Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-40-2019.pdf
PDF · 122.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. júna 2019, v trestnej veci proti K. V. C. R.., pre zločin sprenevery spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 213 ods.1, ods. 3 Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.1.2019 sp.zn. 8T/53/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
Podľa § 316 ods.1 Tr.por. z a m i e t a odvolanie poškodeného A.. E. Š..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.1.2019 sp.zn. 8T/53/2013 boli podľa § 285 písm.b/ Tr.por. obžalovaní K. V., X.. XX.X.XXXX Y. F., trvale bytom F., N.. O. XX C. E. V., X.. XX.X.XXXX Y. F., trvale bytom F., N.. J.R. XX, oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora Košice II sp.zn. 2 Pv 363/2012 pre skutok kvalifikovaný ako zločin sprenevery v spolupáchateľstve podľa § 20, § 213 ods.1, ods.3 Tr.zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že
ako osoby oprávnené konať za spoločnosť M. H., R..K..S.., so sídlom O. XXX/XX, F. - G. P., v dobe od 1.1.2010 do 12.11.2010 v F., X. E. V. Č.. XX, v predajni spoločnosti M. H., R..K..S.. prevzali od spoločnosti H. R., R..K..S.. so sídlom R. XX, L. L. tovar - bicykle a cyklistické potreby za účelom jeho predaja v zmysle Komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 5.6.2007 medzi H. R., R..K..S.., ako komitentom a M. H., R..K..S.., ako komisionárom, takto prevzatý tovar ďalej predali, pričom jeho predaj spoločnosti H. R., R..K..S.., v zmysle Komisionárskej zmluvy neoznámili, ani cenu tohto predaného tovaru spoločnosti H. R., R..K..S.., neuhradili, čím spoločnosti H. R., R..K..S.., so sídlom R. XX, L. L., spôsobili škodu vo výške 57.369,97 €, pretože skutok nie je trestným činom.
Na podklade odvolania okresného prokurátora a poškodeného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku podali odvolanie okresný prokurátor a poškodený A.. E. Š..
V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor uviedol:
Prokurátor je toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných K. V. C. E. V. a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, keď obžalovaných podľa § 285 písm.b/ Tr.por. oslobodil spod obžaloby.
Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne a jednoznačne preukázané, že obžalovaní, ako osoby oprávnené konať za spoločnosť M. H., R..K..S.. v dobe od 1.1.2010 do 12.11.2010 v F. X. E. V. XX, v predajni obchodnej spoločnosti vylákali od spoločnosti H. R., R..K..S.. tovar - bicykle a cyklistické potreby pod zámienkou sprostredkovania ich predaja, hoci už v tom čase vedeli, že peňažné prostriedky utŕžené z predaja tohto tovaru v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nebudú schopní vyplatiť spoločnosti H. R., R..K..S.., ale ich použijú na úhradu svojich skôr splatných dlhov, čím týmto v konaní mali spoločnosti H. R., R..K..S.. spôsobiť škodu vo výške 57.369,97 Eur, a preto bolo potrebné skutok na základe vykonaného dokazovania upraviť a uznať obžalovaných za vinných zo zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm.a/ Tr.zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák.
K takémuto záveru možno dospieť na základe svedeckých výpovedí najmä svedka - poškodeného A.. E. Š. (osoby oprávnenej konať za spoločnosť H. R., R..K..S..), K.. A. Š. C. O. Z., ktorí vo svojich výpovediach popísali právny dôvod, ako aj okolnosti, za ktorých dochádzalo k poskytovaniu tovaru obžalovaným K. V. C. E. V., ako aj ďalšími vo veci zabezpečenými listinnými dôkazmi.
Napokon samotní obžalovaní vo svojich výpovediach opísali mechanizmus fungovania záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou H. R., R..K..S.., pričom výslovne uviedli, že zatajili nahlásenie skutočného stavu predaného tovaru z titulu, že peňažné prostriedky, ktoré za predaj inkasovali, museli použiť na samotný chod spoločnosti, nakoľko táto sa ocitla v kríze a hrozil jej úpadok. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť v inkriminovanom čase bola v nepriaznivej finančnej situácii, bola dostatočne zobjektivizovaná i výpoveďou H. F., ktorý v podstate z tohto dôvodu odmietol majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti M. H., R..K..S..
