Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-104-2023.pdf
PDF · 88.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/104/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. XXXX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01.03.2023, č. k. 1T/142/2018-250, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.01.2024 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 01.03.2023, č. k. 1T/142/2018-250 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 29.03.2018 v čase o 15:05 hod., kedy po ceste III. triedy č. 1394, v smere od obce Povoda na Dunajskú Stredu, v okrese Dunajská Streda, viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A7, evidenčného čísla C., pri vjazde do križovatky s cestou I. triedy č. 63, nachádzajúcej sa v km 49,3 cesty I. triedy č. 63, nerešpektoval dopravnú značku P2 „Stoj, daj prednosť vjazde“ a nedal prednosť z pravej strany, po hlavnej ceste prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Felícia, evidenčného čísla C., vedenému poškodeným F. G., čím porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho prednou časťou ním vedeného vozidla narazil do ľavej bočnej časti vozidla zn. Škoda Felícia, evidenčného čísla C., vedeného poškodeným F. G., poškodený F. G. utrpel v dôsledku dopravnej nehody nasledovné zranenia: poúrazové zakrvácanie a vniknutie vzduchu do dutiny hrudnej vľavo, zlomeniny rebier III - X vľavo, zlomeninu ľavej lopatky, zlomeninu kĺbnej jamky bedrovej obojstranne, zlomeninu lopaty kosti bedrovej vľavo, zlomeninu sedacej a ilickej kosti obojstranne, zlomeninu tŕňových výbežkov hrudných stavcov Th7 - Th9, podkožné vniknutie voľného vzduchu do hrudníka vľavo, pomliaždenie brucha v ľavom mezogastriu s pomliaždením mezentéria v ľavom mezogastriu a pomliaždenie dolného pólu sleziny, ktoré si vyžiadali liečbu v trvaní sedem mesiacov, počas ktorých po dobu najmenej osemnástich týždňov závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob jeho života.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 psím. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 rok.
Tomu predchádzalo uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.05.2019, č. k. 1T/142/2018-155, ktorým postupom podľa § 282 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) z dôvodov § 216 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. trestné stíhanie proti obžalovanému pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák. okresný súd podmienečne zastavil a podľa § 216 ods. 2 Tr. por. obžalovanému určil skúšobnú dobu na 3 roky. Toto uznesenie bolo sťažnostným súdom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušené v celom rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.“, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a následne odpovedal kladne na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. Okresný súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu súdeného trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval) a žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil. Preto pre prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 3 Tr. zák. a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu a obžalovanému uložil trest na spodnej hranici - 1 rok, keď podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko mal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Okresný súd podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. zároveň obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, ktorú považoval za primeranú a spravodlivú vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu a spôsobené následky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Argumentoval, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidlá, pri vedení ktorého porušil závažným spôsobom dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, keď nerešpektoval dopravné značenie „Stoj, daj prednosť v jazde“ a spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ťažkej ujme na zdraví. Na základe uvedeného je podľa názoru okresného súdu nutné na obžalovaného dôsledne pôsobiť aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Trest zákazu činnosti uložil na spodnej hranici, na 1 rok, keďže mal za to, že takéto trvanie bude dostačujúce, primerané a spravodlivé a aj s prihliadnutím na odstup času, ktorý od spáchania trestného činu uplynul a správania sa obžalovaného počas trvania tejto doby a pomery obžalovaného, by trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v dlhšej dobe považoval na neprimeraný a nespravodlivý.
