Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-349-2018.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/349/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, proti žalovanému: M. A., J.. XX. XX. XXXX, G. K. XXX, K. - U., o zaplatenie 829,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 10Csp/179/2017 z 05. 06. 2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 486,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 486,30 eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 17,20 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žaloba domáhal zaplatenia sumy 829,76 eur, úrokov vyčíslených 723,03 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 29,50 % zo sumy 829,76 eur od 01. 04. 2017, úroky z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 829,76 eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia a trov konania titulom vrátenia zostatku neuhradeného úveru s prísl.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 26. 08. 2013 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 900 eur. Žalovaný sa tento úver zaviazal splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach ku 15. dňu toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom 20. 09. 2013, vo výške 40,62 eur mesačne (vrátane poistenia), pri úrokovej sadzbe 29,50 % ročne, RPMN 33,84 % a priemernej RPMN 46,06 % s tým, že celková výška nákladov činí sumu 455,98 eur. K úveru bol dohodnutý základný súbor poistenia. Vzhľadom na nedodržanie platobnej disciplíny žalovaného, žalobca listom zo dňa 26. 05. 2014 vyzval žalovaného na plnenie vo výške 224,82 eur, nakoľko bol žalovaný naďalej pasívny, žalobca výzvou zo dňa 12. 06. 2014 oznámil žalovanému, že úver zosplatnil k dátumu vyhotovenia danej listiny. Keďže žalovaný napriek výzve zostal pasívny, žalobca sa svojich nárokov domáhal predmetnou žalobou.
4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 - 4, § 3 ods. 1, § 39 OZ, § 1, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu konštatoval, že ide o spotrebiteľský úver a zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré k ustanoveniam OZ s podrobnou právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 11. 06. 2010 predpisom lex specialis, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ, teda otázky, ktoré nie sú upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. je potrebné riešiť podľa príslušných ustanovení OZ vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Po preskúmaní uzavretej úverovej zmluvy konštatoval, že táto nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keď v zmluve sa nachádza nezrovnalosť v podobe celkovej ceny úveru, nakoľko pri súčine počtu a výšky splátok (36x40,62 eur) je výška poskytnutého úveru 1.462,32 eur, pričom v zmluve je uvedená celková čiastka úveru v sume 1.355,9804 eur v zmysle poznámky pod bodom č. 3 zmluvy, že celková čiastka úveru je tvorená výškou poskytnutého úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Okrem toho v konečnom výpise účtu je uvedená dlžná suma 1.376,62 eur. Poukázal na to, že spotrebiteľ musí mať pred uzatvorením zmluvy k dispozícií všetky informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, vrátane ekonomických ukazovateľov, na základe ktorých sa potom rozhodne, či vstúpi do takéhoto vzťahu alebo nie, pričom priemerný spotrebiteľ predpokladá, že tieto údaje sú správne a v spleti zložito formulovaných všeobecných obchodných podmienok sa na základe princípu dôvery zveruje do rúk finančných inštitúcii neuvedomujúc si, aké následky to môže preňho mať, pričom už nie je možné zistiť, aké informácie spotrebiteľ obdŕžal pri uzatváraní úverovej zmluvy a nie je tak zrejmé, z čoho pozostáva odplata za poskytnutie úveru, je rozdiel medzi výškou úveru a skutočnou výškou, ktorú by bol spotrebiteľ zaplatil, keby splácal všetky splátky riadne a včas. Napriek dikcii uvedenej v §9 ods. 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. v zmluve nie je uvedená sadzba poistenia, ani výška splátky bez poistenia, pričom v konečnom výpise z účtu je v položkách dohodnutá výška splátky bez a s poistením rovnaká. Podľa obchodných podmienok pripojených k žalobe, žalovanému bola poskytnutá tzv. „dostupná pôžička“. Zo sadzobníka poplatkov pre daný typ pôžičky nevyplývajú nijaké iné poplatky spojené s poskytnutím úveru, ktoré by odôvodňovali rozdiel v úverovej zmluve. Navyše považoval dohodu o úrokoch z úveru vo výške 29,50 % v rozpore s dobrými mravmi vychádzajúc zo zistenia, že podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (k 26. 08. 2013, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,55 % ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 29,50 %, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/173/2003, časť ktorého citoval s prihliadnutím na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 dospel k záveru, že úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Z uvedeného dôvodu považoval úverovú zmluvu vychádzajúc z § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.
5. Vychádzajúc zo zistenia, že žalobca vyčerpal sumu 900 eur, uhradil sumu 413,70 eur, čo vyplýva z časti výpisu z účtu: Zaplatené splátky) uzavrel, že žalovaný je povinný vrátiť iba to, čo vyčerpal, ale nevrátil, a to bez úrokov a iných poplatkov, preto zaviazal žalovaného na úhradu sumy 486,30 eur.
6. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, keďže z uplatnenej istiny 829,76 eur mu bola priznaná suma 486,30 eur v časti o zaplatenie sumy 343,46 eur žaloba bola zamietnutá, takže z percentuálneho podiel úspechu žalobcu bol odrátaný jeho neúspech, preto mu bola priznaná náhrada trov konania iba vo výške 17,20 % (58,60 % - 41,40 %).