V tejto súvislosti prokurátor zvýraznil závery naposledy zabezpečeného znaleckého posudku a tiež údaje z výkazu ziskov a strát k 31.12.2010 obchodnej spoločnosti M. H., R..K..S.., z ktorých vyplýva, že obchodná spoločnosť koncom roka 2009 bola v strate a táto strata sa v roku 2010 naďalej prehlbovala. Keďže zostatok peňažných prostriedkov na účte a v pokladni obchodnej spoločnosti M. H., R..K..S.. v priebehu roka, ako aj koncom roka 2010 nestačil ani na úhradu dodávateľských faktúr, ani na úhradu celkových záväzkov. Mínusový stav na bankovom účte dokazoval, že obchodná spoločnosť prekrývala nedostatok peňažných prostriedkov úverom. Súčet peňažných prostriedkov na účte a v pokladni koncom roka činil 8.763,52 Eur, pričom neuhradené záväzky voči dodávateľom predstavovali výšku 59.336,35 Eur a celkové záväzky dosiahli výšku 83.687,11 Eur. Možno preto dospieť k záveru, že obchodná spoločnosť počas celého roka 2010 nebola likvidná, a teda nebola schopná platiť svoje skôr zročné záväzky.
Na základe vyššie uvedených skutočností s poukázaním na to, že objektívna stránka pri trestnom čine podvodu zahŕňa páchateľovo uvedenie niekoho do omylu alebo využitie niečieho omylu (konanie), táto osoba v dôsledku svojho omylu vykonaná majetkovú dispozíciu (príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku malá škoda (následok vo forme škody) a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí (následok vo forme obohatenia), pričom z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné konanie, je zrejmé, že obžalovaní K. V. C. E. V. v čase prevzatia tovaru (bicyklov a cyklistických potrieb) od obchodnej spoločnosti H. R., R..K..S.. vedeli, že vzhľadom na svoje predošlé dlhy a svoju ekonomickú situáciu, ako aj hospodársku situáciu obchodnej spoločnosti M. H., R..K..S.. nebudú schopní splniť svoj záväzok poskytnúť odplatu za dodaný tovar. Napriek tomu od poškodeného obchodnej spoločnosti H. R., R..K..S.. vylákali tovar v celkovej hodnote 57.369,97 Eur pod zámienkou sprostredkovania jeho predaja, z ktorého výťažok použili práve na splatenie svojich skôr splatných záväzkov, aby tým zakryli svoju platobnú neschopnosť.
Znaky subjektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 221 Tr.zák. sú rovnako, ako aj ostatné znaky skutkovej podstaty predmetom dokazovania v trestnom konaní, avšak na rozdiel od ostatných znakov skutkovej podstaty (napríklad objektívnej stránky) je možné o nich viesť dokazovanie spravidla len dôkazmi nepriamymi, t.j. zisťovaním vonkajších okolností, z ktorých je možné usudzovať zavinenie alebo motív páchateľa a z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia posúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom. V danej trestnej veci úmysel obžalovaných vyplýva z finančnej analýzy, nakoľko peňažné prostriedky získané od tretích osôb pri sprostredkovaní predaja tovaru nepoužili na odplatu pre dodávateľa, ale použili ich na splácanie skôr splatných dlhov.
Čo sa týka zachovania totožnosti skutku, prokurátor uviedol, že požiadavka, že súd môže rozhodnúť len o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu, neznamená, že musí ísť o úplnú zhodu obžalobného návrhu s rozsudkom, niektoré skutočnosti uvedené v obžalobnom návrhu môžu odpadnúť, a naproti tomu niektoré opäť môžu pribudnúť, skutok, ktorý je predmetom trestného konania, prejednáva súd v celej šírke. Možno preto prihliadať aj k zmenám skutkového stavu, ku ktorým došlo pri prejednávaní veci pred súdom, a to bez ohľadu na to, či postavenie obžalovaného zlepšujú či zhoršujú. V prípade teda, keď vec po skutkovej stránke bola objasnená dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, je súd oprávnený aj také zmeny okolností prípadu v rámci toho istého skutku prevziať do svojich skutkových zistení, pokiaľ to nemení priamo podstata skutku. Pretože podstatu skutku možno vidieť predovšetkým v konaní a v následku, ktorý ním bol spôsobený, bude totožnosť skutku zachovaná, ak bude zachovaná aspoň buď totožnosť konania, alebo totožnosť následku. S prihliadnutím na uvedené je v danom prípade zachovaná nielen totožnosť konania, ale i následok, ktorý bol protiprávnym konaním spôsobený.
Berúc do úvahy uvedené a po zvážení všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní samostatne, ako aj v ich vzájomnej nadväznosti je zrejmé, že obžalovaní K. V. C. E. V. naplnili všetky znaky zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.zák. spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej.
