Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/195/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: M. V., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XX, V., zast. advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Juraj Tuška, O.. XX.X.XXXX, X/ R. Z., O.. XX.X.XXXX, X/ V. Z., na. XX.X.XXXX, X/ U. Z., O.. X.X.XXXX, X. V. U. XX, V., všetci zast. advokátom JUDr. Ivanom Hrebčíkom, , 840 09 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 10. mája 2018 č.k. -620, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.850,08 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa zamietajúci výrok napadnutého rozsudku p o t v r d z u j e.

Výrok o trovách prvoinštančného konania sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ spoločne a nerozdielne priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 41,8 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ - 4/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.206,66 eura od 1.12.2001 do 31.5.2003, vo výške 13 % ročne zo sumy 1.633,19 eura od 1.6.2003 do 9.6.2005, vo výške 6 % ročne zo sumy 1.575,60 eura od 1.2.2006 do 29.2.2008, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovaných 1/ - 4/ zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 30,44 %.

2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu späťvzatia žaloby v časti o vypratanie odvolací súd uznesením č.k. -251 zo dňa 19.2.2009 konanie v tejto časti zastavil. V ďalšom konaní zostal predmetom sporu len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 31.7.1998 do 29.2.2008 z dôvodu neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalovanými. Žalobcovi bola právoplatne priznaná istina 7.468,63 eur, ako aj úroky z omeškania 10,5 % ročne od 19.11.2009 do zaplatenia. V konečnom štádiu tak ostali predmetom konania úroky z omeškania za obdobie od 1.12.2001 do 19.11.2009 tak, ako si ich žalobca vyčíslil v záverečnom návrhu zo dňa 5.4.2018. Odkazujúc na § 451, § 100, §107 Obč. zák. súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že nárok žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 1.12.2001 do 31.5.2006, za obdobie od 1.6.2003 do 9.6.2005 a za obdobie od februára 2006 do 29.2.2008 nie je premlčaný. Súčasne vzal do úvahy fakt, že žalovaní boli (popri istine 7.468,63 eur) zaviazaní na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 19.11.2009 do zaplatenia. Za základ výpočtu úroku z omeškania bola smerodajná priznaná suma bezdôvodného obohatenia 2.000,- Sk mesačne (t.j. 2,21 eur/denne). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi za obdobie od 1.12.2001 do 31.5.2003 úrok z omeškania vo výške 1.206,66 eur (546 dní x 2,21 eur); za obdobie od 1. 6. 2003 do 9. 6. 2003 vo výške 1.633,19 eur (739 dní x 2,21 eur), za obdobie od 1. 2. 2006 do 29. 2. 2008 vo výške 1.575,6 eur, krátený o sumu 99,58 eur, čo zodpovedá trom mesačným platbám po 1.000 Sk, ktoré žalovaní poslali žalobcovi titulom nájomného, ktorý ich ale vrátil (758 dní x 2,21 eur - 99,58 eur / 3 platby nájomného vrátené žalobcom za obdobie december 2006 - február 2007). Tieto priznané sumy súd prvej inštancie úročil príslušným zákonným úrokom z omeškania počítaným k prvému dňu omeškania v danom období. Uzavrel, že žalovaní obývali spornú nehnuteľnosť spoločne, keď argument o tom, že nehnuteľnosť obývali každý z nich v rôznych obdobiach, nepreukázali. Z uvedeného dôvodu ich zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy solidárne. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatnených nárokov, ako aj z dôvodu zohľadnenia dobrých mravov (§ 3 ods.1 Obč. zák.), poukazujúc na skutočnosť, že žalovaní neskorým uplatnením námietky premlčania zaplatili žalobcovi aj sumu, ktorá by pri včasnom uplatnení námietky nemohla byť vymáhaná súdnou cestou. Argumentoval tiež tým, že uplatňovanie ďalších nárokov voči žalovaným s prihliadnutím aj na predmet sporu - vydanie bezdôvodného obohatenia za bývanie bez právneho titulu v nehnuteľnosti nespĺňajúcej primerané ubytovacie štandardy, keď po vysťahovaní bola nehnuteľnosť zbúraná, pričom nepriaznivý technický stav obývanej nehnuteľnosti bol zistený aj vykonaným dokazovaním, čoho odzrkadlením bola úvaha súdu o primeranom mesačnom „nájomnom" vo výške 2.000,- Sk mesačne. Z uvedených dôvodov preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa Vychádzal z ceny predmetu sporu 11.451, eur a priznanej istiny 7.468, eur, z čoho vyvodil úspech žalobcu 65,2 % a úspech žalovaných 34,78 %. Následne uzavrel, že žalobca má voči žalovaným 1/ - 4/ solidárny nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,44 %. O výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ), ktoré vydá súdny úradník.

