Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/42/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného G. H. a spol., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže spáchaný organizovanou skupinou podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. i) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júna 2019, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.10.2018, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa obžalovaných G. H., G. Z., R. G., G. D.O.N. a D. L. oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Košice I pre skutok, ktorý mali spáchať tak, že

rozdeliac si úlohy v rámci prípravy, vykonania trestnej činnosti a speňaženia zisku z trestnej činnosti a navzájom koordinujúc svoje konanie s cieľom zabezpečiť úspešné vykonanie trestnej činnosti v období najmenej od mesiaca marec 2012 do 12. apríla 2012 obstaral G. H. mobilné telefónne SIM karty, tel. č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, pričom dňa 12. apríla 2012 bola SIM karta XXXXXXXXXX preskúšaná v mobilnom telefóne IMEI:XXXXXXXXXXXXXX v meste R. R. na telefonické spojenie s kartou XXXXXXXXXX, následne dňa 23. apríla 2012 tieto karty použili tak, že karty č. XXXXXXXXXX v čase okolo 9.26 hod. lokalizovanej v E. U. H. oznámili nepravdivú poplašnú správu na tiesňovej linke OR PZ v Spišskej Novej Vsi v znení „v Nemocnici s poliklinikou v E. U. H. je bomba“, ktorej účelom bolo odviesť pozornosť a hliadky polície a iných bezpečnostných zložiek k uvedenej nemocnici nachádzajúcej sa mimo centra mesta E. U. H. a to v smere na mesto M., následne 23. apríla 2012 v čase okolo 10.00 hod. s použitím bližšie nezisteného motorového vozidla zn. K. K. tmavej farby sa obžalovaní G. H., G. Z., R. G. a G. D. dopravili do centra mesta E. U. H., zastavili na M. Z. Č.. XX, bezprostredne pred predajňou a následne maskovaní kuklami na tvárach a s bližšie nezistenou strelnou zbraňou v rukách traja z nich vbehli do prevádzky predajne D., kde s použitím kovových páčidiel, ako aj kopaním a údermi päsťou rozbíjali sklenené výplne na pulte a vitrínach predajne, z ktorých následne odcudzili väčšie množstvo šperkov najmä zo žltého kovu, pričom na jedného z pracovníkov predajne namierili uvedenú strelnú zbraň a následne z miesta činu aj s odcudzeným tovarom ušli s použitím uvedeného vozidla zn. K., ktoré počas tohto skutku strážil pred predajňou ďalší člen tejto skupiny maskovaný kuklou na hlave a ozbrojený nezistenou dlhou strelnou zbraňou, pričom z miesta činu unikali v smere na obec T., následne F. a D., teda v smere opačnom ako sa nachádza Nemocnica s poliklinikou v E. U. H., s využitím ďalšieho motorového vozidla zn. H. D. čiernej farby, EČV: R.-S., evidovaného na G. D.T., otca G. D. uľahčili presun vozidla zn. K. K. a odcudzeného tovaru z miesta činu do nezisteného miesta ich úkrytu, následne od 24. apríla 2012 prostredníctvom ďalšieho člena skupiny D. L. odcudzený tovar odpredali a prostriedky takto získané použili pre vlastnú potrebu, pričom odcudzením vecí z predajne D. spôsobili spolumajiteľom tejto prevádzky C. V. a Mgr. K. V. celkovú škodu vo výške spolu 182.974,87 €, z toho Ing. C. V. vo výške 82.619,12 € a Mgr. K. V. vo výške 100.355,75 € a poškodením zariadenia škodu vo výške 914,99 €,

v ktorom prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vidí obzvlášť závažný zločin lúpeže spáchaný organizovanou skupinou podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. e) Tr. zák. v súbehu s prečinom šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v celom rozsahu,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Má za to, že obžalovaní sú jednoznačne usvedčovaní reťazou dôkazov, z ktorých sa dá vyvodiť ucelený obraz o celom priebehu skutku. Napriek tomu, že niektorí obžalovaní odmietli vypovedať, a ten, ktorý vypovedal poprel spáchanie skutku, v danej veci boli vykonané dôkazy, ktoré vytvárajú logický sled skutočností, ktoré vo svojom súhrne bez dôvodných pochybností preukazujú, že obžalovaní spáchali skutok, ktorí sa im kladie za vinu.