V závere písomných dôvodov odvolania prokurátor navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 321 Tr.por. zrušil oslobodzujúci výrok voči obžalovaným a podľa § 322 ods.1 Tr.por. s poukázaním na ods. 4 Tr.por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K dôvodom podaného odvolania prokurátora poskytli obžalovaní podrobné vyjadrenia, v rámci ktorých v podstate uviedli, že je pozoruhodné, že prokuratúra prichádza so zmenou kvalifikácie skutku z trestného činu sprenevery na trestný čin podvodu po takmer 6 rokoch od podania obžaloby na poslednom pojednávaní a až v rámci záverečnej reči prokurátora. Rozsudok okresného súdu považujú za správny, zákonný a spravodlivý a navrhli, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
V konaní nebolo nikým nikdy tvrdené, že obžalovaní od poškodeného bicykle vylákali v úmysle sa obohatiť. Nič takého nikdy netvrdil ani poškodený. S poškodeným obžalovaní spolupracovali od roku 2007 do konca roku 2010.
Predaj bicyklov značky H. obžalovaní v uvedenom období reálne sprostredkúvali, teda nešlo o zámienku sprostredkovania predaja. Za bicykle poškodenému v priebehu rokov 2007 až 2010 obžalovaní riadne platili.
V absencii akéhokoľvek „zlého“ úmyslu nasvedčuje skutočnosť, že obžalovaní informovali A.. Š. o zlej finančnej situácií, ktorý ich povzbudzoval, aby vydržali, že situácia sa zlepší. Celú vec sa snažili obžalovaní riešiť prostredníctvom vstupu H. F. do ich podnikania a podpísali aj vykonateľnú notársku zápisnicu na základe ktorej obžalovaní dlh uznali a splatili celkovo 7 splátok.
Pre spoločnosť H. R., R..K..S.. bolo výhodnejšie, aby spoločnosť M. H., R..K..S.. naďalej predávala ich bicykle a nahlasovala a uhrádzala im aspoň toľko bicyklov, koľko bola schopná uhradiť, keďže suma nahlásených a uhradených bicyklov vysoko prevyšovala tie nenahlásené.
Práve preto konateľ poškodenej spoločnosti A.. Š. súhlasil s nenahlasovaním bicyklov do času, kým spoločnosť obžalovaných nebude schopná mu tieto aj vyplatiť.
Aj v minulosti bežne dochádzalo k situáciám, že obžalovaní predaj bicyklov nahlásili až neskôr, keď zároveň boli schopní ich poškodenému vyplatiť, keďže až po nahlásení predaja poškodený vystavoval faktúru na úhradu. Obžalovaní od počiatku uvádzali, že je pravdou, že predané bicykle nenahlasovali v ich reálnom počte, ale len v počte, ktorý boli schopní uhradiť, avšak uvádzali aj to, že A.. Š. o tom vedel, že obžalovaní nenahlasujú všetky predané bicykle. Táto skutočnosť bola výpoveďou svedka H. F. potvrdená.
Tieto skutočnosti jasne preukazujú absenciu akéhokoľvek úmyslu obžalovaných nakladať s peniazmi utŕženými za predaj bicyklov v rozpore s vôľou konateľa poškodenej spoločnosti H. R., R..K..S.. a naopak potvrdzujú vôľu obžalovaných situáciu riešiť. Uvedená skutočnosť bola potvrdená výpoveďou svedka H.
F. aj v tom, že svedok mal so svojím kapitálom vstúpiť do ich podnikania a pomôcť im splatiť záväzky voči A.. Š.. Menovaný svedok za tým účelom aj založil spoločnosť XWheels R..K..S..
Zo znaleckého posudku A.. G. je zrejmé, že prostriedky utŕžené za predaj bicyklov obžalovaní investovali do chodu spoločnosti, a teda že cieľom konania obžalovaných bolo zabezpečiť chod spoločnosti, predávať bicykle, prekonať krízu a dostať sa tak do situácie, kedy budú schopní tieto bicykle poškodenému uhradiť. Úmysel obžalovaných bol teda presne opačný - podnikať ďalej (čo bolo možné len tak, že sa zaplatí nájom, platy a ďalšia réžia) a následne môcť uhradiť poškodenému dlžné sumy, o čo sa obžalovaní až do poslednej chvíle v zmysle splátkového kalendára snažili.
V písomných dôvodoch odvolania poškodenej spoločnosti H. R., R..K..S.. zastúpenou konateľom spoločnosti A.. E. Š. sú uvedené argumenty a námietky, ktoré podľa názoru poškodenej strany vyvracajú závery odvolacieho a následného konania na prvom stupni.
