Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/285/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Y.. B. A.Á., C.. XX.X.XXXX, S. Š. X, S., zastúpenej: JUDr. Eva Borovská, advokátka, Štefánikova č. 7, Bratislava, proti žalovanému: B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, S., za účasti intervenienta: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 28, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej: Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu straty na zárobku, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.3.2016, č.k. -443, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému a intervenientovi sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie žalobu zamietol a s použitím ust. , (ďalej „“) deklaroval, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, , , , ,,,,, , (ďalej „„), , (ďalej „“), o mzde konštatujúc, že predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti od 18.7.2001 do 18.7.2003, po čiastočnom spätvzatí, vo výške 10 116,05 eur. Náhrada straty na zárobku podľa predstavuje rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného pred poškodením a nemocenským. V danej veci nemala na náhradu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti vplyv skutočnosť, že žalobkyňa je od 24.2.2000 poberateľkou starobného dôchodku. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že nebyť úrazu pracovala by a vykonávala činnosti daňového poradcu, pričom s poukazom na závery znaleckého posudku, doba liečby žalobkyne by trvala dva roky Pri posudzovaní uplatnených nárokov súd prvej inštancie zohľadňoval skutočnosť, že žalobkyňa získala licenciu daňového poradcu v roku 1998 a úraz nastal 18.7.2001. Súd prvej inštancie sa v zmysle právnych záverov odvolacieho súdu zameral najmä na skutočnosť, či žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno preukazujúce, čo jej v období obmedzenia vykonávať prednáškové, konzultačné prípadne iné činnosti, ušlo. Ohľadne preukázania dĺžky časového úseku práceneschopnosti žalobkyne, počas ktorého táto niektoré činnosti nevykonávala, prípadne v ich vykonávaní bola obmedzená, prihliadol na závery znaleckého dokazovania v konaní, v ktorom znalec ustálil, že práceneschopnosť žalobkyne by trvala 12 mesiacov, keď vyjadrenie znalca, že doba liečby by bola výrazne dlhšia a prebiehala by od 18.7.2001 do 18.7.2003 neznamená, že v danom prípade možno bez iného priznať žalobkyni nárok na náhradu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti v rozsahu 24 mesiacov.

3. Nakoľko otázka definovania podmienok výkonu a náplne činnosti daňového poradcu nie je otázkou, na ktorú bol znalec oprávnený odpovedať, súd prvej inštancie na jeho závery ohľadne neschopnosti žalobkyne vykonávať činnosti daňového poradcu, prednáškovú činnosť a publikačnú činnosť, prihliadol len podporne. Spochybnenie uvedeného vyplýva aj z vyjadrenia spoločnosti Informačné centrum podnikateľov, s.r.o., z ktorého vyplýva, že žalobkyňa s nimi spolupracovala aj po 18.7.2001 a k skončeniu spolupráce došlo až v roku 2003. Dôvodnosť uplatňovaného nároku za obdobie práceneschopnosti v rozsahu 24 mesiacov podľa názoru súdu prvej inštancie spochybňuje aj skutočnosť, že žalobkyňa listom zo dňa 15.1.2002 požiadala Slovenskú komoru daňových poradcov o pozastavenie výkonu daňového poradenstva a jej členstvo bolo pozastavené k 1.1.2002. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj keby žalobkyňou uvádzané spoločnosti mali záujem o jej činnosť daňového poradcu od 1.1.2002, objektívne by ju nemohla vykonávať. Žalobkyňa v doplňujúcom vyjadrení na pojednávaní dňa 29.2.2016 uviedla, že sa zameriavala na publikačnú a prednáškovú činnosť, pričom na vydanie publikácie nebola potrebná zmluva. Pri vyhodnocovaní listinného dokladu vyjadrenia nadácie N. M. súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa vykonávala pre nadáciu práce ekonomického charakteru, ale v konaní nepreukázala faktické uzavretie uvedenej zmluvy ani podmienky takejto spolupráce. Pokiaľ ide o vyjadrenia spoločnosti I. a spoločnosti J., nemal za preukázaný predpokladaný rozsah prednáškovej, školiacej a konzultačnej činnosti ani predpokladanú výšku ušlého príjmu žalobkyne a uvedené posúdil ako hypotetické, náhodilé a nepreukázané i s prihliadnutím na to, že jednotlivé semináre a školenia sa uskutočňujú až na základe konkrétnych požiadaviek klientov a po zabezpečení prednáškových miestností. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v časti preukázania uzavretia autorských zmlúv napr. so spoločnosťou Y.. B. B. - K., na základe ktorých by bolo možné ustáliť, čo jej v dôsledku úrazu ušlo. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade posudzovania nároku žalobkyne titulom náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti ako i titulom ušlého zisku by skúmal, či by sa majetok žalobkyne zmenšil, keby nedošlo ku škode, pričom za ušlý zisk je možné považovať len reálne, nie fiktívne určenie ušlého zisku, pričom dôkazné bremeno leží na poškodenom. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že intervenient poskytnutím čiastočného plnenia uznal dôvodnosť nároku žalobkyne, keď poskytnuté plnenie v časti bolo preddavkom na poistné plnenie a vo zvyšku bolo plnením z dôvodu nesprávnej interpretácie rozhodnutia odvolacieho súdu. S poukazom na uvedené ustálil, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce dôvodnosť nároku, a to reálnu možnosť výkonu zárobkovej činnosti v rozhodnom období.