Samotný priebeh lúpeže jednoznačne popísal poškodený Ing. C. V. s tým, že na hlavnom pojednávaní jednoznačne opoznal a ukázal na osoby obžalovaných H. a G.Á.U.Y.T. aj napriek skutočnosti, že títo boli maskovaní kuklami. Poškodený ďalej vypovedal, že kamerový záznam, ktorý zachytával skutok si prezrel asi tisíckrát zo všetkých uhlov pohľadu, pričom registroval pohyby ramien, chôdzu, postoj, skákanie cez pult obžalovaných.

Ďalším usvedčujúcim dôkazom je výpoveď svedka V., ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosti vyplývajúce z nepriamych dôkazov. Uviedol, že obžalovaný H. ho oslovil, aby sa zúčastnil lúpeže v E. U. H. s tým, že odcudzené veci mal odkúpiť obžalovaný L.. Svedok opísal spôsob, akým v minulosti spáchali lúpeže spolu s obžalovaným H., ktorý sa vo viacerých znakoch zhoduje s tým, ako bol spáchaný skutok v zlatníctve D..

Prokurátor ďalej poukázal na to, že ďalším usvedčujúcim dôkazom sú výpisy zo zabezpečenej telekomunikačnej prevádzky a zábery z priemyselnej kamery v D., ktorými bola zadokumentovaná trasa úteku páchateľov. Ako ďalší článok tohto reťazca je obžalovaný L.. V priebehu dokazovania sa podľa názoru prokurátora podarilo preukázať, že obžalovaný ponúkal svojím odberateľom väčšie množstvo zlata v čase nadväznosti na skutok uvedený v obžalobe, ako aj iné skutky s obdobným modus operandi. Potvrdzujú to tak odposluchy telefónu obžalovaného, ako aj výpovede svedkov. Z týchto odposluchov vyplynulo, že obžalovaný L. sa kontaktoval s obžalovaným Z. pred každým odpredajom zlata, ako aj po nich.

Vo vzťahu k zbrani, ktorá mala byť použitá pri lúpeži prokurátor má za to, že osobou, ktorá mala možnosť zabezpečiť strelné zbrane bol obžalovaný G., a aj keď sa k vlastníctvu zbraní prihlásil otec obžalovaného, to ešte nevylučuje možnosť ich použitia pri skutku. Záverom prokurátor podotkol, že znalecké posudky z odboru biológia, daktyloskopia a trasológia napriek tomu, že nepreukázali priamu zhodu s obžalovanými, žiaden z nich ani nevylúčil spáchanie skutku obžalovanými.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrili obžalovaní a to G. D., G. Z., G. H. a D. L..

Obžalovaný G. D. k odvolaniu prokurátora uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný. Odvolanie prokurátora je tak, ako aj samotná obžaloba len súhrnom rôznych nepodložených hypotéz a domnienok a to bez reálneho opodstatnenia. Prokurátor síce sugestívnym spôsobom tvrdí, ale z jeho strany, a to počas celého hlavného pojednávania nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by takéto jeho tvrdenie podložilo. Navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.

Obžalovaný G. Z. k dôvodom odvolania prokurátora uviedol, že tieto sú vo svojom obsahu zrkadlom podanej obžaloby. Obžaloba je napísaná na 14 stranách, pričom v celom odôvodnení sa meno G. Z. spomína iba raz na 11. strane, na ktorej sa obžaloba snaží popísať účasť obžalovaného D. L.A. na žalovanej trestnej činnosti. Obžalovaný má za to, že celý čas je nedôvodne trestne stíhaný. Celý čas mu je kladené za vinu iba to, že sa kontaktoval s D. L.. Prokurátor nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by ho mal spájať so žalovanou trestnou činnosťou. Nie je tiež jasné, ako prokurátor môže presadzovať dôvodnosť jeho trestného stíhania existenciou akejsi lúpeže v E., s ktorou toto trestné konanie nemá nič spoločné, a za ktorú on nebol trestne stíhaný ani odsúdený. Pripomenul, že lúpež sa mala uskutočniť 23.4.2012, t.j. pol roka pred spomínanou SMS správou v meste E. U. H.. Navrhol zamietnuť odvolanie okresného prokurátora.