V týchto argumentoch poškodená strana sa v celom rozsahu venuje skutkovým zisteniam okresného a krajského súdu. V závere poškodená strana navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu s tým, aby tento doplnil dokazovanie, a to v časti obhajoby obžalovaných, ktorá spočívala v tom, že všetky finančné prostriedky získané za predaj bicyklov zo spoločnosti H. R., R..K..S.. boli použité na ďalšie podnikanie a zabezpečenie ďalšieho chodu spoločnosti a akým spôsobom a kam sa stratilo 104 nenahlásených bicyklov, ktoré spoločnosti H. R., R..K..S.. neboli nahlásené ako predané a tiež akým spôsobom obžalovaní použili sumu cca 104.000,- Eur, čo bola predajná cena nenahlásených bicyklov zn. H., pretože touto skutočnosťou sa prvostupňový súd na pojednávaní vôbec nezaoberal.
V rozsiahlych dôvodoch odvolania poškodená strana rozviedla, že znalkyňa A.. H. G. vo svojom znaleckom posudku nikde neuviedla, že peniaze z predaja 104 nenahlásených bicyklov boli použité na chod spoločnosti.
Zároveň poškodená strana zdôraznila, že pokiaľ okresný a krajský súd usudzuje, že trestný čin sprenevery majetku sa nestal, potom je preukázateľné podozrenie na neodvedenie dane z pridanej hodnoty DPH a dane zo zisku z hodnoty cca 104.000,- Eur spoločnosťou M. H., R..K..S.. V závere poškodená strana uviedla, že túto skutočnosť už ohlásil orgánom činným v trestnom konaní.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie poškodeného bolo podané neoprávnenou osobou.
V predmetnej trestnej veci bolo naposledy rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach, a to uznesením sp.zn. 7To/19/2017 zo dňa 30.3.2017, v ktorom bolo naznačené, akým spôsobom má súd doplniť dokazovanie. Predovšetkým bolo potrebné preveriť obhajobu obžalovaných K. V. C. E. V. spočívajúcu v tom, že všetky finančné prostriedky, ktoré nevyplatili spoločnosti H. R., R..K..S.. (H.) za predaj bicyklov boli výlučným spôsobom použité len na ďalšie podnikanie, resp. zabezpečenie chodu spoločnosti, ktorá bola stratová. Za účelom preverenia obrany okresný súd v predošlom konaní pribral do konania znalkyňu z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. So záverom tohto znaleckého posudku, resp. s jeho celým obsahom v nadväznosti aj na výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní sa okresný súd doposiaľ dostatočne nevysporiadal.
Krajský súd poukázal predovšetkým na nasledujúce zistenia:
Zostatok finančných prostriedkov na účte a v pokladni M. H., R..K..S.. v priebehu roka, ako aj koncom roka 2010 nestačil ani na úhradu dodávateľských faktúr, ani na úhradu celkových záväzkov. Mínusový stav na bankovom účte dokazuje, že uvedená spoločnosť prekrývala nedostatok finančných prostriedkov úverom. Súčet finančných prostriedkov na účte v pokladni koncom roka činil 8.763,52 Eur, pričom neuhradené záväzky voči dodávateľom predstavovali výšku 59.336,35 Eur (z toho voči spoločnosti H. R., R..K..S.. 14.835,94 Eur) a celkové záväzky dosiahli výšku 83.687,11 Eur. Z celkových neuhradených záväzkov bol dlh voči spoločníkovi (V.) 20.977,- Eur.
Na základe uvedených skutočností bolo možné konštatovať, že firma bola v roku 2010 likvidná, t.j. nebola schopná platiť svoje záväzky.
Významnú položku majetku spoločnosti predstavovali nepredané zásoby, ktoré boli kryté neuhradenými záväzkami. V prípade ich predaja by dosiahnutý príjem nepokryl výšku celkových záväzkov. Hospodárenie za rok 2010 skončila spoločnosť so stratou vo výške 4.160,- Eur, ktorá vznikla z rozdielu nákladov a výnosov. Spoločnosť za rok 2010 okrem zisku v mesiaci máj, jún a september vykazovala v ostatných mesiacoch stratu. Z minulých období bola ku koncu roka 2010 evidovaná ako nevysporiadaná strata vo výške 46.674,- Eur.
Na základe vyššie uvedených tvrdení znalkyňa konštatovala, že príjmy celkom vo výške 361.335,99 Eur boli použité na úhradu nákladov, ktoré činili 346.717,84 Eur. Zostatok príjmov nestačil na pokrytie už existujúcich záväzkov. V prípade nahlásenia ďalších kusov predaných bicyklov by sa suma neuhradených záväzkov ešte zvýšila.
