Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/61/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade Mgr. T. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K.. H. XXXX/XX, P. a v 2. rade Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov VÁH 5, so sídlom Čsl. armády 1020/2-22, 927 01 Šaľa, IČO: 31 194 443, obaja v konaní zastúpení spoločnosťou Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa, IČO: 46255010 proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalšieho účastníka: O. T., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. G. XX/XX, X. - W. P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: Vo 13/2015-19/Br, OU- NR-OOP5-2017/002491-17, k: V 1074/2015 zo dňa 20.12.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov Číslo: Vo 13/2015-19/Br, OU-NR-OOP5-2017/002491-17, k: V 1074/2015 zo dňa 20.12.2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcom súd priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobcovia sa podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 5.3.2018, domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: Vo 13/2015-19/Br, OU-NR-OOP5-2017/002491-17, k: V 1074/2015 zo dňa 20.12.2017, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade ako aj ďalšieho účastníka O. T. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru č. V 1074/2015-9 zo dňa 21.8.2015 o zastavení konania o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na podklade zmluvy o zriadení práva vecného bremena zo dňa 1.6.2015 vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N279/2015, NZ 18866/2015 ohľadom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v kat. území P. podľa NR SR č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o katastri nehnuteľností). V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán správne zastavil konanie o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, nakoľko účastníci konania v stanovenej lehote neodstránili nedostatok návrhu na vklad a jeho príloh, nakoľko nepredložili zmluvu o spoločenstve, z ktorej by vyplývali žalobcami tvrdené skutočnosti, že predseda spoločenstva bol oprávnený takúto zmluvu podpísať. Vzhľadom k tomu, že požadované listinné dôkazy preukazujúce oprávnenie predsedu spoločenstva podpísať predloženú zmluvu neboli zo strany účastníkov konania a ani prostredníctvom notára JUDr. Karola Kovácsa predložené, žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania o návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na podklade zmluvy o zriadení práva vecného bremena zo dňa 1.6.2015, vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice N 279/2015, NZ 18866/2015 ohľadom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území P. postupom podľa zákona o katastri nehnuteľností, za správne. Súčasne sa žalovaný stotožnil aj s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že oprávnenie predsedu spoločenstva upravené v o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len bytový zákon) nie je výlučné, ale obmedzené oprávnením zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa bytového zákona. V tejto súvislosti bolo konštatované, že podľa tohto ustanovenia ak rozhodnutie o určitej otázke nie je výslovne zverené do kompetencie niektorého orgánu spoločenstva, rozhodne o tejto záležitosti zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva, ktorému je zverená právomoc rozhodovať o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa predmetu činnosti spoločenstva.

2.