Obžalovaní G. H. a D. L. sa k odvolaniu prokurátora vyjadrili tak, že rozsudok okresného súdu považujú za vecne správny a zákonný. Pravdepodobný poznatok vyplývajúci z nepriamych dôkazov nemôže mať sám o sebe dôkazný význam v trestnej veci, nakoľko na žiadnom stupni pravdepodobnosti nie je vylúčená možnosť opačného riešenia. Orgán činný v trestnom konaní nemá predpokladať pravdu, ale ju má stanoviť a dokázať. Nesúhlasia s tvrdením prokurátorky keď uvádza, že výsluchmi svedkov bolo preukázané, že sa predmetné SIM karty dostali k obžalovanému G. H.. Práve naopak, toto tvrdenie nebolo nijakým spôsobom v priebehu konania preukázané. Na rovnakých hypotetických základoch stojí aj tvrdenie, že tieto SIM karty boli použité páchateľmi pri skutku lúpeže. Skutočnosť, že prokuratúra ako usvedčujúci dôkaz považuje tú skutočnosť, že poškodený Ing. C. V. jednoznačne na hlavnom pojednávaní opoznal obžalovaných, svedčí len o tom, že si sám uvedomuje dôkaznú núdzu obžaloby. Ako ďalší usvedčujúci dôkaz prokurátor uviedol výpoveď svedka V.. Pri hodnotení vierohodnosti výpovede tohto svedka je potrebné prihliadnuť na to, že ide o svedka z počutia, s bohatou kriminálnou minulosťou. Záverom uviedli, že vo veci nebol vyprodukovaný ani jeden jediný dôkaz, ktorý by odôvodňoval vyslovenie záveru o ich vine, a preto navrhli zamietnuť odvolanie okresného prokurátora.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil podľa dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu svedka G. Ľ. zo dňa 24.6.2013 z č.l.882-886.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaných, poškodených, svedkov, znaleckými posudkami, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaní G. H. a D. L. spáchanie skutku popreli. Títo na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a k veci odmietli vypovedať, preto okresný súd prečítal ich výpovede z prípravného konania. Obžalovaný G. H. uviedol, že žiadneho trestného činu sa nedopustil. Nie je pravdou, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia.

Z výpovede obžalovaného D. L. vyplynulo, že tento predával zlomkové zlato, a to v celkovom množstve, ktoré sa pohybovalo cca 200 - 250 gramov. Vylúčil, aby sa jednalo o množstvo niekoľkých kilogramov. Uvedené skutočnosti o predaji zlata v niekoľkých kilogramov sa vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať. Uvádzané množstvo predaja niekoľkých kilogramov nepotvrdil žiadnej zo svedkov, ktorý od obžalovaného D. L. zlato kupoval. Konanie obžalovaného D. L., týkajúce sa predaja zlata nemožno považovať za konanie, ktoré by zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť majúcu vzťah ku skutku, ktorý bol predmetom vykonávaného dokazovania, nanajvýš ak išlo o predaj, ktorý úzko súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou - vyplývajúcou z prevádzkovania záložne.

Ostatní obžalovaní tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať.

Z výpovede poškodeného Ing. C. V. vyplynulo, že tento bol priamym svedkom skutkového deja, pričom na hlavnom pojednávaní so 100% istotou uviedol, že osoba, ktorá mala na neho mieriť zbraňou, bol obžalovaný R. G.. Na tento jeho pohľad nezabudne. Rovnako tak uviedol, že zo strany polície mu boli predložené fotografie páchateľov - osôb - ich tváre, avšak k opoznaniu nedošlo z dôvodu, že boli maskovaní.

