Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-203-2018.pdf
PDF · 119.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/203/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu X. družstvo I., XXX XX I., U.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Badinským, advokátom, so sídlom Československej armády 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej W. F., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX J., zastúpenej spoločnosťou Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, v konaní o zaplatenie 856,- €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/17/2017-88 zo dňa 13. apríla 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 190,28 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 55,54 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanej priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok) a vyslovil, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretí výrok). 1.1 Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že právna predchodkyňa žalovanej uzatvorila so žalobcom dňa 16. 06. 2011 nájomnú zmluvu č. XXXX/XXXX (ďalej len „nájomná zmluva“). Predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú boli pozemky vo vlastníctve právnej predchodkyne žalovanej špecifikované v prílohe nájomnej zmluvy. V článku V. bod 5) nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že: „v prípade budúceho predaja predmetu nájmu sa nájomné strany dohodli, že prenajímateľ ponúkne na odpredaj pozemky najskôr nájomcovi. V prípade porušenia tejto dohody zaplatí prenajímateľ zmluvnú pokutu nájomcovi vo výške trhovej ceny pozemkov ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy.“ Z prílohy k nájomnej zmluve súd prvej inštancie zistil, že predmetom nájmu bol aj spoluvlastnícky podiel právnej predchodkyne žalovanej k parc. č. C. XXX/X vyznačená ako orná pôda vo výmere XX XXX mX zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne územie J. (ďalej len „kat. úz.“) vo veľkosti podielu 1/8, ktorý kúpnou zmluvou uzavretou dňa 20.5.2014 právna predchodkyňa žalovanej predala tretej osobe. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva, na základe čoho sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 856,- €, ktorej výšku vyrátal na základe trhovej hodnoty pozemkov (0,2250 €/m2) určenej súkromným znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepreukázal vznik predkupného práva. Žalobca nepredložil zmluvu o vzniku predkupného práva a nepredložil ani výpis z listu vlastníctva pre kat. úz. J. ako dôkaz o zápise predkupného práva v katastri nehnuteľností, nakoľko pre vznik predkupného práva k nehnuteľnosti je nevyhnutný zápis v
katastri nehnuteľností. Článok V. bod 5) nájomnej zmluvy nie je zmluvou o predkupnom práve. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o zmluvnej pokute v znení uvedenom v článku V. bod 5) nájomnej zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko žalovaná nemohla výšku zmluvnej pokuty predvídať a zároveň je neurčitým právnym úkonom, pretože z nájomnej zmluvy nevyplýva, že trhová cena určená znaleckým posudkom bude v značnej miere prevyšovať kúpnu cenu získanú predajom spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľnosti. Právne postavenie žalobcu sa pritom uzavretím tejto kúpnej zmluvy vôbec nezmenilo, nakoľko jeho nájomné právo zostalo zachované. Dojednanie o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi, čoho dôkazom je aj znalecký posudok predložený žalobcom, pretože trhová cena určená znaleckým posudkom niekoľkonásobne prevyšuje cenu spoluvlastníckeho podielu získanú jeho predajom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. 1.2 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (proti prvému a druhému výroku) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) C. s. p., t. j., že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že predkupné právo v prejednávanej veci je obligačným (záväzkovým) predkupným právom, ktoré pôsobí len medzi zmluvnými stranami. Z ustálenej judikatúry vyplýva existencia inštitútu obligačného predkupného práva aj bez potreby jeho vecno- právnych účinkov vkladom do katastra nehnuteľností a zároveň nárok na náhradu škody v prípade jeho porušenia. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru a skutkovým zisteniam, že nebolo preukázané predkupné právo. Ďalej žalobca uvádza, že výška zmluvnej pokuty je určiteľná. Určenie výšky zmluvnej pokuty bolo v danom prípade zmluvnými stranami ustálené prostredníctvom dohody o spôsobe jej určenia. Napriek tomu, že zmluvná pokuta nebola dojednaná konkrétnou výškou zmluvnej pokuty v podobe ustálenej pevnej peňažnej sumy, spôsob jej určenia z dohody o zmluvnej pokute vyplýva zrozumiteľne. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške trhovej ceny pozemkov ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou prenajímateľ predá pozemky, ktoré sú predmetom nájmu. Bolo pochybením právnej predchodkyne žalovanej, že nehnuteľnosť scudzila za cenu nižšiu ako je trhová cena nehnuteľnosti. Hoci žalobca predložil súdu prvej inštancie znalecký posudok, súd prvej inštancie pri vykonaní tohto dôkazu neprihliadol na záver stanovený znalcom, ale len na čiastkovú prílohu, ktorá bola jedným z viacerých podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie posúdil rozpor zmluvnej pokuty s dobrými mravmi len z hľadiska výšky zmluvnej pokuty a za dôkaz rozporu s dobrými mravmi považoval rozdiel kúpnej a trhovej ceny. Rozdiel medzi kúpnou cenou a trhovou cenou je však dôsledkom toho, že predávajúca predala nehnuteľnosti pod trhovú cenu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie alebo zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 % a zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa stotožňuje so zisteniami a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Ustanovenie o zmluvnej pokute v nájomnej zmluve spôsobuje, že druhá zmluvná strana nevie aká zmluvná pokuta jej pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti hrozí. Žalovaná sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že jej právna predchodkyňa mala predať svoj spoluvlastnícky podiel pod trhovú cenu. Z potvrdenia žalobcu, ktoré je prílohou znaleckého posudku vyplýva, že sám žalobca vykupoval v roku 2014 pozemky za kúpnu cenu v rozpätí od 0,07 €/m2 do 0,16 €/m2, t.j. za priemernú cenu 0,1150 €/m2. Rovnako žalovaná poukazuje na skutočnosť, že po právnej predchodkyni žalovanej prebehlo dedičské konanie, pričom dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa pomerne a teda žalobca sa nemohol dovolávať zaplatenia celého dlhu len voči jednému dedičovi, pokiaľ už vedel akým pomerom nadobudli dedičia dedičstvo po poručiteľovi. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej v odvolacom konaní.
4. V replike žalobca uviedol, že otázka predvídateľnosti zmluvnej pokuty nemá vplyv na jasnosť a zrozumiteľnosť dojednania o spôsobe určenia právneho nároku na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“) umožňuje definovať zmluvnú pokutu jej presným určením alebo spôsobom jej výpočtu. Určenie výšky zmluvnej pokuty bolo v danom prípade zmluvnými stranami ustálené prostredníctvom dohody o spôsobe jej určenia. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške trhovej ceny pozemkov ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou prenajímateľ predá pozemky, ktoré sú predmetom nájmu. Z takéhoto dojednania jednoznačne vyplýva presný spôsob určenia zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že zmluvná pokuta je dojednaná platne, zrozumiteľne a určito. Pre určenie trhovej ceny a jej stabilizáciu je potrebné zhromaždenie dát od viacerých subjektov a nezávislých strán na relevantnom trhu. Znalec porovnávacou metódou, porovnaním realizačných cien nákupu nehnuteľností od viacerých subjektov tak pre relevantný trh stanovil prienikom jednotlivých ponúk strednú hodnotu prieniku ponuky a dopytu v roku 2014. Pre stanovenie trhovej ceny nemožno vychádzať len z údajov za akú cenu vykupoval nehnuteľnosti sám žalobca, či za akú cenu predal nehnuteľnosti predchodca žalovaného, nakoľko tento údaj nie je postačujúci pre stanovenie trhovej ceny, keďže ide len o čiastkový údaj svedčiaci o obchodných možnostiach a schopnostiach žalobcu.