4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a žalobe aj vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania vyhovel v zmysle jeho podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 2.5.2018 a priznal mu nárok na náhradu prvoinštančných trov v rozsahu 100 %. Žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dĺžku premlčacej doby pri úrokoch z omeškania. Mal za to, že premlčacia doba podľa § 107 Obč. zák. sa vzťahuje výlučne na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie na príslušenstvo tohto nároku - úroky z omeškania, na ktorý sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. Za nesprávny považuje aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého sú premlčané úroky z omeškania za obdobie od 1.8.1998 do 30.10.1999 a za obdobie od 10.6.2005 do 31.1.2006. V skutočnosti žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.6.2005 do 31.1.2006 už podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 6.6.2005, pretože v ňom požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2003 do vypratania a uplatnil aj úroky z omeškania z jednotlivých mesačných splátok. Podaním zo dňa 15.2.2008 už len sumarizoval celý zročný dlh spolu s úrokmi z omeškania po tom, ako sa žalovaní z nehnuteľnosti vysťahovali. V prvom výroku súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 1.206,66 eur len do 31.5.2003, hoci žalovaní boli v omeškaní so zaplatením istiny do 31.12.2013, resp. za niektoré obdobie do 18.11.2009, vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o úroku priznaného vo výške 10,5 % ročne od 19.11.2009 do zaplatenia, pričom svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil. Dlh - bezdôvodné obohatenie v tomto prípade vzniklo za jednotlivé kalendárne mesiace, počas ktorých žalovaní nehnuteľnosť bez právneho dôvodu užívali a preto súd prvej inštancie pochybil nielen tým, že úroky z omeškania nevypočítal z jednotlivých mesačných splátok až do uhradenia dlžnej sumy, ale z akejsi kapitalizovanej hodnoty. Tento postup nie je správny aj z dôvodu, že za ním určené obdobie sa menila nielen úroková sadzba, ale aj samotná dĺžka bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie priznal prvým výrokom napadnutého rozsudku úroky z omeškania len za tam uvedené obdobie a nie do zániku dlhu a nezaoberal sa ani tým, že medzi už právoplatným rozsudkom, ktorý bol priznaný úrokom z omeškania vo výške 10,5%, vznikol rozdiel v určitých splátkach, keď zákonné úroky z omeškania presahovali uvedené percento. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pochybil aj tým, že bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol uplatnené úroky z omeškania nad dobu určenú prvým výrokom, pričom je nepochybné, že nárok na úroky z omeškania z jednotlivých splátok trval nepretržite až do 31.12.2013, kedy došlo k úhrade dlhu (v odvolaní je nesprávne uvedený rok „2003“, poznámka odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie ďalej pochybil aj v tom, že za obdobie od 1.11.1999 do 30.11.2001 žalobcovi úroky z omeškania nepriznal, hoci aj odvolací súd vyslovil, že úroky za toto obdobie nie sú premlčané. Pochybenie súdu prvej inštancie spočíva aj v jeho závere, že predmetom konania ostali úroky z omeškania do 19.11.2009, pretože išlo o úroky z omeškania až do 31.12.2013. Žalobca sa nestotožňuje ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je potrebné zvyšné nároky žalobcu zamietnuť aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.). Žalobca namietal vecnú správnosť napadnutého rozsudku aj vo vzťahu k výroky o trovách konania. Dôvodil, že v spore bol plne úspešný, pretože mal úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška priznaného plnenia (2.000,- eur mesačne) závisela od úvahy súdu.

5/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné.