V žalobných dôvodoch žalobcovia namietali, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, riadil sa nesprávnymi právnymi úvahami, nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Tvrdili, že správne konanie trpí takými vadami výsledkom čoho je existencia nezákonného rozhodnutia. Mali za to, že správne orgány neboli oprávnené posudzovať oprávnenie štatutárneho orgánu, t.j. predsedu spoločenstva podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena, nakoľko bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, čím bola naplnená podmienka verejnosti tejto listiny. V tejto súvislosti poukázali aj na tvrdenia uvedené notárom v odvolacom správnom konaní, keď tento dôkladne preskúmal formálnoprávnu ako aj vecnoprávnu stránku oprávnenia predsedu spoločenstva konať v jeho mene a takúto zmluvu podpísať. Ďalej poukázali na ust. § 205 Civilného súdneho poriadku, keď listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Takouto verejnou listinou je aj notárska zápisnica, pričom dôležitým rozlišujúcim prvkom medzi notárskou zápisnicou a ostatnými notárskymi činnosťami podľa notárskeho poriadku je aj to, že kým notárska zápisnica je verejnou listinou celá, v prípade osvedčovacích úkonov vyjadrených vo forme osvedčovacej doložky, je verejnou listinou len osvedčovacia doložka a nie listina, ktorá je k tejto doložke pripojená (§ 3 ods. 4 notárskeho poriadku). Žalobcovia tiež poukázali na znenie čl. 4.15.15 Stanov spoločenstva, keď rozhodovacia právomoc zhromaždenia podľa § 7c ods. 9 písm. l) bytového zákona rozhodovať o všetkých veciach, ak podľa bytového zákona nerozhoduje iný orgán bola týmto článkom stanov zúžená, pričom zo znenia stanov v spojení s bytovým zákonom jednoznačne vyplýva, že predseda spoločenstva bol oprávnený predmetnú zmluvu podpísať. V tejto súvislosti poukázali na právnu úpravu § 7c ods. 1 bytového zákona, v ktorom je ustanovené, že predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami zverené inému orgánu spoločenstva, čo v spojení s vyššie citovanými ustanoveniami stanov spoločenstva, umožňujú predsedovi spoločenstva konať vo všetkých veciach, a to samostatne za predpokladu splnenia aspoň jednej z podmienok uvedených v bode 4.16.3 stanov spoločenstva. Nesúhlasili s argumentáciou žalovaného, ktorý odkazoval na ust. § 7c ods. 9 písm. 1) bytového zákona, ktorý sa má aplikovať v prípadoch kompetenčných konfliktov na odstránenie sporov medzi orgánmi spoločenstiev, pretože v danom prípade k takémuto kompetenčnému konfliktu nedošlo. Okrem toho zhromaždenie vlastníkov ako najvyšší orgán spoločenstva dobrovoľne prijatím stanov v predmetnom znení prenieslo svoju „generálnu“ rozhodovaciu právomoc podľa § 7c ods. 9 písm. 1) bytového zákona na predsedu spoločenstva, pričom v jednotlivom prípade pri konaní zo strany predsedu spoločenstva musí byť vždy splnená aspoň jedna z podmienok uvedená v bode 4.16.3 stanov spoločenstva. Súčasne zostáva zhromaždeniu právo obmedziť svojim rozhodnutím rozsah oprávnení predsedu spoločenstva (4.16.4 stanov spoločenstva), čo sa však v danom prípade nestalo. Za tohto stavu postupom správnych orgánov boli žalobcovia ukrátení na svojich právach, a preto požadovali rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2018 žiadal žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť. K argumentácii žalobcov, že notárska zápisnica je verejnou listinou žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nespochybňuje, avšak poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. -226 zo dňa 17.12.2013 (tento rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.6.2015), v síce právne odlišnej veci, uvádzajúc, že listiny vyhotovené notárom v rámci notárskej činnosti, ich osvedčené odpisy a ďalšie listiny sú verejnými listinami, čo znamená, že platí vyvrátiteľná domnienka pravdivosti ich obsahu. Poukázal na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, z ktorého vyplýva, že správny orgán na úseku katastra nehnuteľností je povinný preskúmať, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, t.j. či v prípade konania štatutárneho orgánu za Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Váh 5 ide o konanie súladné s bytovým zákonom, pričom katastrálny zákon neuvádza žiadnu výnimku v prípade vyhotovenia zmluvy o zriadení vecného bremena alebo akejkoľvek inej zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Za tohto stavu, aj napriek tomu, že predložená zmluva o zriadení vecného bremena bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, bolo povinnosťou správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností posúdiť oprávnenie štatutárneho orgánu, t.j. predsedu spoločenstva podpísať túto zmluvu. Ďalej uviedol, že skúmanie náležitostí zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice z hľadiska § 31 ods. 2 katastrálneho zákona nie je možné uplatniť v prípade uvádzanej zmluvy o zriadení práva vecného bremena vyhotovenej vo forme Notárskej zápisnice, nakoľko § 31 ods. 2 katastrálneho zákona výslovne uvádza, že posudzovanie zmluvy z hľadiska súladnosti s katastrálnym operátom a splnenia procesných podmienok na povolenie vkladu sa aplikuje len v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti, čo zmluva o zriadení práva vecného bremena nie je. Taktiež poukázal na komentár k bytovému zákonu: Valachovič/Grausová/Cirák - zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (C.H. Beck, 2012), z ktorého vyplýva, že v prípade akýchkoľvek sporov ohľadom právomoci medzi predsedom spoločenstva a zhromaždením vlastníkov by sa malo vychádzať z charakteru, povahy a závažnosti konkrétneho úkonu, o ktorom sa má rozhodnúť vrátane jeho právnych následkov pre spoločenstvo. V prípade pochybností by však v zásade malo platiť, že zhromaždenie ako ustanovujúci orgán spoločenstva vytvárajúci a reprezentujúci vôľu vlastníkov je orgánom najvyšším a rozhodujúcim, zatiaľ čo predseda je len orgánom výkonným. Vychádzajúc z tohto odôvodnenia by rozhodnutie o podpísaní zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorého vznik je podmienený kladným rozhodnutím konajúceho správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľnosti o povolení vkladu tohto vecného bremena do katastra nehnuteľností malo spadať svojou závažnosťou, charakterom aj povahou do kompetencie zhromaždenia. V danom prípade opak nebol preukázaný zmluvou o spoločenstve, v ktorej mohla byť rozšírená právomoc samostatného rozhodovania predsedu spoločenstva aj o takej závažnej otázke ako nepochybne je podpis zmluvy o zriadení vecného bremena. Vzhľadom k tomu, že listinnými dokladmi nebolo preukázané oprávnenie predsedu spoločenstva podpísať predloženú zmluvu, účastníci konania boli vyzvaní k predloženiu jedného vyhotovenia zmluvy o spoločenstve, resp. ak táto kompetencia priamo nevyplývala zo zmluvy o spoločenstve, tak bolo potrebné predložiť zápisnice z hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (zhromaždenia vlastníkov) o udelení oprávnenia predsedovi spoločenstva v zmysle § 7 ods. 9 písm. l) bytového zákona, pričom tieto listinné doklady neboli správnemu orgánu predložené. Poukázal tiež na to, že súčasťou zberného spisu neboli stanovy spoločenstva, takže správny orgán nemal vedomosť o tom, že ich spoločenstvo má vyhotovené.