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie nepostupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s , dôkazy nehodnotil vo vzájomnej súvislosti a nezobral do úvahy všetko čo vyšlo za konania najavo. Konštatovala, že cca 2 roky pred úrazom založila živnosť a popri starobnom dôchodku sa naďalej venovala činnostiam, ktoré do odchodu do starobného dôchodku vykonávala v pracovnom pomere, t.j. v závislej činnosti. To, že tieto práce aj reálne vykonávala, svedčí jej príjem , ktorý poberala na základe dohôd uzatvorených podľa ale aj z daňových priznaní. Listinnými dokladmi jednotlivých subjektov preukázala, že k výkonu jej činnosti by došlo aj po úraze zo dňa 18.7.2001 , ktorý je jediným dôvodom prečo príjem či už na základe dohôd alebo z nezávislej činnosti nedosahovala. Súd prvej inštancie osobitosť výkonu činnosti žalobkyne podloženú písomnými vyjadreniami subjektov vôbec vo vzájomných súvislostiach neposúdil, nezobral do úvahy jej tvrdenie, že pokiaľ niektorý subjekt (B., D., I., J. X. M..) pre ktorý činnosť vykonávala, mal záujemcu na vykonanie určitej činnosti prednášky publikácie, bola žalobkyňa v jej úzkej špecializácii oslovená na vykonanie takejto práce, alebo činnosti, zakázky sa uzatvárali vopred spravidla aj preto, že častými legislatívnymi zmenami bolo potrebné vykonať práce nárazovo , a to po vzájomnej dohode a nie dlhodobo vopred. Súd prvej inštancie pochybil i tým, že na str. 7 rozhodnutia v poslednom odseku vytrhol z kontextu znaleckého posudku to, že práceneschopnosť žalobkyne by trvala 12 mesiacov a zignoroval následné zistenie, že po uplynutí tejto doby by bola žalobkyňa invalidizovaná a doba liečby by v tomto prípade výrazne presiahla dobu práceneschopnosti. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa by na následky úrazu nemohla vykonávať činnosť daňového poradcu, nie je schopná vykonávať činnosti , ktoré vyžadujú chôdzu na dlhšie vzdialenosti, dlhšie státie, stabilné emócie a sebaovládanie, dlhšie trvajúce sústredenie, zvládanie stresu, záťaže, schopnosť rýchle sa prispôsobiť meniacej sa situácii, podmienkam, učiť sa novým veciam, pružnosť, pohotovosť, sebadôveru a sebavedomie a že trpela a trpí chronickými bolesťami. Tak predchádzajúcim posudkom B.. Q., ako aj znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa činnosti, ktoré vykonávala pred úrazom vykonávať nemohla, a to prinajmenej po dobu uvedenú v žalobe . Záver súdu prvej inštancie, že napriek vyjadreniu znalca to neznamená, že bez iného možno priznať žalobkyni nárok na náhradu na stratu na zárobku po dobu 24 mesiacov je nepochopiteľný, svojvoľný, arbitrárny už aj preto, že podľa lekárskych záznamov sa žalobkyňa po dobu 2 rokov po väzbe podrobovala opakovaným liečeniam a operáciám, ktoré jej bezpečne a jednoznačne znemožňovali výkon akejkoľvek pracovnej činnosti. Záver súdu prvej inštancie je neodôvodnený, nevychádzal z vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom.

5. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že o pozastavenie činnosti daňového poradenstva od 1.1.2002 požiadala výlučne pre zdravotné problémy a preto, že na základe tejto licencie sa mala a musela zúčastňovať pravidelných školení a zvyšovania kvalifikácie, neúčasť pre dôsledky úrazu ospravedlňovala a keďže dôsledkom neúčasti na troch po sebe idúcich školení je automatické vyškrtnutie zo zoznamu daňových poradcov, jedinou možnosťou bolo požiadať o pozastavenie výkonu činnosti daňového poradcu od 1.1.2002. Súd prvej inštancie pochybil i tým, že na str.8 odôvodnenia uviedol vo vzťahu k Nadácii Horský park, že žalobkyňa nepreukázala faktické uzavretie zmluvy ani podmienky spolupráce a to i napriek tomu, že intervenient v celom rozsahu tieto uplatnené nároky nielen uznal, ale aj uhradil, a táto suma už nie je predmetom konania. Obdobné námietky platia i vo vzťahu k spol. J., I., Y.. B. - K., vo vzťahu ku ktorým prijatý záver o nepreukázaní nároku ani dostatočne neodôvodnil. V prípade spol. I. sa naviac jedná o jedinú spoločnosť, s ktorou žalobkyňa dňa 26.6.2001 uzatvorila dohodu o vykonaní práce, podľa ktorej mala obdržať mesačne sumu 4 000,- Sk za mesiace III. štvrťroka 2001. Pokiaľ ide o spol. Theben s.r.o., súd prvej inštancie žalobu v tejto časti (o zaplatenie 10 600,- Sk) zamietol, avšak v rozhodnutí svoju úvahu neodôvodnil. Závažným pochybením súdu prvej inštancie je absencia odôvodnenia vo vzťahu k strate na zárobku v spol. Theben s.r.o. a v časti uplatnenej sumy 186 600,- Sk, odvíjajúcej sa od daňového priznania za rok 2001, v ktorom žalobkyňa vykázala príjem z nezávislej činnosti vo výške 93 300,- Sk, čo mesačne predstavuje sumu 7 775,- Sk. Odvolateľka napokon uviedla, že súd prvej inštancie sa nezaoberal žalobou v časti uplatneného príslušenstva aj zo súm v priebehu konania vyplatených intervenientom, v odôvodnení rozhodnutia tento nárok ani nespomenul, čím žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom.