Svedok na otázku, aby vysvetlil, akým spôsobom opoznal obžalovaných uviedol, že tak konal na základe opakovaného prehratia si DVD záznamu z miesta spáchania skutku. Išlo o pohyby ramien, chôdze, postoja, skákania cez pult. Pohyby obžalovaných, na základe ktorých došlo k opoznaniu zo strany poškodeného - ich špecifických pohybov z objektívnych príčin nemohol vnímať z dôvodu, že títo boli pred pojednávacou miestnosťou. Je však presvedčený, že sa to dá. Na otázku, aby sa svedok vyjadril, ktorou osobou mal byť obžalovaný G. H., svedok uviedol, že ten, ktorý držal v ruke zbraň. Malo sa jednať o osobu, ktorá ju držala v pravej ruke. Obžalovaný uviedol, že tento je ľavák. Záverom svedok uviedol, že v čase spáchania skutku sa v blízkosti mala nachádzať osoba pri ČSOB banke, ktorá mala byť ich spolupracovníkom. Má sa jednať o osobu, ktorá má vlastniť nehnuteľnosť v smere únikovej cesty niekde za obcou, alebo pred obcou D.. Osoba je majiteľom zmenárni a záložní v E. U. H..

Z bližšie neuvedeného zdroja, ktorý svedok nechcel špecifikovať uviedol, že nemá jednoznačný dôkaz a ani vedomosť o prepojenosti medzi obžalovanými a osobou vlastniacou predmetnú nehnuteľnosť pred obcou D., avšak je celkom možné, že sa páchatelia predtým nachádzali v lesnom poraste, kde sa následne po lúpeži vrátili. Vyčkali až do doby, pokiaľ to utíchne - pozreli si o 19.00 správy, potom si dali vírivku, šampanské a vyrazili. Má sa jednať o svedka, ktorého výpoveď sa nachádza vo vyšetrovacom spise na č. l. 625. Uvedené tvrdenie svedka - poškodeného sa tak orgánom činným v trestnom konaní, a ani súdu na hlavnom pojednávaní nepodarilo overiť a následne potvrdiť prepojenie medzi konaním obžalovaných a svedkom, ktorý sa v čase spáchania skutku nachádzal neďaleko skutku.

K oboznámenému úradnému záznamu vyhotoveného OR PZ - Kriminálnou políciou, v spojení s vyhodnotením kamerového záznamu okresný súd uviedol, že tento je možné považovať za listinný dôkaz, avšak z jeho obsahu vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru na podklade vlastných domnienok. Ide predovšetkým o vyvodenie záveru týkajúceho sa určenia množstva osôb, ktoré sa mali nachádzať v zachytenom motorovom vozidle kamerovým záznamom na ceste č. XX, v smere do R. R.. Z oboznámených listín - fotografií nie je možné z objektívnych dôvodov určiť množstvo osôb, ktoré mali tvoriť osádku motorových vozidiel a to predovšetkým, že okná na vozidlách sú stmavené. Čo je možné objektívne potvrdiť je skutočnosť, že na kamerovom zázname je zachytené vozidlo zn. K. K., tmavej farby, ktoré jazdilo s evidenčnými číslami, ktoré boli odcudzené, čo bolo potvrdené aj správou MV SR Sirene, na č.l. 2131.

Z oboznámených listín na č.l. 2151 identifikácie odcudzených a stratených mobilných zariadení vyplynulo, že tel. číslo karty XXXXXXXXXXXX (evidované na osobu H. R.) bolo realizované mobilným telefónom IMEI: XXXXXXXXXXXXXX, čo bolo evidované na spoločnosť E. E..A..O.., Q. a osobu - Ď. C., Q..

Z oboznámených listín na č.l. 2157 identifikácie odcudzených a stratených mobilných zariadení vyplynulo, že tel. číslo karty XXXXXXXXXXXX bolo realizované mobilným telefónom IMEI: XXXXXXXXXXXXXX, čo bolo evidované na osobu M. G..

