Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Csp-4-2019.pdf
PDF · 94.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, 500 03, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 01 435 400, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: R. L., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt B. XXX/XX, XXX XX Q. o zaplatenie 291,00 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 291,00 €, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 291,00 € od 7.9.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 25.9.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 291,00 €, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 291,00 € od 7.9.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná suma predstavuje dlh žalovaného z titulu zmluvy o pôžičke.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 6Up/735/2018 zo dňa 10.10.2018, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
3. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, čím sa hore uvedený platobný rozkaz ex lege podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní zrušil a Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.1.2019 postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 CSP žalobu spolu s jej prílohami, výzvu na vyjadrenie k žalobe a všeobecné poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach doručil žalovanému oznámením o doručovaní písomností vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 23.5.2019.
5. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. Súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 CSP dňa 26.6.2019 verejne vyhlásil rozsudok.
7. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke č. 1101004982 zo dňa 22.1.2015, Zmluvnými podmienkami, prehľadom splátok žalovaného k zmluve č. 1101004982, výpisom z účtu za obdobie od 1.1.2015 do 31.1.2015, podacím hárkom č. EPH 105635025 zo dňa 11.9.2017, podacím hárkom č. EPH 133320637 zo dňa 18.7.2018, výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.7.2017, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 8.9.2017, predžalobnou výzvou zo dňa 17.7.2018, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
8. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Fair Credit Slovakia, SE, so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 47 129 701 uzavrela so žalovaným dňa 22.1.2015 Zmluvu o pôžičke č. 1101004982 (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné podmienky. Predmetom Zmluvy bol na strane jednej záväzok spoločnosti Fair Credit Slovakia, SE poskytnúť žalovanému spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške, mene a za podmienok dohodnutých v Zmluve a na strane druhej záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Spoločnosť Fair Credit Slovakia, SE poskytla žalovanému úver vo výške 400,00 € bezhotovostným prevodom na účet žalovaného, s dohodnutou pevne stanovenou úrokovou sadzbou vo výške 17,00 % ročne, za podmienok uvedených v Zmluve. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať spoločnosti Fair Credit Slovakia, SE v pravidelných 58. týždenných hotovostných splátkach vo výške po 8,42 €, pričom prvá splátka bola splatná 14. kalendárny odo dňa podpisu Zmluvy, t.j. dňa 5.2.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 17.3.2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť náklady spojené s úverom, ktoré predstavujú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola vypočítaná ku dňu podpisu Zmluvy vo výške 44,08 % a priemerná hodnota RPMN bola vypočítaná vo výške 36,30 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola ku dňu podpisu Zmluvy vyčíslená na sumu 488,36 €, ktorá pozostávala z istiny úveru v sume 400,00 €, z úroku z úveru v sume 36,36 € a z administratívneho poplatku v sume 52,00 €.
9. Žalovaný nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, pôvodnému veriteľovi, teda spoločnosti Fair Credit Slovakia, SE uhradil riadne len 12 splátok, pričom z 13. splátky uhradil len sumu 7,96 €, celkom teda z poskytnutej pôžičky zaplatil sumu 109,00 €. Konečná splatnosť úveru nastala podľa Zmluvy dňa 17.3.2016.
10. Súd mal preukázané zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.7.2017, že spoločnosť Fair Credit Slovakia, SE, so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 47 129 701 postúpila pohľadávky zo zmlúv o úvere, teda i pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 24785199 konajúcu na území Slovenskej republiky prostredníctvom KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 47 030 691, teda na žalobcu, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore.
11. Postúpenie pohľadávky oznámila spoločnosť Fair Credit Slovakia, SE žalovanému listom zo dňa 8.9.2017.
12. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 379,36 € (celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť 488,36 € znížená o platby žalovaného v celkovej sume 109,00 €). Žalovaný po postúpení pohľadávky nezaplatil žiadnu čiastku, a to ani napriek výzve žalobcu zo dňa 17.7.2018.
13. Žalobca si touto žalobou uplatňuje od žalovaného len postúpenú istinu úveru v sume 291,00 € a úroky z omeškania z istiny v sume 291,00 € od 7.9.2017 do zaplatenia, pričom v prospech žalovaného ako spotrebiteľa si neuplatnil žiadne ďalšie postúpené nároky.
14. Zmluva o úvere vo forme pôžičky, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je
daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenia § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom na zhora citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Fair Credit Slovakia, SE uzavrela so žalovaným dňa 22.1.2015 Zmluvu o pôžičke č. 1101004982, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné podmienky. Ide o zmluvu o úvere vo forme pôžičky uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tejto skutočnosti bolo potrebné posúdiť Zmluvu podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., pretože sa jednalo o poskytnutie úveru, kde právny predchodca žalobcu ako veriteľ vystupoval ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a), b)
zákona č. 129/2010 Z.z.).V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, tzn. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme pôžičky v sume 400,00 €. Povinnosťou žalovaného bolo poskytnutý úver splácať právnemu predchodcovi žalobcu v pravidelných 58. týždenných hotovostných splátkach vo výške po 8,42 €, pričom prvá splátka bola splatná 14. kalendárny deň odo dňa podpisu Zmluvy, t.j. dňa 5.2.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 17.3.2016. Súd mal však preukázané, že žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že úver v dohodnutých splátkach nesplácal riadne a včas, pôvodnému veriteľovi, teda spoločnosti Fair Credit Slovakia, SE uhradil riadne len 12 splátok, pričom z 13. splátky uhradil len sumu 7,96 €, celkom teda z poskytnutého úveru zaplatil sumu 109,00 €. Konečná splatnosť úveru nastala podľa Zmluvy dňa 17.3.2016. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.7.2017 postúpila spoločnosť Fair Credit Slovakia, SE svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tejto žaloby, s účinnosťou ku dňu 6.9.2017 na žalobcu. Súd dospel k záveru, že Zmluva, na základe ktorej si žalobca svoj nárok touto žalobou uplatňuje, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný tvrdenia žalobcu v priebehu konania nepoprel po právnej a ani skutkovej stránke. Súd prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať, mal preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400,00 €, z ktorého žalovaný zaplatil len sumu 109,00 € a nemal preukázané, že by žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi zvyšok poskytnutého úveru, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšok poskytnutého úveru v sume 291,00 € (400,00 € - 109,00 € = 291,00 €) do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
24. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, a to zo sumy 291,00 € od 7.9.2017 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal s plnením evidentne do omeškania.
29. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
32. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.