Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/341/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO 47 232 471 proti žalovanému: K. Z., Y.. XX.X.XXXX, E. B. E. XXX, o zaplatenie 406,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29. júna 2018 č.k. - 62 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 406,76 eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur. Zároveň vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Vyhovel tak v celom rozsahu žalobe žalobcu podanej na súd dňa 22.09.2017 s tvrdením, že žalovaný, ktorý je evidovaný ako odberateľ elektriny v odbernom mieste elektriny od 4.6.2008 a je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške 4,64 eur s periodicitou platenia úhrad mesačne, nezaplatil úhradu koncesionárskeho poplatku za obdobie 1.7.2008 až 30.6.2015 (84 mesiacov) spolu v sume 389,76 eur, a pretože žalovaný neoznámil žalobcovi v zmysle zákona vznik povinnosti platiť úhradu, žalobca prihlásil žalovaného do evidencie platiteľov na základe údajov od dodávateľa elektriny a písomnou výzvou zo dňa 29.4.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady koncesionárskeho poplatku, v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, čo nesplnil, a tak dlh žalovaného za žalované obdobie 1.7.2008 do 30.6.2015 v zmysle zákona predstavuje sumu 406,76 eur, z toho istina (dlžné úhrady) činí 389,76 eur, podľa pokuta činí 17 eur a zaplatené poštovné sumu 1,40 eur.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal i na obranu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 29.9.2017 č.k. -13, ktorý bol zrušený uznesením súdu zo dňa 13.11.2017 a v priebehu sporu, že síce je vlastníkom rodinného domu v B. E. Č.. XXX, kde má nahlásený trvalý pobyt a platí zálohové platby za elektrinu vo výške 5,- eur, ale poplatky platí na adrese B., Č. XX, kde sa aj zdržiava, o čom predložil potvrdenie o realizácii úhrad za mesiace september 2017 až február 2018 s evidenčným číslom XXXXXXXXXX, a takisto na tvrdenie žalobcu, že žalovanému

nevznikol nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto, lebo žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom si nesplnil ani svoju zákonnú povinnosť stanovenú v a o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého mal žalovaný žalobcovi oznámiť a preukázať, že je evidovaným dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny na viacerých miestach a pokiaľ žalovaný ako dôkaz predložil platobný doklad s evidenčným číslom XXXXXXXXXX, tento dôkaz preukazuje úhrady za odberné miesto B. E., pričom adresa Č.M. XX je len adresou platiteľa, naviac žalovaný predložil potvrdenie o úhrade za obdobie 09/2017 až 02/2018, čo nie je predmetom sporu.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaného, ktorý je evidovaný ako odberateľ elektriny na odbernom mieste B. E. XXXX, EIC kód odberného miesta: XXZVSXXXXXXXXXXl W. X.X.XXXX, žalobca vyzval na úhradu nedoplatku koncesionárskych poplatkov potom, ako zistil, že žalovaný nesplnil povinnosť platiť úhrady koncesionárskych poplatkov mesiacom nasledujúcim po zaevidovaní na odber elektriny, v danom prípade od 1.7.2008, a súčasne žalovaného poučil aj o nároku žalobcu na zaplatenie pokuty.

5. Po právnom posúdení sporu podľa , , a , a , , a o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, citácii , , (ďalej len „“) súd vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalovaného a uzavrel, že žaloba je dôvodná. Dôvodil, že podľa platiteľ, ktorý je evidovaným dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto len vtedy, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil a žalovaným predložené potvrdenia o úhrade koncesionárskych poplatkov svedčia o úhradách koncesionárskych poplatkov za obdobie, ktoré nie je predmetom sporu.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa a tak, že v konaní procesne plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. .