6. Žalovaný a intervenient sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (, a ods. 1 , ďalej len „“), s nariadením odvolacieho pojednávania a zopakovaním dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ( ) prečítaním listinných dôkazov - Potvrdenia príjmov spol. KONZEK z 26.8.2002 o príjmoch za poradenskú a prednáškovú činnosť, Potvrdenia KONZEK z 8.7.2002 o ušlých príjmoch, Potvrdenia COMAL z 22.8.2002 o výške príjmu za lektorskú činnosť, Potvrdenia C. N. M. z 6.7.2002 o výške odmien, Potvrdenia o vyplatených honorároch Informačné centrum podnikateľov z 22.8.2002 s dokladmi o výške odmeny, Potvrdenia o autorských odmenách Y.. B..B. K. z 19.8.2002, Potvrdenia Theben a.s. o výške čistého príjmu za 1. polrok 2001, Daňového priznania za rok 2001, Potvrdenia C. N. M. z 10.10.2007, Oznámenia Informačného centra podnikateľov z 8.10.2007 , 31.5.2010 a 25.10.2010, Potvrdenia KONZEK plus z 2.10.2007 a 2.6.2010, Oznámenia Y.. B.. B. - K. z 4.10.2007, Podania žalobkyne zo dňa 13.5.2010, Dohody o vykonaní práce s KONZEK zo dňa 26.6.2001, Znaleckého posudku č. 228/2015, vyjadrenia intervenienta z 12.12.2003, 14.1.2016 s prílohami a dospel k nasledovným záverom.

8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon ( v spojení s ). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v . Odvolanie žalobkyne vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 ( ) - odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval po nadobudnutí účinnosti , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovenia ).

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať aj bez výslovnej odvolacej námietky ( ).

10. V danej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.10.2003 domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom poškodenia zdravia pri nehode zo dňa 18.7.2001 (za ktorú je zodpovedný žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý mal v čase nehody u intervenienta uzavreté zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 18.7.2001 do 18.7.2003 vo výške 654 400,- Sk (21 722,10 eur ) s 13% úrokom z omeškania za obdobie od 28.8.2003 do zaplatenia pozostávajúcej zo straty príjmu u spol. KONZEK v výške 96 000,- Sk, u spol. COMAL vo výške 96 000,- Sk, u C. N. M. vo výške 96 000,- Sk , u Informačného centra podnikateľov vo výške 73 200,- Sk, u Y.. B. B. - K. vo výške 96 000,- Sk, u spol. THEBEN a.s. vo výške 10 600,- Sk a zo straty príjmu z ostatnej činnosti na základe daňového priznania za rok 2001 vo výške 186 600,- Sk. Po dispozitívnych úkonoch žalobkyne a procesných úkonoch súdu (späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie 6 638,78 eur a 4 967,27 eur a rozhodnutiach súdu o čiastočnom zastavení konania ) bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie predmetom konania nárok žalobkyne na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 18.7.2001 do 18.7.2003 vo výške 10 116,05 eur spolu s 13 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy za obdobie od 28.8.2003 do zaplatenia, zo sumy 6 638, 78 eur za obdobie od 28.8.2003 do 21.10.2003 a zo sumy 4 967,27 eur za obdobie od 28.8.2003 do 21.12.2010.

11. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd ako prvoradé konštatuje nespornosť právneho základu uplatnenej žaloby, t.j. existenciu objektívnej zodpovednosti žalovaného ako vodiča motorového vozidla ev.č. S. XXX Q. za poškodenie zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode ku ktorej došlo dňa 18.7.2001 v Bratislave ( ) , ktorý mal v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vo vzťahu k intervenientovi na strane žalovaného to, že práva a povinnosti zo zákonného poistenia prešli v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, v mene a na účet ktorej vykonáva tieto práva a povinnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a i to, že žalobkyni vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného zo dňa 18.7.2001 škoda na jej zdraví. V danej veci je medzi stranami ďalej nesporné, že na účet žalobkyne intervenient dňa 15.10.2003 poukázal ako zálohu za stratu na zárobku sumu 6 638, 78 eur (200 000,- Sk), dňa 22.12.2010 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.10.2010, č.k. - 217 (ktorý bol následne zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2012, č.k. -243) náhradu za stratu na zárobku vo výške 4 967,27 eur a na účet právnej zástupkyne žalobkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3 351,43 eur. Z obsahu spisu nemožno vyvodiť opodstatnenosť tvrdení žalobkyne o tom, že poukázaním oboch čiastkových plnení intervenient v poukázanej výške uznal nárok uplatnený žalobkyňou a ani to, ku ktorému konkrétnemu nároku špecifikovaného v žalobe bolo plnenie intervenienta vykonané. Intervenient v celom priebehu konania nerozporoval právny základ žaloby (t.j. objektívnu zodpovednosť žalovaného ako vodiča motorového vozidla ev.č. S. XXX Q. za poškodenie zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode ku ktorej došlo dňa 18.7.2001 v Bratislave), vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu straty na zárobku však v celom priebehu konania namietal, že dôkazy predložené žalobkyňou sú nedostatočné a nepreukazujú dôvodnosť žaloby, že žalobkyni síce dňa 15.10.2003 poukázal zálohu na stratu zárobku počas práceneschopnosti , ale listom zo dňa 13.10.2003 ju vyzval na doloženie ďalších dokladov potrebných k likvidácii, že príjmy žalobkyne v dobe pred nehodou boli nepravidelné a v konaní nebolo preukázané, že nebyť nehody, žalobkyňa by bola dosiahla príjmy, ktorých sa domáha podanou žalobou, avšak práve v príčinnej súvislosti s danou nehodou tieto príjmy nedosiahla. Podstatným pre rozhodnutie bolo za daného stavu posúdenie opodstatnenosti jednotlivých nárokov žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 18.7.2001 do 18.7.2003 tak ako ich špecifikovala v podanej žalobe, v prípade ich opodstatnenosti ustálenie ich výšky a následné posúdenie, či poukázaním dvoch plnení intervenientom v priebehu konania došlo k ich uspokojeniu.