V priemere viac ako polovica úhrad smerovala na úhradu záväzkov voči spoločnosti H. R., R..K..S.. Celkové úhrady v roku 2010 činili 193.590,77 Eur, t.j. 63,23 % z celkových uhradených záväzkov voči dodávateľom.
Z vyššie uvedených skutočností podľa názoru Krajského súdu v Košiciach vyjadreného v uznesení sp.zn. 7To/19/2017 zo dňa 30.3.2017, bolo preukázané, že finančné prostriedky, ktorých súhrn tvorí škodu pri žalovanom trestnom čine, boli v roku 2010 výlučným spôsobom použité len na ďalšie podnikanie, resp. zabezpečenie chodu spoločnosti M. H., R..K..S..
Z obsahu zmluvy zo dňa 5.6.2007, konkrétne z bodu 2 písm. a/ vyplýva, že komisionár (M. H., R..K..S..) sa zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta (H. R., R..K..S..) na svoj účet predaj tovaru uvedeného v kúpnej zmluve - faktúre.
Uvedené znenie je aj podľa názoru krajského súdu v rozpore s § 577 Obchodného zákonníka, v rámci ktorého komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
Zmluva, ktorú medzi sebou dňa 5.6.2007 uzavreli H. R., R..K..S.. C. M. H., R..K..S.. nie je zmluvou komisionárskou, ale ide o nepomenovanú zmluvu. Je tomu tak preto, lebo v bode 2 písm. a/ tejto zmluvy je uvedené, že komisionár (M. H., R..K..S..) sa zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta (H. R., R..K..S..) na svoj účet predaj tovaru uvedeného v kúpnej zmluve - faktúre.
Následne v zmysle bodu 3 písm. c/ a e/ zmluvy z 5.6.2007 mala spoločnosť M. H., R..K..S.. predaj tovaru spoločnosti H. R. R..K..S.. a po vystavení faktúry spoločnosťou H. R., R..K..S.. mala spoločnosť M. H., R..K..S.. fakturovanú sumu uhradiť.
Taktiež v zmysle bodu 3 písm. h/ zmluvy z 5.6.2007 má komitent tovaru odovzdanému komisionárovi na predaj vlastnícke právo až do doby predloženia hlásenia komisionára o stave predaja a do úplného uhradenia ceny predaného tovaru.
Zo znenia vyššie uvedených bodov zmluvy z 5.6.2007 vyplýva, že nejde o komisionársku zmluvu podľa § 577 Obchodného zákonníka. Taktiež z nich plynie, že účelom zmluvy M. H., R..K..S.. na účet, teda v prospech spoločnosti M.V. H., R..K..S.., pričom následne malo dôjsť k nahláseniu a preplateniu predaného tovaru spoločnosti H. R., R..K..S..
Je preto zrejmé, že peniaze utŕžené za predaj bicyklov patrili spoločnosti M. H., R..K..S.., ktorá ich následne mala vyplatiť spoločnosti H. R., R..K..S.. Keďže spoločnosť M. H., R..K..S.. predávala tovar spoločnosti H. R., R..K..S.. na svoj účet, nemohlo ísť o cudziu vec. Nie je preto splnený základný zákonný predpoklad pre spreneveru, nakoľko tu absentuje cudzia vec.
Cudzou vecou bol len tovar, bicykle, ktoré však v zmysle účelu zmluvy z 5.6.2007 mala spoločnosť M. H., R..K..S.. predávať tretím osobám, čo sa aj reálne stalo. V trestnom konaní nebolo vykonané nijaké dokazovanie zamerané na to, či nahlásené bicykle boli predané. Obžaloba, ani nič také netvrdí, keďže uvádza, že prevzatý tovar bol ďalej predaný. Táto skutočnosť, že bicykle boli predané, vyplýva aj z tvrdenia obžalovaných, z pokladničných dokladov, resp. účtovnej evidencie spoločnosti M. H., R..K..S.. a napokon aj z Notárskej zápisnice o uznaní dlhu. Tieto bicykle teda spreneverené byť nemohli, aj keď v ich prípade išlo o cudziu vec, teda vec patriacu spoločnosti H. R., R..K..S.., avšak bolo s nimi naložené v súlade s účelom stanoveným zmluvou z 5.6.2007, teda boli predané tretím osobám v predajni spoločnosti M. H., R..K..S..