6/ V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č.k. -590 zo dňa 31.7.2017 bolo úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť zostávajúcu časť uplatneného nároku - úroky z omeškania uplatnené za obdobie neoprávneného užívania nehnuteľnosti, t.j. od 31.7.1998 do 29.2. 2008. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že omeškanie žalovaných s úhradou istiny skončilo dňom 31.12.2013, kedy žalobcovi vydali (uhradili) bezdôvodné obohatenie 7.468,63 eur. Vzhľadom na námietku premlčania tiež uviedol, ktorú časť uplatneného nároku na úroky z omeškania považuje za premlčanú a z akého dôvodu. Rovnako tak jasne a zrozumiteľne inštruoval súd prvej inštancie, akým spôsobom má výšku uplatneného nároku určiť (viď ods. 12 - 15 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie však v zmysle intencii odvolacieho súdu nepostupoval dôsledne. Z napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť, akou úvahou sa riadil, keď žalobcovi priznal úroky z omeškania rozčlenené do troch období od 1.12.2001 do 31.5.2003, 1.6.2003 do 9.6.2005 a od 1.2.2006 do 29.2.2008 (z čiastok 1.206,66 eur, 1.633,19 eur a 1.575, 60 eur) a z akého dôvodu zamietol nárok na úrok z omeškania počnúc 1.3.2008, keď omeškanie žalovaných s úhradou istiny trvalo až do 31.12.2013. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v súvislosti so zamietnutím zvyšnej časti uplatneného nároku odkázal na dobré mravy (§ 3 Obč. zák.).

7/ Žalobca si podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.11.2001 (č.l. 42) uplatnil nárok na zaplatenie sumy 120.000 Sk za obdobie od 31.7.1998 do 30.11.2001 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1.12.2001 do zaplatenia. Ako už odvolací súd uviedol v zrušujúcom uznesení č.k. -590, premlčané sú mesačné platby po 2.000,- Sk/66,39 eur za obdobie 8/1998 až 10/1999. Mesačné platby za obdobie od 11/1999 až 11/2001 nie sú premlčané a v tomto rozsahu podal žalobca žalobcu včas. Keďže premlčanie istiny sa vzťahuje aj na príslušenstvo, premlčané sú úroky z omeškania spojené s platbami za obdobie od 31.7.1998 do 31.10.1999. Keďže žalobca si v žalobnom petite (ktorým je súd viazaný) za toto prvé obdobie uplatnil úroky z omeškania len jednorazovo vo výške 17,6 % ročne z pevnej sumy 120.000,- Sk, nie osobitne za jednotlivé mesiace ako nesprávne dôvodí v odvolaní, má nárok na zákonné úroky z omeškania platné ku dňu 1.12.2001 za dlžné obdobie od 1.1.1999 do 30.11.2001. Úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.659,75 eur (66,39 eur x 25 mesiacov) od 1.12.2001 do 31.12.2013 činia sumu 3.532,50 eur (, ods. 1, 2 Obč. Zák., nar. vlády č. ).

8/ Predmetom ďalšieho rozšírenia žaloby bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.12.2001 do 31.5.2003 uplatnený vo výške 54.000 Sk spolu so 17,6 % úrokmi z omeškania podľa jednotlivých splátok po 3.000 Sk mesačne od 1.1.2002 do zaplatenia (č.l. 115, 139). Pokiaľ ide o tento nárok, odvolací súd už vo svojom predošlom rozhodnutí skonštatoval, že nie je premlčaný (str. 8, prvý odsek uznesenia č.k. -590). Dlžné úroky z omeškania za toto obdobie tak činia sumu 2.038,51 eur. Táto suma pozostáva zo súčtu úrokov z omeškania vo výške 15,5 % p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.1.2002 do 31.12.2013 (bezdôvodné obohatenie - ďalej len BO - za december 2001), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.2.2002 do 31.12. 2013 (BO za január 2002), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.3.2002 do 31.12. 2013 (BO za február 2002), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.4.2002 do 31.12.2013 (BO za marec 2002), úrokov z omeškania 16,5 % p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.5.2002 do 31.12.2013 (BO za apríl 2002), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.6.2002 do 31.12.2013 (BO za máj 2002), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.7.2002 do 31.12.2013 (BO za jún 2002), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.8.2002 do 31.12.2013 (BO za júl 2002), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.9.2002 do 31.12.2013 (BO za august 2002), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.10.2002 do 31.12. 2013 (BO za september 2002), úrokov z omeškania vo výške 16 % p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.11.2002 do 31.12.2013 (BO za október 2002), úrokov z omeškania vo výške 13 % p.a. zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.12.2002 do 31.12.2013 (BO za november 2002), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.1.2003 do 31.12. 2013 BO za december 2002), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.2.2003 do 31.12.2013 (BO za január 2003), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1. 3. 2003 do 31.12.2013 (BO za február 2003), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.4.2003 do 31.12.2013 (BO za marec 2003), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.5.2003 do 31.12. 2013 (BO za apríl 2003), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.6.2003 do 31.12.2013 (BO za máj 2003).

