titulu úveru vo výške 1 500 Eur. V skutočnosti z výpisu z platobnej histórie žalovaného súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá dňa 06.03.2015 len suma 1 350 Eur. Žalobca nevysvetlil z akého dôvodu bola suma poskytnutého úveru krátená, z listinných dôkazov súd zistil, že došlo zrejme ku kráteniu poskytnutého úveru s poukazom na poplatok za poskytnutie úveru, ktorý mal žalovaný v zmysle úverovej zmluvy zaplatiť vo výške 150 Eur. Súd žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 150 Eur zamietol. Uviedol, že nepopiera podstatu samotného poplatku za poskytnutie úveru, avšak konkrétne v tejto súdenej veci dospel k záveru, že nebol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie tejto sumy, ktorá bola uplatnená v rámci istiny v podanej žalobe, a to jednak z dôvodu, že by bolo možné polemizovať o výške poplatku za poskytnutie úveru, ktorý bol dojednaný v sume 150 Eur, t.j. predstavuje 10% istiny - úverového limitu, ale predovšetkým poukazuje súd na podstatu tohto poplatku, opodstatnenosť ktorého zdôvodnil žalobca tým, že ide o platbu za činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa - získanie peňažných prostriedkov. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnej úverovej zmluve nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a žalobca to ani netvrdil, že predmetný poplatok za poskytnutie úveru bude zaplatený tou formou, že sa automaticky odráta od výšky úveru, ktorý mal byť poskytnutý a teda, že v skutočnosti bude úver poskytnutý len vo výške 1 350 Eur a nie tak ako je uvedené v zmluve 1 500 Eur. Pri uvedení údajov, ktoré sa odvíjajú od výšky poskytnutého úveru ako je RPMN za úver, ročná úroková sadzba úveru a podobne, sa pritom vychádzalo v predmetnej úverovej zmluve práve z výšky úveru, ktorý mal byť poskytnutý v sume 1 500 Eur, čo jednoznačne ovplyvnilo výšku týchto údajov, ktoré sú podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaného. Takýto postup zo strany žalobcu možno jednoznačne definovať ako konanie, ktorým došlo k obchádzaniu zákona, v dôsledku čoho je možné takýto právny úkon, resp. predmetnú časť takéhoto právneho úkonu označiť za absolútne neplatnú a rovnako napĺňa znaky výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Z týchto dôvodov mal súd za to, že dojednanie poplatku za poskytnutie úveru za daných okolností a daným spôsobom je v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania, t.j. je nutné takéto dojednanie považovať za neplatné, keďže sa prieči dobrým mravom.

5. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 222,88 Eur (žalobcom bola uplatnená suma vo výške 1 372,88 Eur, po čiastočnom späťvzatí), spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne tak, ako bol uplatnený žalobcom.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle citovaných ustanovení tak, že žalobca bol úspešný len v časti, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78%, keď vychádzal z toho, že predmetom konania bola pôvodne suma 1 422,88 Eur, úspech žalovaného predstavovala suma 150 Eur, v ktorej súd žalobu zamietol a vo zvyšku žalovanej sumy bol žalobca úspešný, a to aj v časti, v ktorej zobral žalobu späť, teda v sume 50 Eur, keďže túto sumu uhradil žalovaný až po podaní žaloby, a teda v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania žalovaný.

7. Proti rozsudku v časti napadnutej tretej a štvrtej výrokovej vete podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že napáda závery súdu, týkajúce sa poplatkov za poskytnutie úveru s tým, že ide o legitímny a oprávnený nárok a túto skutočnosť potvrdila v rámci svojej dohľadovej činnosti aj Národná banka Slovenska. Uviedol, že legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba ako je úrok (napríklad v , a podobne). Ďalej uviedol, že s účinnosťou od 10.06.2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v Podľa žalobcu zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický a neprípustný. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. (stanovisko vo veci bankových poplatkov). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie aj v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a žalobcovi prizná právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok platený na základe podaného odvolania.

8. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ust. rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti nároku na náhradu trov konania je dôvodné, preto podľa ust. v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1 422,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 10.08.2015 do zaplatenia na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2015, ktorou poskytol žalovanému úver vo výške 1 500 Eur. Žalovaný podpísal zmluvu dňa 03.03.2015. V bode 5. zmluvy si zmluvné strany dojednali údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere. V bode 6. zmluva obsahuje údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere. Poskytnutá čiastka revolvingu predstavovala sumu 1 500 Eur, poplatok za poskytnutie úveru 150 Eur s tým, že dlžník (žalovaný) žiadal o započítanie pohľadávky veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky (úveru), prípadne ďalších záväzkov zo zmluvy s pohľadávkou v podobe jeho nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa tejto zmluvy, a to ku dňu poskytnutia úveru.

11. V bode 7. zmluvy zmluvné strany v ďalšom odkázali na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dlžník sa so zmluvnými stranami zoznámil a nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlásil, že je plne spôsobilý na právne úkony. a že berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver upraviť počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. V prípade, že by dlžník nesúhlasil so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov, bol oprávnený od zmluvy odstúpiť, prípadne túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa ich zaviazal žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o revolvingovom úvere ja absolútnym obchodom, ide o zmluvu, ktorá je vždy uzatvorená v zmysle . Charakter zmluvy vyplýva z , pričom časť obsahu zmluvy možno v zmysle ust. určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, a.s., proti Y. H. (ďalej len „rozsudok vo veci C-42/15“), ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jedinom dokumente. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je však zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a preto bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa.

13. Odvolací súd tiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca žalovanému v skutočnosti poskytol spotrebiteľský úver len vo výške 1 350 Eur. Z textu žiadosti/zmluvy o úvere vyplýva, že v tomto prípade bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 1 500 Eur a nie 1 350 Eur. Zároveň bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 Eur, pričom postup žalobcu ako veriteľa, ktorý započítal pohľadávku vo výške 150 Eur na pohľadávku dlžníka na poskytnutie schválenej výšky úveru 1 500 Eur vychádza priamo z textu bodu 5. žiadosti/zmluvy o úvere (údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere

- posledná veta).

14. Zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca žalovanému poskytol úverový limit 1 500 Eur. Odvolací súd poukazuje na to, že poskytnutím úveru sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale aj započítanie. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Obdo V 47/2001, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka prostriedky v určenej výške a záväzok dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Z uvedeného teda vyplýva, že zákon splnenie záväzku z poskytnutého úveru formou započítania nevylučuje. Zároveň z bodu 5. zmluvy vyplýva, že žalovaný žiadal o započítanie pohľadávky žalobcu v podobe nesplatených splátok úveru, pripadne ďalších záväzkov zo zmluvy. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdil výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď uviedol, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky len vo výške 1 350 Eur.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutej tretej výrokovej vete, ktorou vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol je dôvodné, a preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150 Eur od 10.08.2015 do zaplatenia, keď z vyššie uvedených skutočností vyplynulo, že poplatok za poskytnutie úveru nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle tak, ako k tomu dospel súd prvej inštancie, keď možnosť takéhoto poplatku si zmluvné strany dohodli jednak v zmluve, jednak v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

16. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej tretej výrokovej vete zmenil, zmenil odvolací súd aj štvrtú výrokovú vetu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie podľa ust. a o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100%.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s , a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

18. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

19. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).