Taktiež bolo v rozpore znenie skutku v predošlom rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/83/2013 zo dňa 17.3.2016, z ktorého bolo možné vyvodiť záver, že spreneverené mali byť peniaze vo výške 57.369,97 Eur a nie bicykle tak, ako to správne uviedla obhajoba, pričom súd svoje vyššie uvedené rozhodnutie o vine odôvodnil tým, že spreneverené mali byť bicykle.
Zároveň krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že trestného činu sprenevery podľa § 213 ods.1, resp. ods.3 Tr.zák. sa nemohol dopustiť ten, kto použil v rozpore s účelom ich zverenia finančné prostriedky na účte (tieto neboli v čase spáchania skutku vecou v zmysle § 130 ods.1 písm.d/ Tr.zák.).
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr.por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaných a podrobne rozviedol, na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o zisteniach okresného súdu. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v podrobnostiach poukazuje na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.
Aj krajský súd, ako už bolo konštatované v predošlých jeho rozhodnutiach, uvádza, že zmluva uzavretá medzi obžalovanými a poškodeným z 5.6.2007 je zmluvou inominátnou a v zmysle jej obsahu podaná obžaloba netvrdí, že k predaju bicyklov nedošlo, keď zo samotnej skutkovej vety jasne vyplýva, že tovar, teda bicykle predali. Cudzou vecou v zmysle stíhaného trestného činu mali byť teda bicykle a dokazovanie malo byť zamerané k zisteniu, akým spôsobom s nimi obžalovaní naložili. Obžalovaní však tvrdili, že tieto bicykle predali a zisk z predaja zahrnuli do účtovníctva.
K sprenevere bicyklov mohlo dôjsť len vtedy, ak by tieto boli vo vzťahu k obžalovaným cudzou vecou a zároveň, ak by bolo s nimi nakladané v rozpore s účelom zmluvy z 5.6.2007, teda ak by napr. tieto bicykle neboli v skutočnosti predané alebo by boli predané inde, ako v priestoroch predajne „teda na čierno“.
Obchodno-právny vzťah, ktorý bol založený medzi spoločnosťami H. R., R..K..S.. C. M. H., R..K..S.. na základe tzv. komisionárskej zmluvy zo dňa 5.6.2005 s vedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva, krajský súd k tomu dodáva, že v prípade predaja tovaru tretím osobám, zákazníkom nie je možné uplatňovať výhradu vlastníckeho práva tak, ako bola upravená v bode 3 písm. h) zmluvy z 5.6.2007, nakoľko zákazník, ktorý si tovar bicykel v predajni kúpil, odchádza z predajne po zaplatení tovaru ako jeho vlastník. Iný výklad by viedol k tomu, že všetci ľudia, ktorí si kúpili v predajni bicykle užívali tieto do doby predloženia hlásenia komisionára, v tomto prípade správne len spoločnosti M. H., R..K..S.. o stave predaja a do úplného uhradenia ceny predaného tovaru v mylnom domnení, že sú ich vlastníkmi, ako aj k tomu, že splnením samotného účelu zmluvy z 5.6.2007, teda predajom bicyklov tretím osobám sa ako predajcovia mali zakaždým dopustiť trestného činu sprenevery. Takýto výklad je neudržateľný.
Krajský súd túto otázku vyriešil ako otázku prejudiciálnu a dospel k záveru, že tento vzťah je obchodnoprávnym vzťahom.
Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má obchodnoprávny základ, je potrebné považovať ako za poslednú možnosť, teda krajný právny prostriedok z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade trestné právo nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite osôb, aby si „strážili svoje práva“, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, a tak nahrádzali činnosť súdov v civilnom konaní.
Trestné stíhanie nie je namieste, ak sa konanie obvineného alebo už obžalovaného pohybuje výhradne v rovine obchodnoprávnych vzťahov.
Trestné právo by sa najmä u obchodnoprávnych vzťahoch (osobitne pri majetkových vzťahoch) malo uplatňovať skutočne len podporne k iným právnym normám, a aj to len v prípadoch zjavných excesov súkromnoprávnych vzťahov, resp. obchodnoprávnych vzťahoch, pretože trestné právo je nástrojom celkom nevhodným k regulácii súkromno-právnych vzťahov, resp. obchodnoprávnych vzťahoch, to znamená, že trestnú represiu je možné uplatňovať len následne vedľa iných opatrení, resp. ak iné oprávnenia zlyhali.