9/ Čo sa týka tretieho rozšírenia žaloby (č.l. 143,144) možno ustáliť, že ním bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. za obdobie od 1.6.2003 do 6.6.2005, kedy bolo predmetné podanie doručené súdu prvej inštancie. Odvolacia námietka žalobcu, že týmto podaním si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až do vypratania (t.j. do budúcna) po 6.6.2005 neobstojí, pretože v tom čase dlh žalovaných existoval len do 6.6.2005. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok na úroky z omeškania prislúchajúce výlučne k tomuto obdobiu. Výška zákonných úrokov z omeškania za uvedené obdobie pozostáva zo súčtu úrokov z omeškania vo výške 13% p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.7.2003 do 31.12.2013 (BO za jún 2003), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.8.2003 do 31.12.2013 (BO za júl 2003), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.9.2003 do 31.12.2013 (BO za august 2003), úrokov z omeškania vo výške 12,5 % p. a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.10.2003 do 31.12.2013 (BO za september 2003), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1. 11. 2003 do 31.12.2013 (BO za október 2003), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.12.2003 do 31.12.2013 (BO za november 2003), úrokov z omeškania vo výške 12% p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.1.2004 do 31.12.2013 (BO za december 2003), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.2.2004 do 31.12.2013 (BO za január 2004), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.3.2004 do 31.12.2013 (BO za február 2004), úrokov z omeškania vo výške 11 % p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.4.2004 do 31.12.2013 (BO za marec 2004), úrokov z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.5.2004 do 31.12.2013 (BO za apríl 2004), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.6.2004 do 31.12.2013 (BO za máj 2004), úrokov z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.7.2004 do 31.12.2013 (BO za jún 2004), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.8.2004 do 31.12.2013 (BO za júl 200), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.9.2004 do 31.12.2013 (BO za august 2004), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.10.2004 do 31.12.2013 (BO za september 2004), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.11.2004 do 31.12.2013 (BO za október 2004), úrokov z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.12.2004 do 31.12.2013 (BO za november 2004), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.1.2005 do 31.12.2013 (BO za december 2004), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.2.2005 do 31.12.2013 (BO za január 2005), úrokov z omeškania vo výške 6 % p.a. zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.3.2005 do 31.12.2013 (BO za február 2005), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.4.2005 do 31.12.2013 (BO za marec 2005), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1.5.2005 do 31.12.2013 (BO za apríl 2005), zo sumy 2.000 Sk/66,39 eur od 1. 6. 2005 do 31.12.2013 (BO za máj 2005), zo sumy 600 Sk/13,26 eur od 1.7.2005 do 31.12 2013 (BO z obdobie od 1.6.2005 do 6.6.2005). Dlžné úroky z omeškania tak spolu činia sumu 1.622,68 eur (, Obč. zák., NV č. ).