Z informácie k záujmovým osobám podozrivých zo spáchania trestnej činnosti v služobnom obvode - OR PZ Spišská Nová Ves vyplýva, že oddelenie ÚBOK odbor STRED počas služobnej činnosti v R. R. získalo relevantné informácie a poznatky k záujmovej osobe G. D. z ktorých vyplynulo, že tento sa dopúšťa rôznej trestnej činnosti, najmä majetkového a násilného charakteru, za ktorú bol v minulosti súdne trestaný. V súčasnosti používa mobilný telefón čísla XXXXXXXXXX. Podľa zistených skutočností sa v mesiaci apríl roku 2012 mal pohybovať na osobnom motorovom vozidle zn. H. D., ev. č. R.- S., ktorého majiteľom v období od 1.8.2011 do 18.5.2012 bol otec G. D. - G. D.. Okresný súd sa stotožnil s uvádzanými skutočnosťami, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, pričom pravdivosť tohto tvrdenia je možno jednoducho overiť odpisom registra trestov. Nasledujúce tvrdenia týkajúce sa používania mobilného telefónu, miesta kde sa mali nachádzať obžalovaní, používania motorového vozidla zn. H. D. ev. č. R.-S. a jeho zotrvania na východnom Slovensku v dobe od 19.4.2012 do 24.4.2012 neboli zo strany orgánu činného v trestnom konaní nijako iným spôsobom preukázané. Ide len o holé konštatovanie, pričom toto sa pretavuje až do roviny jednoznačného tvrdenia, že to mali byť obžalovaní, ktorí žalované skutky mali spáchať. Uvádzané oboznámené skutočnosti nemožno poňať za taký dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaných zo spáchaných skutkov. Uvedené tvrdenia je nutné vyhodnocovať aj so skutočnosťami týkajúcimi sa počtu osôb, ktoré sa mali podľa ”relevantných” skutočnosti, nachádzať v monitorovanom vozidle zn. H. D., ev. č. R.-S. na ceste č. XX v smere do R. R.. Je otázkou, prečo orgány činné v trestnom konaní nepredložili rovnako tak fotodokumentáciu svedčiacu o presune motorových vozidiel smerom do mesta E. U. H., kde došlo k spáchaniu skutku právne kvalifikovaného ako prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. e) Tr. zák. Uvádzané skutočnosti sa javia o to viac dôležitejšie, ak ide o usvedčenie páchateľov z tak závažnej trestnej činnosti. Súd sa môže len domnievať, že ak dochádzalo k presunu páchateľov do mesta E. U. H., títo sa s najväčšou pravdepodobnosťou presúvali motorovými vozidlami evidovanými pod skutočnými evidenčnými číslami. K uvedenému je možné dospieť logickou úvahou, kde páchatelia by neriskovali vystavenie svojich osôb minimálne priestupku, ak nie trestnému stíhaniu, keďže museli reálne predpokladať, že cestou mohli byť zastavení hliadkou polície, a táto by namontované odcudzené evidenčné čísla ihneď odhalila.

Podľa oboznámených listín - získaných poznatkov sa mal obžalovaný G. H. pohybovať na osobnom motorovom vozidle zn. H. D. v presne nezistených mestách na východnom Slovensku, a to v období od 19.4. do 24.4.2012. Spolu s menovaným boli ďalšie záujmové osoby a to R. G., ktorý používa mobilný telefón čísla XXXXXXXXXX a G. Z., ktorý používa mobilný telefón čísla XXXXXXXXXX. Ďalej bolo zistené, že sa mal G. D. dňa 23.4.2012 nachádzať na neznámom mieste východného Slovenska. Vyvodenie takéhoto záveru je založené na domnienkach a hypotézach, pričom ich pravosť nie je možné akýmkoľvek iným dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaných preukázať.

Ku skutku právne kvalifikovaného ako prečin šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods.1, ods. 2 Tr. zák. okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, aby sa obžalovaní dopustili skutku uvedeného v obžalobe. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prostredníctvom mobilného čísla XXXXXXXXXX bolo oznámené, že v Nemocnici E. U. H. sa nachádza bomba. Na strane druhej sa vykonaným dokazovaním nepodarilo jednoznačne preukázať, aby to boli obžalovaní, ktorí používali SIM karty tel. čísel: XXXXXXXXXX (vedeného na H. R.) medzi osobami, ktoré mali ohlásiť šírenie poplašnej správy - že v Nemocnici E. U. H. je bomba.