4.

Krajský súd v Trnave prejednal vec na nariadenom pojednávaní konanom dňa 26.6.2019, na ktorom sa právny zástupca žalobcov pridržiaval dôvodov a argumentácie uvedenej v podanej žalobe, rozhodnutie žalovaného žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5.

Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukázala na argumenty uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2018. Ďalej uviedla, že žalovaný mal oprávnenie skúmať náležitosti zmluvy z hľadiska § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, t.j. či predseda spoločenstva bol oprávnený takúto zmluvu ako štatutárny orgán podpísať.

6.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), pričom za splnenia procesných podmienok ( ), vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

7.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.

Podľa čl. V. ods. 2 Zmluvy o Spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 22.7.1996 predseda koná v mene spoločenstva navonok vo všetkých veciach. Z právnych úkonov predsedu je zaviazané spoločenstvo.

Podľa čl. V. ods. 3 vyššie uvedenej zmluvy predseda samostatne koná v tých veciach spoločenstva, ktoré nie sú vyhradené zhromaždeniu vlastníkov, alebo na rozhodnutie ktorých ho zhromaždenie vlastníkov poverilo a vo veciach, ktoré sú mu zverené touto zmluvou. O svojich rozhodnutiach podáva správy zhromaždeniu vlastníkov, ktoré mu za svoju činnosť zodpovedá. Podľa čl. V. ods. 4 tejto zmluvy rozsah oprávnení predsedu môže byť rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov obmedzený.