10/ K ustáleniu žalovaného obdobia do 29.2.2008 došlo podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.2.2008 (č.l. 219 a nasl.). Pokiaľ ide o uplatnené platby za obdobie od 10.6.2005 do 31.1.2006, tieto sú v zmysle záveru odvolacieho súdu (str. 8 ods. 15 uznesenia č.k. ) premlčané. Nepremlčaným ja nárok na obdobie od 1.2.2006 do 29.2.2008. Žalovaným teda vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 2000 Sk mesačne, s výnimkou úrokov z omeškania ako príslušenstva k platbám za mesiace december 2006 až február 2007, ktoré platby žalovaní žalobcovi uhradili, ale žalobca im ich vrátil. Žalovaní sú v omeškaní s touto časťou nároku od splatnosti jednotlivých mesačných platieb do 31.12.2013. Suma úrokov z omeškania za uvedené obdobia činí súčet úrokov z omeškania výške 7 % p.a. zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.3.2006 do 31.12.2013 (BO za február 2006), vo výške 6 % p.a. zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.4.2006 do 31.12.2013 (BO za marec 2006), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.5.2006 do 31.12.2013 (BO za apríl 2006), vo výške 8% p.a. zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.6.2006 do 31.12.2013 (BO za máj 2006), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.7.2006 do 31.12.2013 (BO za jún 2006), vo výške 9% p.a. zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.8.2006 do 31.12.2013 (BO za júl 2006), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.9.2006 do 31.12.2013 (BO za august 2006), vo výške 9,5 p.a. zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1. 10. 2006 do 31.12.2013 (BO za september 2006), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.11.2006 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.12.2006 do 31.12.2013 (BO za november 2006), zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.4.2007 do 31.12.2013 (BO za marec 2007), vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1. 5. 2007 do 31. 12. 2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.6.2007 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.7.2007 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.8.2007 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.9.2007 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.10.2007 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.11.2007 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.12.2007 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.1.2008 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.2.2008 do 31.12.2013, zo sumy 2000 Sk/66,39 eur od 1.3.2008 do 31.12.2013 (BO za mesiac február 2008), t.j. celkom ide o sumu 833,02 eur.

11/ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikol voči žalovaným nárok na úroky z omeškania v celkovej výške 8.026,71 eur. Keďže právoplatne priznané úroky z omeškania vo výške 10,5 % p.a. od 19.11.2009 do 31.12.2003 činia 3.231,35 eur a vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku boli priznané úroky z omeškania vo výške 945,28 eur (318,26 eur + 430,44 eur + 196,58 eur), žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi ešte čiastku 3.850,08 eur.

12/ Odvolací súd sa už osobitne nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení dĺžky premlčacej doby. Ako už odvolací súd uviedol v uznesení č.k. -565 (str. 6, ods. 9) úroky z omeškania sú spojené so samotným záväzkom a tvoria jeho príslušenstvo (§ 121 ods. 3 Obč. zák.), ide o akcesorický záväzkový vzťah. Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok plynutia času nevzťahovať aj na záväzok vedľajší (akcesorický). Povinnosť dlžníka plniť úroky sa tak premlčuje spolu s premlčaním istiny. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie postupoval správne, keď premlčaciu dobu vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu posudzoval podľa § 107 ods. 1 Obč. zák.

13/ Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o nesprávnosti výroku o trovách prvoinštančného konania. Predmetom konania bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. (§ 451 a nasl. Obč. zák.). Ide o typické sporové konanie, kde je výlučne na žalobcovi, aby výšku uplatneného nároku riadne preukázal. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia a túto ustálil na sumu 2.000 Sk mesačne. Nešlo teda o aplikáciu sudcovského práva. Súdna prax sa prikláňa k názoru, že advokát zastupujúci sporovú stranu má poznať aspoň bežnú rozhodovaciu prax v žalovanej veci a žiadať od sporovej strany plnenie primerané danej veci. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania porovnal žalobný petit a výrok vo veci samej a neposudzoval úspech žalobcu výlučne z prisúdenej sumy. Keďže rozsudkom č.k. -462 bola žalobcovi právoplatne priznaná istina len vo výške 7.468,63 eur, pričom žiadal celkom 11.451,90 eur, možno zhrnúť, že žalobca mal úspech 65,22 % a žalovaní 34,78 %. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,44 %.

14/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku tak, že zaviazal žalovaných solidárne zaplatiť žalobcovi sumu 3.850,08 eur a vo zvyšnej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa

15/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Predmetom odvolacieho prieskumu bolo príslušenstvo k istine. Žalobca žiadal z titulu úrokov z omeškania priznať sumu 11.315,54 eur (č.l. 586), pričom mu bola celkom priznaná suma 8.026,71 eur. Žalobca mal vo veci úspech 70,9 %, žalovaní 1/ - 4/ úspech 29,1 %. Pomer úspechu žalobcu k jeho neúspechu činí 70,9 % - 29,1%, čo predstavuje úspech 41,8 % (zo sumy 11.315,54 eur). Vzhľadom na uvedené odvolací súd priznal žalobcovi nárok na trovy odvolacieho konania v rozsahu 41,8 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

17/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).