Okresný súd sa vyjadril aj k argumentácie obhajoby obžalovaného, že trest zákazu činnosti bude mať na obžalovaného negatívny dopad, keďže obžalovaný motorové vozidlo používa za účelom plnenia si svojich pracovných povinností, z takto získavaného príjmu živí svoju 5 ročnú dcéru, družku a matku a uviedol, že obžalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že jediný zdroj príjmu si vie zabezpečovať iba prostredníctvom práce, pri ktorej je potrebné, aby viedol motorové vozidlo, pričom na súčasnom pracovnom trhu sa dá zabezpečiť práca aj bez nutnosti vedenia motorového vozidla. Podľa názoru okresného súdu súkromný život si obžalovaný objektívne musí vedieť zariadiť aj bez toho, aby na určitý čas mohol viesť motorové vozidlo a opak obžalovaný v konaní nepreukázal.
Okresný súd v danom prípade nerozhodoval o náhrade škody, keďže poškodení, F. G. sa vyjadril, že nemá žiadne nároky na náhradu škody, keďže táto mu bola vyplatená v plnom rozsahu poisťovňou a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. sa vyjadrila, že náklady zdravotnej starostlivosti v sume 6.339,82 eur, ktorá bola poskytnutá poistencovi F. G., v súvislosti s ošetrením zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 16.04.2018 jej boli uhradené poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. dňa 24.04.2019 z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. V písomne odôvodnenom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že výmera trestu zákazu činnosti v trvaní 1 rok je neprimerane prísna, nakoľko skutok sa stal 29.03.2018 a do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa uplynula doba takmer 5 rokov. Za túto dobu a ani predtým nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu. Od roku 2018 nebol priestupkovo stíhaný za prekročenie rýchlosti, nikdy neviedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu ani iných omamných látok a vedie usporiadaný život. Vyslovil názor, že na jeho nápravu nie je trest zákazu činnosti potrebný. Nebol mu zadržaný vodičský preukaz na mieste dopravnej nehody a ani následne v prípravnom konaní. Ďalej uviedol, že trest zákazu činnosti by mal na neho svojou povahou a následkami zásadný negatívny dopad a to z dôvodu, že motorové vozidlo používa za účelom plnenia si svojich pracovných povinností, živí sa ako šofér, ako jediný spoločník s.r.o.
vozí stavebné materiály pre iné firmy. Je tak na používanie motorového vozidla denno-denne odkázaný a je jediným zdrojom jeho príjmov. Ako živiteľ rodiny živí svoju 5 ročnú dcéru, družku a svoju matku, pričom náhla zmena práce by mohla viesť k zníženiu životného štandardu jeho a jeho rodiny, nakoľko celý život vedie motorové vozidlá rôzneho druhu, výsledkom čoho je jeho zabehnutá podnikateľská činnosť v oblasti stavebných prác a nákladnej cestnej dopravy. Na záver dodal, že odo dňa spáchania súdeného trestného činu sa dopustil 2 priestupkov a to dňa 29.07.2021 a 17.01.2022, pričom tieto boli spôsobené výlučne technickými nedostatkami časti motorového vozidla. Navrhol, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. vo výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 rok zrušil a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti obžalovaného za splnenia zákonných podmienok podľa § 293 ods. 5 Tr. por., keď o termíne verejného zasadnutia bol obžalovaný len upovedomený, t. j. jeho účasť nebola potrebná, upovedomenie mu bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu obžalovaného vyhovieť.
Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. dokazovanie a oboznámil listinné dôkazy: doplnenú evidenčnú kartu vodiča, odpis registra trestov, výpis z CESDAP, odpoveď na lustráciu v SP a výpis z obchodného registra. Zároveň zistil, že po vyhlásení rozhodnutia na okresnom súde obžalovaný dňa 30.09.2023 porušil povinnosť podľa § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (rýchlosť jazdy), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 100 eur, dňa 09.07.2023 porušil povinnosť podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (rýchlosť jazdy) a bola mu uložená sankcia – napomenutie. Z lustrácie v SP vyplynulo, že obžalovaný je od 01.01.2023 zamestnaný v spoločnosti S.I.F. security s.r.o. s vymeriavacím základom cca 350 eur a z výpisu z OR na spoločnosť MAGYARICS – STAV s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný je jediným spoločníkom, avšak konateľom je osoba H. B..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie a tak zistil, že odvolanie obžalovaného B. nie je dôvodné.
