Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-16-2019.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou, v trestnej veci obžalovaného O. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. júna 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaný
O. H., nar. X.X.XXXX S. N., trvale bytom N., F. XXXX/XX, prechodne bytom A., U. XX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 27.6.2018 v čase okolo 14.40 hod. v A.V. na ulici W. pri vlakovej stanici ako vodič motorového vozidla zn. Škoda Octavia s ev. č. A. XXXCD označeného nálepkami taxi služby, pri tom, ako do vozidla nastupovali osoby, sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a predčasne sa pohol s vozidlom, následkom čoho došlo k pádu na zadné sedadlo nastupujúcej poškodenej M. U., ktorá pri tom utrpela stredne ťažké zranenia, a to pomliaždenie hlavy v oblasti čela vpravo s podkožným krvným výronom s ľahkým otrasom mozgu, ľahké vyvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie driekovej a krížovej chrbtice vzadu na panve a pravého bedrového kĺbu, pomliaždenie kolena vpravo so zlomeninou jabĺčka a pomliaždenie zadného rohu vnútorného menisku s dobou liečenia 126 dní, pričom ako vodič porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á ch a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno j), písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa odkazuje poškodená M. U., nar. X.XX.XXXX v A., bytom N. XXXX/XX, A. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod Pv 441/18/2204 -17 na Okresný súd Piešťany dňa 26.3.2019 obžalobu na O. H. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Súd vo veci dňa 16.4.2019 vydal trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 26.4.2019, a voči ktorému obžalovaný podal odpor.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.6.2019 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 441/18/2204 zo dňa 26.3.2019. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať, a stanovisko poškodenej, ktorá ocenila, že sa obžalovaný priznal. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Poškodená M. U. si uplatnila náhradu škody v sume 3.000 eur za ušlú mzdu a v sume 20.000 eur za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia za spôsobené zranenia.
Výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný je zamestnaný ako barman, pričom zamestnávateľ ho má záujem zaradiť ako vodiča pre potreby spoločnosti, preto žiada, aby mu nebol uložený trest zákazu činnosti. Po dopravnej nehode obžalovaný odviezol poškodenú do nemocnice a bolo chybou, keď na miesto neprivolal políciu. Po skutku viedol motorové vozidlo len v prítomnosti otca, aby si zdokonalil zručnosti vodiča a obžalovaný má za to, že výkon trestu zákazu činnosti nie je potrebný. Motorové vozidlo nevlastní. Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov, v registri priestupkov ani v evidenčnej karte vodiča. Vodičské oprávnenie skupiny B1, B a AM má od 27.8.2015. Obžalovaný nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti ani sociálnych dávok. Zamestnávateľ C. G. C. H. hodnotí obžalovaného pozitívne. Podľa správy Komunálnej poisťovne bola poškodenej vyplatená náhrada škody za bolestné v sume 4.498,80 eur.
Poškodená uviedla, že obžalovaný po nehode nechcel, aby volala políciu, podľa nej pracoval v taxi službe na čierno. Po nehode obžalovaný vozidlo šoféroval, lebo ju viac krát viezol do nemocnice. Znalec O.. G. v znaleckom posudku ohodnotil u poškodenej bolestné na 205 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 195 bodov, čo predstavuje 400 bodov v hodnote 7.632 eur.
Pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku, ktoré súd prijal. Prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (dostatočné nevenovanie pozornosti nastupovaniu osôb do vozidla a predčasné pohnutie sa s vozidlom) a najmä jeho následku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví s dobou liečenia 126 dní), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (vedenie motorového vozidla označeného nálepkami ako taxislužba) a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zohľadnil aj skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností spáchania skutku. Je zrejmé, že obžalovaný spáchal prečin z nedbanlivosti, keď pri nastupovaní osôb do vozidla označeného nálepkami ako taxislužba, dostatočne nevenoval pozornosť nastupovaniu osôb a predčasne sa pohol s vozidlom v čase, keď poškodená ešte len nastupovala do vozidla, následkom čoho došlo k pádu poškodenej na zadné sedadlo, pri ktorom utrpela stredne ťažké zranenia s dobou liečenia 126 dní.
Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný po maturite nastúpil do zamestnania, kde je hodnotený pozitívne. Doposiaľ nebol trestne ani priestupkovo postihnutý a vodičské oprávnenie má od augusta 2015. Obžalovaný po skutku ihneď poskytol poškodenej pomoc, ktorú odviezol do nemocnice a následne ju na ďalšie vyšetrenia taktiež odviezol. Políciu po nehode však neprivolal. Okrem toho nehoda bola ohlásená na poisťovni, ktorá už náhradu škody za bolestné poškodenej vyplatila. Teda obžalovaný sa po dopravnej nehode snažil svojím konaním prispieť k odstráneniu vzniknutých následkov.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že tento druh trestu bude mať dostatočný výchovný účinok na obžalovaného s prihliadnutím na všetky okolnosti skutku, jeho následky ako aj osobu obžalovaného. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil štyri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j), písmeno k), písmeno l) a písmeno n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný pred spáchaním činu viedol riadny
život, keďže nebol trestne ani priestupkovo postihnutý. Obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, keďže poškodenú ihneď po nehode odviezol do nemocnice, a túto tam viezol aj na následné vyšetrenia, a okrem toho udalosť oznámil poisťovni, ktorá poškodenej vyplatila poistné plnenie za bolestné. Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Obžalovaný aj napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko už v prípravnom konaní ku skutku vypovedal, tento podrobne opísal a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby podľa ustanovenia § 157 odsek 2 Trestného zákona znižovala z 5 rokov na 3 roky a 8 mesiacov. Súd tak ukladal trest v sadzbe od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov, pričom obžalovanému uložil trest pri dolnej hranici takto určenej sadzby v trvaní 14 mesiacov. K ukladaniu trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby súd pristúpil z dôvodu, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život a ide o jeho prvé protiprávne konanie, pričom z dôvodu závažnejšieho následku v podobe zranení, ktoré si vyžiadali viac ako 4 mesiace liečenia, súd ukladal trest o dva mesiace vyšší ako je dolná hranica trestnej sadzby.
Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne ani priestupkovo trestaný, je riadne zamestnaný a po nehode poškodenú odviezol do nemocnice a následne ju tam viezol aj na vyšetrenia, má súd za to, že nie je pre nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto obžalovanému uložený trest odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Obžalovanému bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov, pričom takto určenú skúšobnú dobu pri dolnej hranici zákonnej výmery súd považuje za dostatočnú, aby obžalovaný preukázal, že naďalej povedie riadny život a nebude sa dopúšťať nielen trestnej činnosti ale ani priestupkov, najmä na úseku dopravy. Pri výmere skúšobnej doby súd prihliadol na beztrestnú minulosť obžalovaného.
Súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti, ktorý súd môže fakultatívne uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie, pričom v danom prípade sa obžalovaný dopustil prečinu v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom v dôsledku toho, že do vozidla označeného nálepkami taxislužby nechal nastúpiť osoby za účelom ich odvozu, avšak dostatočne nevenoval pozornosť pri ich nastupovaní a predčasne sa s vozidlom pohol, došlo k stredne ťažkému zraneniu poškodenej s dobou liečenia viac ako 4 mesiace. Keďže konanie obžalovaného predstavuje porušenie dôležitých povinností súvisiacich s vedením motorového vozidla, bolo dôvodné mu ukladať aj trest zákazu činnosti. Argument obžalovaného, že po nehode jazdil pod dohľadom svojho otca, aby sa zdokonalil v zručnosti ohľadom vedenia motorového vozidla, neobstojí ako dostatočné opatrenie. Súd má za to, že vzhľadom na ani nie trojročnú skúsenosť obžalovaného s vedením motorového vozidla, bude potrebné opätovné preskúšanie obžalovaného v prípade, že si po vykonaní trestu zákazu činnosti požiada o vodičské oprávnenie. Uložený trest zákazu činnosti pritom nebude postihovať iného ako obžalovaného. Skutočnosť, že by zamestnávateľ obžalovaného mohol využiť aj ako vodiča, nie je dôvodom na neuloženie trestu zákazu činnosti, keďže súčasné pracovné zaradenie obžalovaného nijako nesúvisí s vedením motorových vozidiel. Pri určení výmery tohto trestu obžalovanému súd zohľadnil jednak krátku, ani nie trojročnú, skúsenosť obžalovaného s vedením motorového vozidla pred skutkom, jednak vedenie vozidla označeného nálepkami taxislužby, pričom nechal do vozidla nastúpiť neznáme osoby, ale aj spôsobené následky ohľadom zranení poškodenej, ktoré si vyžiadali viac ako 4 mesačné liečenie. Trest zákazu činnosti o pol roka dlhší ako je dolná hranica zákonnom ustanovenej trestnej sadzby by mal byť dostatočný tak z dôvodu individuálnej prevencie, ako aj z dôvodu generálnej prevencie.
Vzhľadom na to, že poškodená má v zmysle § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie uplatniť jej nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, odkázal súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, resp. na konanie pred iným príslušným orgánom, teda poisťovňou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.