8. Rozsudok vo výroku, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátiť na nové prejednanie alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietal správnosť záveru súdu, že úverová zmluva neobsahovala správne vyčíslenie celkovej čiastky poukazujúc na to, že pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ďalší spôsob výpočtu neukladá. Podľa neho písomnú zmluvu o úvere nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z dôvodu absencie niektorej náležitosti zmluvy, nakoľko ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vyžadovalo pre naplnenie sankcionovateľnosti kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to tak absenciu písomnej formy, ako aj niektoré z citovaných náležitostí. Trval však na tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a celková suma úveru je uvedená v správnej výške.
Namietal, že napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk, tak vnútroštátnej, ako únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol podľa neho zneužitím práva. Poukazujúc na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v rozsudku z 12. 01. 2006 sp. zn. C-361/04 vo veci Claude Ruiz - „Picasso“ konštatoval, že európske právo stále viac naznačuje, že ďalšia „automatická“ pomoc spotrebiteľom už nie je účelová a pokračovať by sa malo skôr nazeraním na priemerného spotrebiteľa ako schopného urobiť vlastné rozhodnutie ohľadom svojho právneho postavenia v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Mal za to, že súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítajúc ju do sumy mesačnej splátky. Trval na tom, že údaje uvedené v zmluve o úvere sú uvedené správne a súd pri rozhodovaní po právnej i skutkovej stránke pochybil. Takisto výšku úrokovej sadzby považoval za dojednanú v bežnej výške pre rok 2012 a pre obchodné produkty, pričom žiadnym spôsobom neodporuje táto výška dobrým mravom, teda bola dohodnutá platne. Poukázal, že najvyššia prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa vypočítava zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktoré je možné nájsť na webovom sídle Ministerstva financií SR. Pre druhý štvrťrok roku 2014 bola zistená hodnota váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za obdobné typy spotrebiteľských úverov s rovnakou dobou splatnosti 45,94 %, dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje až 91,08 %. Pri určovaní výšky úrokov z úveru postupoval v intenciách zákona, a teda aj v intenciách dobrých mravov. Výška úrokov 29,50 % je podľa neho v zákonnom limite.
9. Opis odvolania žalobcu bol žalovanému doručený 10. 09. 2018. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
10. Výrok rozsudku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bola iba napadnutá časť rozsudku v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania (ďalej len rozsudok).
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 378 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. júna 2019 o 09.50 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 19. 06. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1 C.s.p.
14. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom odkazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 391 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logicky rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p.
17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
21. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.
22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého úver poskytnutý žalovanému právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (august 2013), lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26. 08. 2013 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z., a to celkovú výšku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny a neobsahuje ani celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. pri výpočte spôsobom, ktorý je uvedený pod tabuľkovou časťou úverovej zmluvy je potrebné konštatovať, že takto získaný číselný údaj nie je správny.
23. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (písm. h/) a celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. l/).
24. V uzavretej úverovej zmluve sú uvedené podstatné zákonné náležitosti v tabuľkovej forme, je uvedená celková výška nákladov (455,98 eur), aj výška schváleného úveru (900 eur), pod tabuľkovou časťou sa nachádza drobným písmenom poznámka, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.
25. Vychádzajúc z počtu a výšky dohodnutých splátok, t.j. 36 mesačných splátok po 40,62 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 1.462,32 eur pri zohľadnení výšky úveru a celkovej výšky nákladov (900 + 455,98),k celková čiastka úveru predstavuje sumu 1.355,9804 eur, preto je potrebné považovať celkovú výšku nákladov za nesprávne vyčíslenú, keďže po odrátaní výšky poskytnutého úveru od celkovej čiastky vypočítanej podľa počtu splátok a výšky splátok, celková výška nákladov predstavuje čiastku 562,32 eur, nie 455,98 eur, ako jej uvedené v zmluve. Navyše celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť v zmluve číselne uvedená nie je.
26. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej výške nákladov nie je správny, nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť, teda tieto údaje nie sú vyjadrené dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
27. Spotrebiteľ tak bez presného číselné vyjadrenia celkovej výšky nákladov a celkovej čiastky úveru nemá možnosť posúdiť bez akýchkoľvek pochybností rozsah svojho záväzku.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené, rozdielne možnosti určenia týchto údajov je namieste trvať na prsnom číselnom určení, tak celkovej výšky nákladov, aj celkovej čiastky úveru (vyčíslený), ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a v dôsledku týchto údajov je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
29. Za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne do výšky celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, zahrnul aj platby poistného, pretože ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, z obsahu zmluvy nevyplýva, resp. nie je v zmluve uvedená sadzba poistenia, ani výška splátky bez poistenia, pričom v konečnom výpise z účtu v položkách dohodnutá výška splátky bez a s poistením je uvedená rovnaká suma. Navyše žalobca v odvolaní neuvádza výšku mesačného poistného, ktoré malo byť zahrnuté do výšky mesačnej splátky, teda nie je možné posúdiť dôvodnosť tejto odvolacej námietky, lebo z dostupných údajov nevyplýva, aby do výšky mesačnej splátky bola zahrnutá aj výška mesačnej platby titulom poistného.
30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).