V predmetnej trestnej veci ide zjavne o prípad, ktorý mal byť vyriešený v obchodnoprávnom konaní. Dôkazom toho je okrem vyššie spomínaných skutočností aj to, že v predmetnej trestnej veci obžalovaní preukázateľne uznali svoj dlh, o čom svedčí vykonateľná notárska zápisnica nachádzajúca sa na č.l. 174 spisu, na základe ktorej obžalovaní zaplatili 7 splátok po 1.563,- Eur, ktorá zápisnica je exekučným titulom, nakoľko v bode 2 suma 59.586,- Eur sa týka rovnakého titulu, teda dlhu za odobratý a následne predaný tovar.
K argumentom prokurátora krajský súd dodáva, že od podvodu treba odlišovať neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. V tomto prípade by trestanie trestom odňatia slobody bolo v rozpore s čl. 17 ods.2 Ústavy SR „nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok“. Pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ v čase, keď zmluvný záväzok uzatváral, konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní, alebo ho nebude môcť splniť a že veriteľa uvádza do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu, čo v danom prípade absolútne nebolo.
Z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu sa odvolávajúc na vyjadrenie obžalovaných, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach dňa 29.4.2019, považuje krajský súd dôvody odvolania za irelevantné. Obrana obžalovaných spočívala v podstate v tom, že s poškodeným A.. E. Š. sa dohodli na spolupráci, následne založili spoločnosť M. H., R..K..S.. a keďže obžalovaný K. V. nemal skúsenosti s vedením maloobchodnej predajne, oslovil obžalovaného E. V. a ponúkol mu podiel v spoločnosti.
Následne odkúpili od firmy P. - A.. R..K..S.. tovar na sklade a vybavenie predajne za sumu 1,700.000,- Sk. Okamžite po podpísaní zmluvy im firma P. - A.. R..K..S.. oznámila, že značnú časť svojej pohľadávky postúpila firme J.. Š. - H. R., R..K..S.. vo výške 1,000.380,- Sk a že splátky majú uhrádzať na účet H. R., R..K..S.., načo dostali aj splátkový kalendár. Obžalovaní sú toho názoru, že medzi firmou P. - A.. R..K..S.. a firmou H. R., R..K..S.. došlo k zápočtu vzájomných pohľadávok a ich spolupráca, t.j. spoločnosti M. H., R..K..S.. R. H. R., R..K..S.. sa začala s dlhom 1,000.380,- Sk. Začiatkom leta 2007 otvorili predajňu a podpísali so spoločnosťou H. R., R..K..S.. komisionársku zmluvu.
V roku 2007 a 2008 zvládali platiť všetky záväzky a vykazovali aj mierny zisk. V roku 2009 začal klesať obrat a výstupná marža firmy. Už v tomto roku neboli schopní pre nedostatok finančných prostriedkov nahlasovať riadne predaje bicyklov a následne platiť za predané bicykle včas. Postup mal správne byť taký, že po predaji bicykla mali tento predaj nahlásiť spoločnosti H. R., R..K..S.., ktorá následne vystavila faktúru, ktorú mala spoločnosť M. H., R..K..S.. uhradiť. Spoločnosť H. R., R..K..S.. po vystavení faktúry
- bez ohľadu na to, či táto bola alebo nebola uhradená, musela odviesť DPH.
Na jeseň roku 2009 si museli obaja obžalovaní požičať peniaze a vložiť ich do firmy, aby rok zakončili bez dlhu. A.. E. Š. ich ubezpečoval, že trh ožije a že ich podrží, keď nastane horšia situácia.
Takáto istá situácia sa zopakovala a v podstate zhoršovala aj v roku 2010, kedy marža nekryla ich réžiu. Réžia spoločnosti M. H., R..K..S.. mesačne pozostávala zo sumy 6.610,- Eur. Jednotlivé položky sú bližšie rozvedené v trestnom spise.
Situáciu sa obžalovaní v roku 2010 snažili riešiť aj tým spôsobom, že hľadali partnera, ktorý by vstúpil do spoločnosti výmenou za podiel a takého človeka našli v osobe J.. H. F.. Obžalovaní majú vedomosť, že prebehli rokovania s J.. F. a poškodeným A.. Š., avšak dohoda sa neuskutočnila.
A.. E. Š. prišiel na pravidelnú ročnú kontrolu do spoločnosti M. H., R..K..S.. na jeseň roku 2010, kedy si vzal všetok tovar a preniesol ho do konkurenčnej predajne. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný poškodený A.. E. Š..
V súlade s vyjadreniami obžalovaných je podľa názoru krajského súdu aj výpoveď svedka H. F., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa stretol s pánom Š., pričom obsahom stretnutia bolo, že on ako osoba zaplatí celý dlh cca 50.000,- Eur a na základe toho vstúpi do spoločnosti M. H., R..K..S.. a spolupráca bude ďalej pokračovať.
