Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-62-2012.pdf
PDF · 68.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3Er/62/2012
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava IČO: 30807484 proti povinnému: B. R., nar. XX.X.XXXX, XXX XX X. Z. XXX o vymoženie 1.677,42 € s príslušenstvom vedenej u Mgr. Klaudie Boorovej Dzuríkovej, Exekútorský úrad so sídlom Mlynská 3, Bánovce nad Bebravou takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným na exekútorský úrad dňa 12.01.2012 proti povinnému domáhal vymoženia peňažnej sumy uvedenej v záhlaví uznesenia, a to na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného č. 700-0910229608-GC04/08 právoplatného dňa 05.05.2008.
2. V priebehu exekúcie bol doručený na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
3. Z obchodného vestníka vyplýva, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40OdK/204/2018 zo dňa 09.07.2018 právoplatným dňa 17.07.2018. Konkurz bol zrušený uznesením vydaným Okresným súdom Trenčín sp.zn. 40OdK/204/2018 právoplatným dňa 07.09.2018 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu.
4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa § 148 ods. 2 zákona o Sociálnom poistení Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
7. V tomto prípade sa vedie exekúcia na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Uvedené rozhodnutie možno vykonať do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, t.j. v tomto prípade do 05.05.2018. Po uplynutí tohto dátumu v exekúcii nemožno pokračovať a musí byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017.
8. Následne ale došlo ešte k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného, čo by bol inak dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 167f Zákona o konkurze. Avšak v prípade, ak dôjde ku konkurencii viacerých dôvodov na zastavenie exekúcie, je nutné zastaviť pre ten dôvod, ktorý nastal najskôr, čo bolo v tomto prípade uplynutie doby, po ktorú možno exekučný titul vymáhať.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017: Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017: Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017: Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. Podľa § 243j Exekučného poriadku: V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
15. Po zastavení exekúcie ešte ostalo súdu, aby rozhodol o tom, koho zaviaže k náhrade trov exekúcie. Čo sa týka oprávneného, tohto možno zaviazať len z dôvodov uvedených v ust. § 203 Exekučného poriadku. V tomto prípade exekúcia nebola zastavená pre tzv. nemajetnosť, nemožno teda oprávneného zaviazať k náhrade trov podľa ods. 2. Takisto nemožno vzhľadom na ustálenú judikatúru povedať, že by zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, keďže návrh na vykonanie exekúcie podal s dostatočným časovým predstihom pred uplynutím premlčacej doby, teda nemožno zaviazať oprávneného ani podľa ods. 1. Nakoniec nemožno zaviazať oprávneného ani podľa ods. 3, keďže na majetok povinného bol síce vyhlásený konkurz (17.07.2018), ale až po tom, ako došlo k preklúzii exekučného titulu (05.05.2018). Z uvedeného dôvodu teda zastavil súd pre preklúziu (viď vyššie) a teda nemožno k náhrade trov exekúcie zaviazať ani oprávneného.
16. Do úvahy ešte prichádza možnosť zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného podľa ust. § 197 Exekučného poriadku, čo je bežná prax v prípade, ak je exekučný titul prekludovaný. Avšak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Oddlžením bol povinný zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Keďže aj pohľadávka súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie je pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze, povinný bol zbavený aj tohto dlhu. Z uvedeného dôvodu nie je možno zaviazať k náhrade trov exekúcie ani povinného, pretože povinný bol zbavený aj dlhu predstavovaného trovami exekúcie.
17. Pretože podľa ust. § 243j Exekučného poriadku súd môže v dôvodoch hodných osobitného zreteľa rozhodnúť, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov konania. Práve vyššie uvedené považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu uvedeného ustanovenia. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.