Podľa čl. IV. ods. 17 vyššie uvedenej zmluvy do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia vlastníkov patrí:

a) Voľba a odvolanie predsedu a podpredsedu spoločenstva,

b) Voľba a odvolanie členov dozornej rady,

c) Určenie výšky odmeny predsedu a podpredsedu spoločenstva a členov dozornej rady,

d) Schvaľovanie plánu tvorby a použitia prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv na príslušný kalendárny rok,

e) Rozhodovať o spôsobe správy spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku,

f) Určenie výšky príspevku na majetok spoločenstva,

g) Rozhodovanie o nakladaní s majetkom spoločenstva v čl. X. ods. 5,

h) Prerokovanie a schvaľovanie správy o činnosti a hospodárení spoločenstva,

i) Rozhodovanie o prevzatí úverov,

j) Udeľovanie súhlasu na prevod vlastníctva nebytového priestoru v dome v prípadoch uvedených v ,

k) Rozhodovanie o zmene zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

l) Rozhodovanie o zrušení spoločenstva a o uzavretí zmluvy o výkone správy,

m) Schvaľovanie stanov spoločenstva a ich zmien, ak sa na ich vydaní zhromaždenie vlastníkov uznesie,

n) Rozhodovanie o ďalších otázkach, ktoré do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia vlastníkov zverí táto zmluva, stanovy alebo rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov.

8.

Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že správne orgány jednoznačne majú oprávnenie skúmať náležitosti zmluvy z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to najmä, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza. Znamená to, že aj v predmetnej veci mohol správny orgán posúdiť oprávnenie štatutárneho orgánu (predsedu spoločenstva) podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že z listinných dokladov, ktoré správne orgány mali k dispozícii vyplýva, že predmetnú vec nesprávne právne posúdili, pokiaľ konštatovali, že oprávnenie predsedu spoločenstva podpísať predloženú zmluvu o zriadení vecného bremena nebolo v katastrálnom konaní dostatočne preukázané. Z obsahu administratívneho spisu totiž nepochybne vyplýva, že jeho súčasťou je aj kópia zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov (Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov si ju vyžiadal od Okresného úradu Nitra - odboru všeobecnej vnútornej správy), pričom z jej obsahu, resp. z jej ustanovení správne orgány mohli vyhodnotiť a posúdiť, či za spoločenstvo vlastníkov túto zmluvu podpísala oprávnená osoba. Zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov nevyplýva, že by predseda spoločenstva bol obmedzený konať za spoločenstvo v súvislosti s jeho oprávnením podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena. Je to možné konštatovať najmä v kontexte so znením čl. IV. ods. 17, ktorý sa týka výlučnej pôsobnosti zhromaždenia vlastníkov bytov, keď z jednotlivých ustanovení tohto článku IV. ods. 17 nevyplýva, že by takéto oprávnenie malo zhromaždenie vlastníkov. Naopak podľa čl. V. ods. 2 a 3 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov predseda koná v mene spoločenstva navonok vo všetkých veciach. Z právnych úkonov predsedu je zaviazané spoločenstvo a predseda samostatne koná v tých veciach spoločenstva, ktoré nie sú vyhradené zhromaždeniu vlastníkov alebo na rozhodnutie, ktorých ho zhromaždenie vlastníkov poverilo a vo veciach, ktoré sú mu zverené touto zmluvou. Obmedzenie predsedu spoločenstva sa vzťahuje len na nakladanie s majetkom spoločenstva uvedenom v čl. X. ods. 5, z ktorého znenia vyplýva, že predchádzajúci súhlas zhromaždenia vlastníkov predseda potrebuje, ak vynaložené finančné prostriedky prevýšia v jednotlivom prípade sumu 10 000,- Sk, čo je však iný prípad ako správnym súdom posudzovaná vec.

9.

V neposlednom rade je tiež potrebné prihliadať aj na to, že v danom prípade bola zmluva o zriadení práva vecného bremena spísaná vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Šali dňa 1.6.2015, z ktorej obsahu vyplýva, že notár zisťoval, kto koná za Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Váh 5, a teda notár preskúmal a preveril, či predseda spoločenstva bol oprávnený takúto zmluvu podpísať v spojení s listinnými dokladmi, ktoré ho k takémuto aktu oprávňovali.

10.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné považovať rozhodnutie žalovaného za vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa .

11.

O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešným žalobcom súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšším súdnym úradníkom ( ).

12.

Ďalšiemu účastníkovi konania O. T. súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania v súvislosti s týmto konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.