12. Poukazujúc na obsah odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním odvolací súd konštatuje odôvodnenosť námietky žalobkyne o arbitrárnosti rozhodnutia, z ktorého obsahu nie je možné vyvodiť, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti uvedené v v znení účinnom do 30.6.2016, myšlienkový postup súdu prvej inštancie v ňom nie je dostatočne vysvetlený nielen z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových zistení súdu, ale tiež z hľadiska prijatých právnych záverov ( súdom prvej inštancie použitého ust. , , , ,,,,, , , , , ). V rozhodnutí naviac plne absentuje úvaha vzťahujúca sa k zamietnutiu nároku v časti o zaplatenie straty na zárobku v spol. Theben s.r.o. vo výške 10 000,- Sk a o zaplatenie sumy 186 600,- Sk, odvíjajúcej sa od daňového priznania za rok 2001. Poukazujúc na ust. podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, odvolací súd v danej veci postupoval tak, aby odstránil uvedené pochybenie súdu prvej inštancie, podľa vyzval strany na vyjadrenie sa k použitiu ust. a a vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie majúce pre rozhodnutie vo veci podstatný význam.

13. Ako prvoradé zdôrazňuje, že Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018, ústavný súd rozhodol, že ust. v znení neskorších predpisov nie je v súlade s a SR a citované ustanovenie stratilo účinnosť dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke (30.1.2019). Z obsahu odôvodnenia citovaného nálezu vyplýva, že v danom konaní bol posudzovaný súlad ustanovenia , účinného od 1. 8. 2004 (podľa ktorého sa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení) s konštatovaním, že napadnutá právna norma svojou blanketou otvára priestor pre aplikáciu vzájomne prepojeného systému účinných právnych pravidiel (právo sociálneho poistenia, daňové právo), ktorý náhradu straty na zárobku v občiansko-právnom vzťahu poškodenému v plnej výške negarantuje, a to bez ústavne prijateľného dôvodu. Vzhľadom k tomu, že v danom sporovom konaní sa žalobkyňa domáha náhrady za stratu na zárobku za obdobie práceneschopnosti od 18.7.2001 do 18.7.2003, ktorý nárok je podriadený právnej úprave účinnej v danom čase (a ktorý žalobkyňa odôvodňovala v danom čase účinným ust. , podľa ktorého náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským), odvolací súd na citovaný nález Ústavného súdu SR neprihliadal a pri rozhodovaní zohľadnil hmotnoprávnu úpravu vzťahujúcu sa k nárokom vzniknutým z poškodenia zdravia v znení účinnom v čase úrazu žalobkyne (18.7.2001).

14. Podľa v znení účinnom do 1.8.2004, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa v znení účinnom do 1.8.2004, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku, ktorý pred poškodením dosahoval.

16. Podľa v znení účinnom do 1.8.2004, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

17. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Škoda môže byť spôsobená na veciach, ale aj na iných majetkových právach poškodeného, alebo môže predstavovať ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané, v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti poškodeného dalo očakávať. Z právnej teórie ako aj ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že strata na zárobku predstavuje zvláštnu kategóriu škody na zdraví, ktorú podľa hmotného práva nie je možné podriadiť pod pojmy skutočnej škody alebo ušlého zisku podľa ust. . Pod stratou na zárobku počas práceneschopnosti treba rozumieť stratu príjmu bez zreteľa na to, či poškodený subjekt je alebo nie je poberateľom určitej dávky, ale len to, či táto jeho práceneschopnosť vykonávať doterajšiu prácu má za následok zníženie jeho príjmu.

Pre účely občianskoprávnej zodpovednosti pojem práceneschopnosť treba vykladať ako dočasnú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu v dôsledku poškodenia zdravia škodnou udalosťou. Vymedzenie priemerného zárobku pre účely straty na zárobku je obtiažne vzhľadom na absenciu definovania tohto pojmu vo všeobecnej rovine, hoci osobitné právne úpravy tento pojem používajú (napr. vymedzujúce tento pojem len pre pracovnoprávne účely). Pre iné ako pracovnoprávne účely však nie je možné pod priemerným zárobkom rozumieť iba zúčtovanú mzdu, ale tento pojem je potrebné vykladať podstatne širšie, a to tak, aby zodpovedal príjmu poškodeného v období pred škodnou udalosťou. Pre stanovenie priemerného zárobku pre iné ako pracovnoprávne účely (napr. občianskoprávne), nie je vylúčená analogická aplikácia ustanovení , ktorá bude zodpovedať príjmu poškodeného pred škodnou udalosťou tak, aby tento príjem v čo najväčšej miere zodpovedal „zárobku„ poškodeného, teda toho, čo skutočne tvorilo jeho príjem.

18. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa bola v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec evidovaná do 23.2.2000, od 24.2.2000 je na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX z 1.2.2000 poberateľkou starobného dôchodku a od uvedeného obdobia (t.j. ani v období od 18.7.2001 do 18.7.2003) nebola nemocensky poistená a nepoberala nemocenské dávky. Z vykonaného dokazovania (vrátane záverov vyplývajúcich zo Znaleckého posudku č.228/2015 vypracovaného znaleckou organizáciou Inštitút foreznych medicínskych expertíz s.r.o.) vyplynulo, že pri dopravnej nehode zo dňa 18.7.2001 žalobkyňa utrpela ťažké zranenia, a to vnútrokĺbovú zlomeninu kolena vpravo, pomliaždenie hlavy, brucha a hrudníka, a otras mozgu, v súvislosti s ktorými v r. 2008 absolvovala operáciu - implantáciu kĺbnej protézy v oblasti pravého kolena, po úraze trpela poruchami pamäte a koncentrácie pozornosti s nepriaznivou prognózou, do r. 2012 bola dlhodobo liečená na panickú postraumatickú stresovú poruchu s nasadajúcou zmenou osobnosti a depresívnymi epizódami, v dôsledku ktorej bola schopná len krátkodobého intelektuálneho vnímania v intervale cca 30 min. s dôsledkom zvýšenej únavnosti a duševnú prácu bola schopná vykonávať, napriek zachovanému intelektu vzhľadom na psychický stav, len okrajovo a zanedbateľne. Zo záverov Znaleckého posudku č.228/2015 ďalej vyplýva, že v prípade žalobkyne by práceneschopnosť (ak by bola vystavená) trvala 12 mesiacov, po uplynutí tejto doby by bol podaný návrh na jej invalidizáciu a doba liečby by výrazne presiahla dobu práceneschopnosti. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobkyňa v čase pred úrazom vykonávala činnosť daňového poradcu, publikačnú, prednáškovú činnosť a ekonomicko konzultačnú činnosť.

19. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 18.7.2001 utrpela majetkovú ujmu prejavujúcu sa tým, že následkom ujmy na zdraví prichádzala v období od 18.7.2001 do 18.7.2003 o príjem z činností, ktoré v období pred úrazom vykonávala. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o spochybnení uplatneného nároku skutočnosťou, že žalobkyňa listom zo dňa 15.1.2002 požiadala Slovenskú komoru daňových poradcov o pozastavenie výkonu daňového poradenstva , keď aj v prípade záujmu o jej činnosť daňového poradu, by ju objektívne nemohla od 1.1.2002 vykonávať. Podotýka, že z vykonaného dokazovania má za nepochybné, že dôvodom na pozastavenie činnosti žalobkyne v Slovenskej komore daňových poradcov boli práve zdravotné dôvody na jej strane , vzniknuté v súvislosti s úrazom zo dňa 18.7.2001 (neschopnosť vykonávať činnosti vyžadujúce si chôdzu na dlhšie vzdialenosti, dlhšie trvajúce státie, stabilné emócie a sebaovládanie, dlhšie trvajúce sústredenie, zvládanie stresu, záťaže, schopnosť sa rýchle prispôsobiť meniacej situácii, podmienkam, učiť sa novým veciam, pružnosť, pohotovosť, sebadôveru, sebavedomie a znášanie následkov trpenia chronickými bolesťami).

20. Odvolací súd pri zohľadnení obsahu spisu a obsahu ust. v znení účinnom v čase úrazu žalobkyne ďalej poukazuje na to, že citované ustanovenie predpokladá existenciu nemocenského poistenia poškodeného a časové vymedzenie obdobia práceneschopnosti uznaného oprávneným orgánom (v danom prípade v zmysle o Liečebnom poriadku). V súvislosti s otázkou ustálenia výšky nárokov podľa v prípade poškodeného, ktorý nie je nemocensky poistený a ani nie je uznaný povolaným orgánom za práceneschopného je možné konštatovať, že citované ustanovenie na tieto prípady nepamätá. To však za stavu, keď poškodenému právo na náhradu za stratu na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, výslovne priznáva ( ) nemôže viesť k odopretiu poskytnutia súdnej ochrany tomuto právu. Podľa názoru odvolacieho súdu v tejto situácii treba za (jediné) prijateľné (a ústavne akceptovateľné) riešenie, v súlade s , považovať s prihliadnutím na špecifickosť prípadu, posúdenie prináležiacej výšky náhrady za stratu na zárobku za nárokované obdobie na základe ust. (ktoré je vo vzťahu k ust. ustanovením všeobecným), a to s prihliadnutím na priemerný zárobok, ktorý žalobkyňa pred poškodením zdravia dosahovala a na príjmy, ktoré mohla v nárokovanom období reálne dosahovať, nebyť poškodenia zdravia. Zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie reálnej možnosti výkonu zárobkovej činnosti v nárokovanom období zaťažovalo v danom spore žalobkyňu (, v znení účinnom do 30.6.2016, resp. ).

21. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 8.10.2003 domáhala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom poškodenia zdravia pri nehode zo dňa 18.7.2001 náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 18.7.2001 do 18.7.2003 vo výške 654 400,- Sk (21 722,10 eur) s 13% úrokom z omeškania za obdobie od 28.8.2003 do zaplatenia pozostávajúcej zo straty príjmu u spol. KONZEK v výške 96 000,- Sk, u spol. COMAL vo výške 96 000,- Sk, u C. N. M. vo výške 96 000,- Sk, u Informačného centra podnikateľov vo výške 73 200,- Sk, u Y.. B. B. - K. vo výške 96 000,- Sk, u spol. THEBEN a.s. vo výške 10 600,- Sk a zo straty príjmu z ostatnej činnosti na základe daňového priznania za rok 2001 vo výške 186 600,- Sk. K žalobe pripojila listinné dôkazy - Potvrdenie príjmov spol. KONZEK z 26.8.2002 o príjmoch za poradenskú a prednáškovú činnosť vo výške 12 000,- Sk brutto za rok 2000 a 1 500,- Sk brutto za 1. polrok 2001, Potvrdenie KONZEK z 8.7.2002 o ušlých príjmoch z prednáškovej činnosti vo výške minimálne 30 000,- Sk a z konzultačnej činnosti vo výške 10 000,- Sk, Potvrdenia COMAL z 22.8.2002 o výške príjmu žalobkyne za lektorskú činnosť vo výške 16 000,- Sk za rok 2000 (2 x prednáška Sociálny fond) a 24 000,- Sk za 1.polrok 2001 (2 x prednáška Sociálny fond a 1 x prednáška Vedenie pokladne), Potvrdenie C. N. M. z 6.7.2002 o tom, že v období od r.1999 do 18.7.2001 u nich žalobkyňa na základe dohôd o vykonaní práce vykonávala práce ekonomického charakteru s dohodnutou odmenou 4 000,- Sk brutto mesačne, Potvrdenie Informačného centra podnikateľov z 22.8.2002 o vyplatených honorároch za príspevky z roku 2000 v celkovej výške 24 640,- Sk netto a za príspevky z roku 2001 v celkovej výške 20 108,- Sk netto (vrátane sumy 3 168,- Sk netto vyplatenej v 10/2001 a sumy 3 520,- Sk netto vyplatenej v 12/2001), Výplatné lístky honorárov Poradcu podnikateľa za obdobie od 1/2001 až 5/2001 v celkovej výške 15 250,- Sk, Potvrdenie o autorských odmenách Y.. B.. B. K. z 19.8.2002 za rok 2000 v sume 47 954,- Sk netto a za 1. polrok 2001 v sume 17 600,- Sk netto, Potvrdenie Theben a.s. o výške čistého príjmu za v roku 2000 vo výške 598,- Sk a v 1. polroku 2001 vo výške 2 393,- Sk netto a Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb podľa za rok 2001, v ktorom žalobkyňa v oddiele V (Výpočet základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ) uviedla príjem z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov () vo výške 20 000,- Sk, výdavky vo výške 5 000,- Sk, v oddiele VIII (Výpočet základu dane z ostatných príjmov podľa ) príjem z podielu na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcej osoby ( ) vo výške 160 810,- Sk, výdavky vo výške 82 473,- Sk , v oddiele IX základ dane z príjmov podľa a zákona vo výške 93 337,- Sk.