Prebehlo viacero rokovaní s tým, že v mesiaci október a november 2010 sa dohoda zmenila v tom, že A.. E. Š. si želal, aby bola založená nová spoločnosť, na základe nových pravidiel. Menovaný svedok založil začiatkom decembra 2010 spoločnosť, ktorá sa volala XWheels R..K..S.., kde bol svedok H. F. väčšinovým vlastníkom a obžalovaný E. V. menšinovým vlastníkom. V decembri 2010 na stretnutí s poškodeným Š. sa dohodli, že nová spoločnosť preberie tieto záväzky, avšak k ďalšiemu stretnutiu už nedošlo. Následne sa dozvedel od obžalovaného E. V., že A.. Š. sa k celej situácii postavil opačne, všetko zmenil.
K spoločnosti M. H., R..K..S.. uviedol, že uvedená spoločnosť bola v strate aj kvôli tomu, že prevzala dlh od iných majiteľov spoločnosti, marža spoločnosti M. H., R..K..S.. bola nízka na to, aby stíhali splácať celý dlh. Bol to dlh voči A.. Š..
Tieto zistenia boli v súlade so závermi znaleckého posudku znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, vypracovanou A.. H. G., z ktorého vyplynulo, že hospodárenie za rok 2010 spoločnosť M. H., R..K..S.. skončila so stratou vo výške 4.160,- Eur, ktorá vznikla z rozdielu nákladov a výnosov.
Obchodná marža v jednotlivých mesiacoch nepokrývala výšku celkových záväzkov. V závere znaleckého posudku uvádza tieto zistenia:
- napriek príjmom, ktoré v niektorých mesiacoch prevyšovali výdavky, spoločnosť nedisponovala dostatočnou výškou finančných prostriedkov na účte a v pokladni, ktoré boli potrebné na úhradu záväzkov z dôvodu nepostačujúcej výšky obchodnej marže,
- prevažnú časť roka vykazovala spoločnosť stratu, ktorá koncom roka dosiahla výšku 4.160,07 Eur, pričom neuhradená strata minulých období bola v hodnote 46.674,- Eur,
- spoločnosť nebola v roku 2010 likvidná, t.j. nebola schopná platiť svoje záväzky z dôvodu absencie vlastných zdrojov krytia majetku,
- v priemere viac ako polovica úhrad smerovala na úhradu záväzkov voči spoločnosti H. R., R..K..S.., celkové úhrady v roku 2010 činili 193.590,77 Eur, t.j. 63,23 % z celkových uhradených záväzkov voči dodávateľom.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva záver, že znalkyňa v rámci vypracovaného znaleckého posudku vychádzala z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku uvedených na čl. 303 spisu a postupovala v súlade s predpismi tam uvedenými. Účelom trestného konania tak, ako už bolo uvedené, nie je riešiť obchodnoprávne vzťahy a záväzky jednotlivých spoločností, tieto záväzky si majú riešiť dotknuté strany v rámci obchodno-právnych vzťahov, a preto aj krajský súd dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade žalovaný skutok nie je trestným činom, pričom absentuje subjektívna stránka konania obžalovaných, či už žalovaného trestného činu sprenevery, resp. trestného činu podvodu, ktorého právnu kvalifikáciu v záverečnej reči uviedol prokurátor.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, ako už bolo vyššie konštatované poškodený A.. E. Š., ktoré síce podal len do výroku o náhrade škody, avšak v písomných dôvodoch odvolania hodnotí aj skutkové zistenia okresného súdu, ktorými odôvodnil oslobodzujúci rozsudok, aj nad rámec prieskumného konania sa k týmto skutočnostiam odvolací súd v tomto uznesení vyjadril.
Poškodený je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 Tr.zák. V priebehu súdneho konania bolo jednoznačne podľa názoru poškodeného preukázané, že u obžalovaných nešlo o neschopnosť dodržať zmluvný záväzok, ale o úmyselné a vedomé konanie, ktorým využili dôveru poškodeného, čím ho uviedli do omylu.
K takto podanému odvolaniu sa písomne vyjadril obžalovaný K. V. C. E. V. prostredníctvom svojho obhajcu a navrhli, aby krajský súd odvolanie poškodeného A.. E. Š. podľa § 316 ods.1 Tr.por. zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 316 ods.1 Tr.por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou, alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd odvolanie poškodeného A.. E. Š. podľa § 316 ods.1 Tr.por. zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.