Krajský súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Prvostupňový súd správne obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. Priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. U obžalovaného bola teda zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, ktorých existencia zistená nebola.
Majúc teda na zreteli účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným trestom trest, ktorý obžalovanému uložil už súd prvého stupňa, čo v konečnom dôsledku obžalovaný ani nenamietal.
Predmetný trestný čin obžalovaný spáchal v priamej súvislosti s výkonom svojho vodičského oprávnenia, oprávnenia, ktoré priznáva štát po úspešnom preukázaní poznania a ochoty zachovávať najmä pravidlá cestnej premávky. Úroveň, v akom si vodič udržiava túto spôsobilosť, štát kontroluje najmä príslušnými úkonmi pri kontrole bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Je nutné preto považovať za skutočnosť dôležitú pre trestné konanie, ako obžalovaný tieto pravidlá zachovával, posudzovať ich závažnosť, početnosť, frekvenciu, spôsob, akým prípadne zmenil svoje správanie spoločensky žiaducim smerom, ak tieto pravidlá porušil a bol za ich porušenie postihnutý.
V prejednávanej veci nemohol ani krajský súd dospieť k inému záveru, než k tomu, že obžalovaný napriek opakovanému postihu pokutami preukázal náchylnosť na porušovanie povinností vodiča motorového vozidla nielen pred spáchaním predmetného prečinu, ale, a čo je výrazne závažné, aj po tom, čo predmetnú dopravnú nehodu svojím výlučným zavinením spôsobil. Po dopravnej nehode (navyše po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku) bol postihnutý dvakrát za porušovanie záväzného právneho predpisu o cestnej premávke. Potom sa podľa názoru odvolacieho súdu vyžaduje v predmetnom trestnom konaní dočasne zakázať obžalovanému výkon vodičského oprávnenia v podobe trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, ktorý trest spomedzi trestov nespojených s výkonom trestu odňatia slobody je zvyčajne najúčinnejším trestom za protiprávne činy spáchané v cestnej doprave vo vzťahu k dosiahnutiu účelu trestu. Pokiaľ okresný súd túto dobu trvania obmedzenia určil dobou 1 roka, ukladal tento druh trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby. Podľa názoru krajského súdu nie je takto uložený trest zákazu činnosti prísny, o ktorej prísnosti sa snažil obžalovaný presvedčiť krajský súd. Výmera tohto druhu trestu tak, ako ju uložil okresný súd, je v súlade s účelom trestu (a to aj s prihliadnutím na čas, ktorý uplynul od spáchania trestného činu).
Majúc na zreteli potom zásady pre ukladanie trestu a okolnosti, za ktorých bol žalovaný trestný čin spáchaný, a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, že všetky výroky o treste sú odôvodnené, zákonné a boli prijaté správnym postupom konania, pričom uložené tresty vrátane trestu zákazu činnosti predstavujú trest na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti primeraný a dostatočne individualizovaný.
Potreba vodičského oprávnenia v tomto prípade nie je podľa názoru krajského súdu tak výraznou okolnosťou, ktorá by s ohľadom na spôsob spáchania trestného činu a osobu obžalovaného bola natoľko významná, že by odôvodňovala neuloženie trestu zákazu činnosti. Krajský súd zároveň obžalovanému dáva do pozornosti, že svoje tvrdenia o negatívnom dopade tohto trestu na neho a rodinu vôbec nepreukázal. Z vykonaného dokazovania na odvolacom súde žiadne takéto skutočnosti nevyplynuli, keď bolo zistené, že obžalovaný je zamestnaný s malým vymeriavacím základom a vo svojej spoločnosti, kde je jediným spoločníkom nie je konateľom a nie je rovnako zrejmé, z čoho obžalovaný vyvodzuje svoju povinnosť vyživovať družku a svoju matku.
Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.