22. V ďalšom priebehu konania žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že sa jednalo o príjmy hlavne z dohôd o vykonaní práce, ktoré nemuseli byť písomné a ktoré uzatvárala pred úrazom na dobu určitú. Z v ďalšom priebehu konania vykonaného dokazovania vyplýva, že C. N. M. hodnotila žalobkyňu ako kvalifikovanú a kompetentnú pracovníčku, s ktorou nemali po dopravnej nehode dôvod z ich strany pracovnoprávny vzťah prerušiť (Potvrdenie C. N. M. z 10.10.2007), že žalobkyňa pracovala pre Informačné centrum podnikateľov na základe autorskej zmluvy aj po 18.7.2001 s honorárom vo výške 2 112,- Sk v 10/2002 a vo výške 1 549,- Sk za 2/2003 a ukončenie spolupráce nastalo v roku 2003, kedy prestali uverejňovať odborné témy, na ktorých sa žalobkyňa autorsky podieľala (Oznámenie Informačného centra podnikateľov z 8.10.2007, 31.5.2010 a 25.10.2010), že spol. Konzek mala do dopravnej nehody o prácu žalobkyne záujem, bolo im ľúto, že s ňou nemohli po úraze počítať, že v r. 2001 a v prvom polroku 2002 so žalobkyňou dohodli semináre v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre a Trenčíne na tému Sociálny fond, za každú z nich dohodli v zmysle o cenách minimálny honorár vo výške 5 000,- Sk, t.j. spolu 30 000,- Sk a za konzultačnú činnosť (študijné materiály a písomné a ústne odpovede) spolu 10 000,- Sk s prípadným zvýšením honorára o 50% v prípade zvýšeného záujmu (Potvrdenia KONZEK plus z 2.10.2007 a 2.6.2010), že Y.. B.. B. - K. mal naďalej záujem o príspevky žalobkyne do časopisov „ Manažment, mzdy a financie„ a „Príjmy a mzdy„ (Oznámenie Y.. B.. B. - K. z 4.10.2007) a že žalobkyňa dňa 26.6.2001 uzavrela s Y.. Š. U. - I. dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej mala vykonať v období júl 2001 až október 2001 prípravné práce, študijné materiály, prednášky o sociálnom fonde, zodpovedanie otázok týkajúcich sa sociálneho fondu, konzultácie podľa pokynov zadávateľa s dohodnutou odmenou 14 000,- Sk s postupným odovzdávaním prác a vyplatením odmeny vo výške po 4 000,- Sk za VII -IX/2001 a 2 000,- Sk za X/2001 (Dohoda o vykonaní práce s KONZEK zo dňa 26.6.2001).