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, označiac závery v ňom obsiahnuté za neopodstatnené a nedôvodné. Podľa obsahu žalovaný navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť. Zopakoval, že v rozhodnom období (od 1.7.2008 do 30.6.2015) nebýval v rodinnom dome G. B. E. Č.. XXX, ktorého je vlastníkom, k trvalému pobytu sa nahlásil na jeseň 2016 a tento dom využíva na občasný pobyt, čo je zrejmé aj z preddavkových platieb elektriny. Opäť zdôraznil, že koncesionárske poplatky platí „z miesta svojho pobytu G. B., M.. Č. XX, ktorého je vlastníkom“. Dodal, že platby sú formou SIPO za odberné miesto elektriny G. B. E. A. G. B..

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s a , v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a vznesených odvolacích námietok a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

10. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , 193, a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle , .

11. Skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru o povinnosti žalovaného hradiť žalobcovi úhrady za služby verejnosti - koncesionárske poplatky, ktorý následne správne právne posúdil, ak žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný vo svojom odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj správne a vyčerpávajúco pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Žalovaný neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie a uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

12. Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje ( ), ako i na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd považuje za potrebné dodať:

13. Rešpektujúc viazanosť odvolacieho súdu žalovaným uplatnenými odvolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia, súc limitovaný otázkami, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní označil, resp. spochybnil, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že nárok žalobcu je nedôvodný, lebo v rozhodnom období (od 1.7.2008 do 30.6.2015) nebýval v rodinnom dome G. B. E. Č.. XXX, ktorého je vlastníkom, k trvalému pobytu sa nahlásil na jeseň 2016 a tento dom využíva len na občasný pobyt, čo je zrejmé aj z preddavkových platieb elektriny, a ak vo svojom odvolaní iba bez ďalšieho tvrdí, že koncesionárske poplatky platí „z miesta svojho pobytu G. B., M.. Č. XX, ktorého je vlastníkom“, a „platby sú formou SIPO za odberné miesto elektriny G. B. E. A. G. B.“.

11. Podľa platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

12. Platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa ( o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

13. Podľa § 6 ods. 2 cit. zák. nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.

14. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že platiteľom úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Ak je však platiteľ, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach má povinnosť platiť úhradu len za jedno odberné miesto za predpokladu, že vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady.

15. V prejednávanej veci a ani v podanom odvolaní žalovaný nespochybňuje fakt, že k odbernému miestu na adrese B. E. Č.. XXX (odberné miesto B. E. XXXX, EIC kód odberného miesta: XXZVSXXXXXXXXXXl) mal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosť od 4.6.2008. Za takejto situácie žalovanému vznikla povinnosť platiť úhradu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom sa stal platiteľom podľa citovaného ust. § 3 písm. a). Ak žalovaný poukazom na preddavkové platby elektriny jedine tvrdil, že v rodinnom dome na tejto adrese sa zdržiava len občas a že realizoval úhrady koncesionárskeho poplatku za mesiace september 2017 až február 2018, o čom predložil dôkaz, avšak ničím nepreukázal ani žalobcovi a ani

v priebehu sporu na súde prvej inštancie, že realizoval úhrady koncesionárskeho poplatku za sporné obdobie 1.7.2008 až 30.6.2015 (84 mesiacov), preto súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyvodil správny záver, že žalovaný svoje na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno, lebo žalovaným predložené potvrdenia o úhrade koncesionárskych poplatkov svedčia o úhradách koncesionárskych poplatkov za obdobie, ktoré nie je predmetom sporu. Záver o neunesení dôkazného bremena žalovaným na svoje tvrdenia dovodil súd prvej inštancie v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu, za to, že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

16. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku sporu, a tak povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v odlišnom smere. Každá zo strán musí teda v závislosti na hypotéze právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán, tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojho tvrdenia nesie tak prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo v záver, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zmyslom dôkazného bremena je totiž umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola buď pre nečinnosť strany sporu, v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ustanovením alebo vôbec (objektívne vzaté), nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Rovnako v týchto prípadoch (v tzv. dôkaznej núdzi) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak žalobe žalobcu vyhovel, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).