Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-35-2023.pdf
PDF · 78.08 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 4 –
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko D. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XX, XXX XX H. - H., a otca: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX D., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
– 4 –
I. Maloletá A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky E. F., nar. XX.XX.XXXX.
II. Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať ako zákonní zástupcovia a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec I. C., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B. C. výživným vo výške 130,- Eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
IV. Splatné výživné za obdobie od 21.11.2023 do 31.01.2024 spolu vo výške 200,- Eur je otec maloletej
p o v i n n ý uhradiť v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur splatných spolu s bežným výživným,
počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok pre prípad omeškania čo i len s jednou splátkou.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie výživného z a m i e t a .
VI. Súd konanie v časti návrhu matky na udelenie súhlasu za otca maloletej s vysťahovaním maloletej do cudziny z a s t a v u j e .
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
– 2 –
1. Dňa 21.11.2023 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh matky maloletej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v zmysle ktorého bude zverená do jej osobnej starostlivosti. Otca navrhovala zaviazať prispievať na výživu maloletej vo výške 300,- Eur mesačne počnúc mesiacom august 2023. Tiež navrhla, aby súd udelil za otca súhlas s vysťahovaním maloletej do cudziny s tým, že matka plánuje aj s maloletou žiť a pracovať v Holandsku.
2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 221 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
3. Rozsudok bol v prejednávanej veci vyhlásený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.01.2024 na Okresnom súde Žiar nad Hronom, a to za prítomnosti obidvoch rodičov a kolízneho opatrovníka, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi na úradnom zázname, ktorý bol bezprostredne potom spísaný.
4. Svoj návrh v časti udelenia súhlasu za otca s vysťahovaním maloletej do cudziny vzala matka na pojednávaní späť, s čím otec aj kolízny opatrovník súhlasili. Na základe toho súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 29 CMP.
5. O návrhu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
6. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko v priebehu konania súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie.
Poučenie:
– 2 –
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku odvolanie smeruje, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Nakoľko sa účastníci, resp. ich zástupcovia na pojednávaní vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.