23. Ako podstatnú skutočnosť odvolací súd vo vzťahu k príjmom, ktoré žalobkyňa dosahovala v čase pred úrazom u spol. KONZEK, u spol. COMAL, u C. N. M., u Informačného centra podnikateľov, u Y.. B. B. - K., u spol. THEBEN a.s. konštatuje, že v konaní neboli zo strany žalobkyne a po dopyte súdu prvej inštancie ani zo strany organizácií doložené písomné zmluvy, na základe ktorých pre ne žalobkyňa vykonávala v r. 2000 a v 1. polroku 2001 nepravidelnú poradenskú, prednáškovú, lektorskú, konzultačnú činnosť, práce ekonomického charakteru a za výkon ktorých žalobkyňa v r. 2000 a prvom polroku 2001 dosahovala príjem (definovanie druhu činnosti vyplýva z doložených listinných dokladov). Z obsahu v spise doložených listinných dokladov je možné vyvodiť, že sa malo jednať o dohodu o vykonaní práce (s C. N. park) a v ostatných prípadoch o zmluvy podľa autorského zákona, prípadne o vyplácanie odmeny za prednáškovú a konzultačnú činnosť podľa o cenách. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v rozsahu uvedenom v odseku 7 rozhodnutia dospel k záveru, že v konaní žalobkyňa za nárokované obdobie od 18.7.2001 do 18.7.2003 preukázala reálnu stratu príjmu len vo vzťahu k dohode o vykonaní práce uzatvorenej dňa 26.6.2001 s Y.. Š. U. - I., na základe ktorej mala vykonať v období júl 2001 až október 2001 prípravné práce, študijné materiály, prednášky o sociálnom fonde, zodpovedanie otázok týkajúcich sa sociálneho fondu, konzultácie podľa pokynov zadávateľa s dohodnutou odmenou 14 000,- Sk s postupným odovzdávaním prác a vyplatením odmeny vo výške po 4 000,- Sk za VII - IX/2001 a 2 000,- Sk za X/2001 a vo vzťahu k uzavretiu Dohody o vykonaní práce s C. N. M., pre ktorú v období od r.1999 do 18.7.2001 na základe dohody o vykonaní práce vykonávala práce ekonomického charakteru s dohodnutou odmenou 4 000,- Sk brutto mesačne a dôvodom pre ukončenie tejto pracovnej činnosti žalobkyne bol práve úraz zo dňa 18.7.2001. Vo vzťahu k C. N. M. konštatuje, že i pri absencii písomnej dohody o vykonaní práce ( absenciu jej písomnej formy však v danom čase účinné ust. nepostihovalo neplatnosťou) nemohol neprihliadnuť k potvrdeniu existencie od r. 1999 trvajúceho pracovnoprávneho vzťahu samotným zamestnávateľom a ani k jeho konštatácii o hodnotení žalobkyne ako kvalifikovanej a kompetentnej pracovníčky, s ktorou nemali po dopravnej nehode dôvod z ich strany pracovnoprávny vzťah prerušiť.

24. Dôkazné bremeno na preukázanie reálnej možnosti výkonu činnosti v požadovanom období žalobkyňa neuniesla vo vzťahu ku spol. COMAL, spol. Theben a Y.. B.. B. - K.s, keď vo vzťahu k prvým dvom uvedeným spoločnostiam v konaní plne absentuje dôkaz majúci za následok takúto úvahu a z Oznámenia Y.. B.. B. - K. z 4.10.2007 reagujúceho na výzvu súdu nie je možné vyvodiť, v akom období po 18.7.2001 by žalobkyňa pre nich reálne mohla vykonávať činnosti, ktoré pre neho do úrazu vykonávala. Pokiaľ ide o spol. Informačné centrum podnikateľov z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa pre túto spoločnosť vykonávala práce na základe autorskej zmluvy aj po 18.7.2001 s honorárom vo výške 2 112,- Sk v 10/2002 a vo výške 1 549,- Sk za 2/2003, ukončenie spolupráce nastalo v roku 2003, kedy prestali uverejňovať odborné témy, na ktorých sa žalobkyňa autorsky podieľala a dôvodom skončenia spolupráce nebolo z dôvodu práceneschopnosti zavinenej dopravnou nehodou. Z Oznámení Informačného centra podnikateľov z 8.10.2007, 31.5.2010 a 25.10.2010 nevyplýva, že žalobkyňa mohla v nárokovanom období nad rozsah uvedených prác vykonávať na základe autorských ( resp. iných) zmlúv ďalšie práce súvisiace so spracovávaním odborných tém. Na Potvrdenie spol. Konzek zo dňa 2.6.2010 o tom, že v r. 2001 a v prvom polroku 2002 so žalobkyňou dohodli semináre v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Nitre a Trenčíne na tému Sociálny fond, za každú z nich dohodli v zmysle o cenách minimálny honorár vo výške 5 000,- Sk, t.j. spolu 30 000,- Sk a za konzultačnú činnosť (študijné materiály a písomné a ústne odpovede) spolu 10 000,- Sk a prípadným zvýšením honorára o 50% v prípade zvýšeného záujmu odvolací súd neprihliadol z dôvodu, že časť uvedeného plnenia je (zrejme) súčasťou Dohody o vykonaní práce zo dňa 26.6.2001 (uzavretej na obdobie júl až október 2001 s odmenou 14 000,- Sk), plnenie za „dohodnuté„ semináre na rok 2001 a 1. polrok 2012 nebolo v podaní špecifikované a odmena v sumáre bez racionálneho zdôvodnenia predstavuje výšku podstatne prekračujúcu honorár vyplatený žalobkyni v r. 2000 (12 000,- Sk) a v prvom polroku 2001 (1 500,- Sk).

25. Pokiaľ ide o žalobkyňou žalovanú položku „stratu príjmu z ostatnej činnosti vykonávanej na základe daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za kalendárny rok 2001 vo výške 186 600,- Sk“, žalobkyňa v konaní neprodukovala tvrdenia a nepredkladala dôkazy na preukázanie opodstatnenosti tejto časti žaloby. Doloženým Daňovým priznaním za rok 2001 k dani z príjmov fyzických osôb podľa za rok 2001 žalobkyňa preukázala len to, že v oddiele V (Výpočet základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ) uviedla príjem z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov ( ) vo výške 20 000,- Sk, výdavky vo výške 5 000,- Sk, v oddiele VIII (Výpočet základu dane z ostatných príjmov podľa ) uviedla príjem z podielu na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcej osoby () vo výške 160 810,- Sk, výdavky vo výške 82 473,- Sk, v oddiele IX uviedla základ dane z príjmov podľa a zákona vo výške 93 337,- Sk, z ktorého vychádzala pri určení výšky nároku v tejto časti. V konaní okrem námietky uvedenej v odvolaní zo dňa 20.12.2010 o tom, že „nie je pravdou, že by do daňového priznania bol zahrnutý aj jej príjem zo závislej činnosti vykonávanej z dohôd o vykonaní práce , pretože tento sa nezahŕňal do základu dane podľa v spojení s ods.4 neprodukovala ďalšie tvrdenia vo vzťahu k skutkovému a právnemu posúdeniu žaloby v tejto časti. S poukazom na obsah odôvodnenia uvedeného v predošlej časti tohto rozhodnutia odvolací súd opakuje, že vo vzťahu k príjmom, ktoré žalobkyňa dosahovala v čase pred úrazom u spol. KONZEK, u spol. COMAL, u Informačného centra podnikateľov, u Y.. B. B.