V nadväznosti na oboznámené listiny týkajúce sa lokalizácie SIM kariet, ako aj správy týkajúce sa používania SIM kariet v telefóne vyplýva, že v mobilnom telefóne s číslom IMEI: XXXXXXXXXXXXXX bolo použité okrem čísla XXXXXXXXXX aj číslo XXXXXXXXXX evidované na spoločnosť F. E.. E. A..O.. so sídlom N. E., ktoré bolo aktívne iba dňa 26.7.2011 a rovnako tak číslo: XXXXXXXXXX evidované na spoločnosť E. E..A..O.. Q. aktívne iba dňa 8.11.2011, číslo XXXXXXXXXX evidované na spoločnosť L. E..A..O.. Q., aktívne dňa 9.6.2011.

V mobilnom telefóne s číslom IMEI: XXXXXXXXXXXXXX bolo okrem čísla XXXXXXXXXX, aktívne aj číslo XXXXXXXXXX, evidované na osobu M. G.Í., nar. XX.X.XXXX, bytom R. R.. Konateľmi spoločnosti F. E.. E. A..O.. sú Ing. F. A. a V. A. a konateľom spoločnosti E. E..A..O.. sú C. R. a Ing. D. G.. Vyššie uvádzané skutočnosti, ktoré okresný súd oboznámil, a na ktorých trval prokurátor, len potvrdzujú všeobecne známe skutočnosti, ktoré je možné zistiť z výpisu z registra trestov. Z vyššie uvedených oboznámených skutočnosti vyplynuli závery, že medzi obžalovanými, ktorí sa mali dopustiť žalovaných skutkov a konateľmi vyššie uvedených spoločnosti neexistujú také prepojenia, ktoré by vo svetle ďalších dôkazov čo i len naznačovali skutočnosti, na ktoré by sa následne orgány činné v trestnom konaní mali zamerať.

Okresný súd poukázal aj na znalecké posudky, ktoré oboznámil na hlavných pojednávaniach, a z ktorých vyplynuli nasledovné závery. Zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2012/1366 vypracovaného Kriminálnym a expertíznym PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie nevyplynuli také závery, ktoré by potvrdili zhodu odobratého biologického materiálu od všetkých obžalovaných na vecných stopách, ktoré boli zaistené pri spáchaní skutku v zlatníctve D. nachádzajúceho sa v E. U. H..

Rovnako tak znalecké skúmanie daktyloskopických, trasologických stôp nepotvrdili zhodu s porovnanými vzorkami získaných od obžalovaných.

Kontinuálne tak aj výsledok o porovnaní pachových stôp odobratých z kovového páčidla nachádzajúceho sa v prinesenej plastovej nádobe za predajným pultom, z drevenej dlážky za predajným pultom, z ľavej plastovej rúčky nádoby a kovových ježkov nepotvrdili, aby sa tieto zhodovali s porovnanými pachovými stopami obžalovaných G. H., G. Z., R. G., G. D. a D. L..

Obdobný záver vyplynul aj zo znaleckého posudku č. PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2800 vypracovaného Kriminálnym a expertíznym PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, kde síce bol zaistený biologický materiál na predloženom predmete č. 36, avšak nebola potvrdená zhoda s odobratými vzorkami obžalovaných. K predmetom č. 1 až 46 bola zaistená prítomnosť biologického materiálu ľudského pôvodu, avšak vzhľadom na jej malé množstvo bolo od toho upustené. Okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania potrebného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom pre meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie podľa dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní, a preto ich podľa spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ust. , najmä však zásady zákonného procesu - , voľného hodnotenia dôkazov - i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - .

V odôvodnení rozsudku v súlade s stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd takmer v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Zásadnou otázkou v rámci odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti hodnotenia vykonaných nepriamych dôkazov prvostupňovým súdom, ktoré podmieňovalo jeho postup vyjadrený v ustanovení

Práve vo vzťahu k tejto otázke treba zdôrazniť na úrovni odvolacieho súdu rigoróznosť hodnotenia nepriamych dôkazov pri absencii priamych dôkazov s tým, že výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch vylučujúcich pochybnosť, že sa stal skutok. Za náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Ak po vykonanom dokazovaní zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre posúdenie veci, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi, a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Záverom odvolací súd pripomína, že ak súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa t.j., že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ich, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.