- K., u spol. THEBEN a.s. neboli v konaní zo strany žalobkyne a po dopyte súdu prvej inštancie ani zo strany organizácií doložené písomné zmluvy, na základe ktorých pre ne žalobkyňa vykonávala v r. 2000 a v 1. polroku 2001 nepravidelnú poradenskú, prednáškovú, lektorskú, konzultačnú činnosť, práce ekonomického charakteru a za výkon ktorých žalobkyňa aj v 1. polroku 2001 dosahovala príjem. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že príjmy dosiahnuté žalobkyňou v 1. polroku 2001 v uvedených spoločnostiach neboli zahrnuté do príjmu žalobkyne uvedeného v daňovom priznaní za rok 2001. Odvolací súd naviac konštatuje, že v konaní nebolo zo strany žalobkyne ozrejmené a preukázané, z akej konkrétnej činnosti dosiahla príjem z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (§ 7 ods.1 písm. c/) vo výške 20 000,- Sk, z akej konkrétnej činnosti dosiahla príjem z podielu na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcej osoby (§ 10 ods. 1 písm. l/ ) vo výške 160 810,- Sk a ani to, že na jej strane existovala v nárokovanom období reálna možnosť ďalšieho výkonu takejto činnosti.

26. Odvolací súd v záujme úplnosti konštatuje, že aj v prípade posudzovania nárokov, pri ktorých nebolo preukázané uzavretie zmlúv, na základe ktorých vykonávala žalobkyňa v r. 2000 a 1. polroku 2001 nepravidelnú poradenskú, prednáškovú, lektorskú, konzultačnú činnosť, práce ekonomického charakteru, za výkon ktorých v 1. polroku 2001 dosahovala príjem a nároku definovaného ako stratu príjmu z ostatnej činnosti vykonávanej na základe daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za kalendárny rok 2001 ako nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku podľa ust. , nebolo v konaní preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku, ktoré mohla žalobkyňa odôvodnene, t.j. dokladovateľným spôsobom očakávať vzhľadom na bežný chod vecí. V konaní nebola zo strany žalobkyne preukázaná vysoko pravdepodobná výška ušlého zisku, t.j. výška, ktorá by sa podľa bežného uvažovania v praktickom styku blížila k istote.

27. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie straty na príjme vo vzťahu k dohode o vykonaní práce uzatvorenej dňa 26.6.2001 podľa s Y.. Š. U. - I., na základe ktorej mala žalobkyňa vykonať v období júl 2001 až október 2001 prípravné práce, študijné materiály, prednášky o sociálnom fonde, zodpovedanie otázok týkajúcich sa sociálneho fondu , konzultácie podľa pokynov zadávateľa s dohodnutou odmenou 14 000,- Sk (s postupným odovzdávaním prác a vyplatením odmeny vo výške po 4 000,- Sk za VII - IX/2001 a 2 000,- Sk za X/2001) a vo vzťahu k dohode o vykonaní práce uzatvorenej s C. N. M., pre ktorú v období od r.1999 do 18.7.2001 vykonávala práce ekonomického charakteru s dohodnutou odmenou 4 000,- Sk brutto mesačne a ktorej dôvodom pre ukončenie tejto pracovnej činnosti žalobkyne bol práve úraz zo dňa 18.7.2001 za situácie, kedy zo strany nadácie nebol dôvod z ich strany pracovnoprávny vzťah prerušiť. S poukazom na špecifickosť prejednávaného prípadu, v ktorom žalobkyňa pre Y.. Š. U. - I. vykonávala pred 1.7.2001 len nepravidelné práce (v roku 2000 v mesiacoch október až december, v roku 2001 len v januári) pri určení výšky straty na zárobku (odmene) z označenej dohody o pracovnej činnosti vychádzal výlučne z výšky v nej dohodnutej odmeny vo výške 464,71 eur (14 000,- Sk) a vo vzťahu k dohode o vykonaní práce uzatvorenej s C. N. M. z dohodnutej mesačnej odmeny vo výške 4 000,- Sk, t.j. zo straty na zárobku (odmene) v celkovej výške 3 186,62 eur, t.j. 96 000,- Sk (24 mesiacov x 4 000,- Sk). Vo zvyšku uplatnenej istiny a k nemu prináležiaceho príslušenstva posúdil nárok ako nedôvodný.

28. Za nedôvodný posúdil odvolací súd aj nárok na zaplatenie o úroku z omeškania zo sumy straty na zárobku ( odmene) posúdenej ako dôvodnej v sume 3 648,33 eur (464,71 eur + 3 186,62 eur) a to s poukazom na ust. v spojení s vyhl. MF SR č. , podľa ktorých povinnosť poisťovne plniť vznikne do 15 dní po skončení vyšetrovania nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. V danom prípade sa zhoduje s názorom intervenienta o neskončení šetrenia potrebného na likvidáciu poistnej udalosti tým, že žalobkyňa nepredložila intervenientom žiadané doklady, v dôsledku ktorého nemohla nastať ani splatnosť poistného plnenia.

29. S poukazom na to, že intervenient už dňa 15.10.2003 poukázal žalobkyni titulom zálohy za stratu na zárobku sumu 6 638, 78 eur (200 000,- Sk ), t.j. sumu vo vyššej výške ako žalobkyni prináležiaca suma straty na zárobku (odmene) vo výške 3 648,33 eur, odvolací súd podľa ust. zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému a intervenientovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).