5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil a rozsudok súdu prvej inštancie (I. výrok) zmenil podľa § 388 C. s. p. pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a o druhom výroku rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 C. s. p.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 16. 06. 2011 žalobca ako nájomca a právna predchodkyňa žalovanej ako prenajímateľ písomne uzatvorili zmluvu č. XXXX/XXXX o nájme poľnohospodárskej pôdy podľa § 663 a nasl. O. z., ktorej predmetom boli pozemky na účely vykonávania poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu podľa § 7 a nasl. zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2021. Zmluvné strany si v nájomnej zmluve dojednali povinnosť prenajímateľa v prípade budúceho predaja predmetu nájmu ponúknuť na odpredaj pozemky tvoriace predmet nájmu najprv nájomcovi. V prípade porušenia tejto povinnosti sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ zaplatí nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške trhovej ceny pozemkov ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Predmetom nájmu bol aj spoluvlastnícky podiel právnej predchodkyne žalovanej k parc. č. C. XXX/X vyznačená ako orná pôda o výmere XX XXX m2 zapísaná na LV č. XXX pre kat. ú. J. vo veľkosti podielu X/X, ktorý kúpnou zmluvnou zo dňa 20. 05. 2014 predala tretej osobe, čím došlo k porušeniu dohody o predkupnom práve. Vklad vlastníckeho práva v prospech inej osoby ako žalobcu povolil Okresný úrad Krupina pod V XXX/XXXX z XX. XX. XXXX, o čom svedčí zápis kupujúcej J. K. ako podielovej spoluvlastníčky pozemku parcely č. C. XXX/X na LV č. XXX pre kat. úz. J. z 3. mája 2017 na č. l. 10 spisu. Užívací stav k tomuto pozemku nájomcom X. družstvo I. na základe zmluvy č. XXXX/XXXX zostal zachovaný. 6.1 Za zabezpečenú povinnosť podľa článku V. bod 5) zmluvy o nájme sa podľa dohody zmluvných strán považuje povinnosť prenajímateľa v prípade budúceho predaja prenajatej veci ponúknuť na predaj prenajatú vec „najprv nájomcovi“. Ide o konkrétne označenú povinnosť, splnenie ktorej bolo v súlade s § 544 ods. 2 OZ zabezpečované písomnou dohodou o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute podľa názoru odvolacieho súdu je dostatočne určité a nie je možné túto dohodu kvalifikovať ako neurčitú podľa § 37 ods. 1 OZ. Predmetom nájmu boli viaceré pozemky, ktoré môžu byť samostatným predmetom právneho vzťahu, z čoho je vyvoditeľné, že porušenie ponukovej povinnosti prenajímateľa vo vzťahu ku ktorémukoľvek pozemku mohlo byť sankcionované zmluvnou pokutou. 6.2 Dohodu o povinnosti právnej predchodkyne žalovanej ponúknuť predmet nájmu v prípade budúceho predaja najprv nájomcovi nie je možné vyhodnotiť za neplatnú ani podľa § 39 OZ (pre rozpor so zákonom). Zákonné predkupné právo podľa § 140 OZ svedčí spoluvlastníkovi pozemku, avšak jeho porušenie nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy prevádzajúcej spoluvlastnícke podiely, iba relatívnu neplatnosť podľa § 40a OZ a pokiaľ sa dotknutý spoluvlastník relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, považuje sa právny úkon za platný.
7. Odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na to, že žalobca nepreukázal vznik predkupného práva. Súd prvej inštancie mal za to, že predkupné právo nie je dojednané platne, nakoľko nebolo zapísané do katastra nehnuteľností a
zároveň článok V. bod 5) nájomnej zmluvy nie je zmluvou o predkupnom práve. Tento právny záver súdu prvej inštancie nie je správny. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posúdil predkupné právo dojednané v nájomnej zmluve ako vecné právo, no nezobral do úvahy skutočnosť, že predkupné právo možno dohodnúť aj ako právo záväzkového (obligačného) charakteru. Existencia záväzkového predkupného práva a možnosť dohodnúť takéto právo ako vedľajší záväzok popri hlavnom záväzku vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/7/99 zo dňa 27. apríla 1999, v zmysle ktorého: „ustanoveniu § 51 Občianskeho zákonníka neodporuje dojednanie, ktoré (okrem úpravy základného vzťahu medzi zmluvnými stranami) obsahuje aj ďalší záväzok - prednostne odpredať nehnuteľnosť pre prípad, že nastane účastníkmi predpokladaný právny stav. Takéto dojednanie je však svojou povahou záväzkovo právny vzťah, ktorý nemá vecnoprávny charakter; platí iba medzi zmluvnými stranami a nezaväzuje aj tretie osoby. Porušenie právnych povinností, z neho vyplývajúcich, má právne dôsledky iba pre účastníka zmluvného vzťahu. Pokiaľ medzi prenajímateľom nebytových priestorov a ich nájomcom bolo predkupné právo dohodnuté len ako záväzkovo právny (obligačný) vzťah, ktorý nemá vecnoprávnu povahu, kúpna zmluva medzi prenajímateľom (vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prenajaté nehnuteľnosti nachádzajú) a treťou osobou nie je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nedodržanie takéhoto záväzku prenajímateľom by však nájomcovi mohlo zakladať len nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka“. Rozdiel medzi záväzkovým predkupným právom a vecným predkupným právom je zrejmý najmä v tom, že predkupné právo vecného charakteru pôsobí nielen voči povinnému z predkupného práva, ale aj voči osobe, ktorá vec pri porušení predkupného práva nadobudla (nástupca povinnej osoby) a v prípade, že sa vzťahuje k nehnuteľnosti sa vždy zapisuje do katastra nehnuteľností. V prípade porušenia záväzkového predkupného práva toto právo vzhľadom na jeho záväzkový charakter (zaväzujúci len strany zmluvy) zaniká. Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnej právnej veci bolo medzi zmluvnými stranami nájomnej zmluvy dojednané záväzkové (obligačné) predkupné právo, z ktorého nevyplýva povinnosť vykonať zápis predkupného práva do katastra nehnuteľností, zároveň sa mohlo dojednať aj ako súčasť nájomnej zmluvy a teda predkupné právo bolo v článku V. bode 5) nájomnej zmluvy dojednané platne.
8. Podľa § 544 ods. 1 a 2 O. z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 8.1 Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj dohodu o zmluvnej pokute, keď vyhodnotil, že ide o absolútne neplatný právny úkon, lebo žalovaná nemohla ani predvídať výšku zmluvnej pokuty a teda ide o neurčitý právny úkon. „Ustanovenie § 544 O. z. z pohľadu určitosti dojednania o zmluvnej pokute nekladie podmienku, aby jej výška bola dopredu v okamihu uzatvorenia zmluvy pevne stanovená, vyžaduje iba, aby k tomuto momentu bolo nepochybné akým spôsobom, to znamená z hodnoty akých veličín a akým výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti zistená“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo/119/1999 zo dňa 24.03.1999). Súd prvej inštancie neuviedol zákonné ustanovenie, od ktorého svoj záver o neurčitosti zmluvnej pokuty vyvodil. Odvolací súd má za to, že už zo samotného znenia ustanovenia § 544 O. z. vyplýva, že existujú dva spôsoby určenia zmluvnej pokuty. Zatiaľ čo prvý spôsob vyjadrenia rozsahu zmluvnej pokuty je založený na vopred dohodnutej a v priebehu doby nemenenej výške pokuty, druhý spôsob umožňuje stranám, aby výšku pokuty viazali na okolnosti, ktoré považujú za významné, pričom hodnoty nie sú v čase uzavretia zmluvy známe. Pre dojednanie zmluvnej pokuty tak stačí uviesť spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý si zmluvné strany dohodli, čo v danom prípade predstavuje trhová cena pozemkov ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy.
9. Uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 856,- € vypočítal žalobca s poukazom na znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne U.. A. L., z ktorého vyplýva ustálenie trhovej ceny pozemkov ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy (t.j. ku dňu 20.05.2014) vo výške 0,2550 €/m2 (3 355,5 m2 x 0,2550 €/m2 = 856,- €). Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že pri určení trhovej hodnoty pozemkov vychádzala z priemernej trhovej ceny poľnohospodárskej pôdy v roku 2014 vypočítanej podľa údajov získaných od najväčších užívateľov poľnohospodárskej pôdy v danej lokalite a to X. družstva I., Z. družstva T., Z. družstva P., realitnej kancelárie S&K W. real a z údajov uvedených v časopise C. Z., C. Z. ročník V.. X/XXXX, autori: K. I. a spol. Y. počas prvostupňového aj počas odvolacieho konania namietala, že sám žalobca vykupoval v roku 2014 pozemky za kúpnu cenu v rozpätí od 0,07 €/m2 do 0,16 €/m2, t.j. za priemernú cenu 0,1150 €/m2. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou znaleckého posudku je potvrdenie samotného žalobcu zo dňa 05.05.2017, z ktorého vyplýva, že pozemky ním zakúpené v roku 2014 mali kúpnu cenu
v rozmedzí od 700,- €/ha do 1 600,- €/ha. Hodnota poľnohospodárskej pôdy podľa priemernej nákupnej ceny poľnohospodárskej pôdy X. družstvom I. tak bola v zmysle predmetného znaleckého posudku vo výške 0,1150 €/m2. 9.1 Znalecký posudok, ktorý si dal vyhotoviť žalobca ustálil trhovú cenu za pozemky v roku 2014 vo výške 0,2250 €/m2. Súd hodnotí presvedčivosť znaleckého posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi a výsledky znaleckého dokazovania môže hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Odvolací súd je toho názoru, že výšku zmluvnej pokuty je potrebné určiť podľa priemernej nákupnej ceny poľnohospodárskej pôdy X. družstvom I. (0,1150 €/m2), z dôvodu, že ponuka na predaj sa mala vzťahovať práve k osobe žalobcu a pokiaľ žalobca vykupoval pozemky len za priemernú cenu 0,1150 €/m2, právna predchodkyňa žalovanej by od žalobcu nedosiahla vyššiu kúpnu cenu rovnajúcu sa cene podľa znaleckého posudku U.. A. L. a aj s poukazom na to, že v prípade zohľadnenia trhovej ceny podľa znaleckého posudku (0,2250 €/m2) by dosiahla výška zmluvnej pokuty dvojnásobok toho, za čo právna predchodkyňa žalovanej predmetný pozemok predala (prepočet kúpnej ceny na časť parcely C. XXX/X kat. úz. J. je XXX,XX €). 9.2 Na záver ešte odvolací súd dodáva, že v prílohe k nájomnej zmluve, na ktorú sa vzťahuje dojednanie o predkupnom práve a dojednanie o zmluvnej pokute je síce uvedená ako predmet nájmu parc. č. C. XXX/X vyznačená ako orná pôda vo výmere XX XXX mX zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne územie J. (ďalej len „kat. úz.“) vo veľkosti podielu X/X, avšak ako predmet nájmu nie je uvedená jej celková výmera X XXX,X m2 (podiel 1/8, ktorý prináležal právnej predchodkyni žalovanej), ale len výmera 3 309,20 m2. Žalobca vypočítal zmluvnú pokutu z celej výmery, ktorá pripadala na spoluvlastnícky podiel právnej predchodkyni žalovanej (3 355,5 m2), ale takýto výpočet s ohľadom na predmet nájomnej zmluvy nie je správny. Na základe uvedeného použil odvolací súd pre výpočet zmluvnej pokuty výmeru uvedenú v prílohe nájomnej zmluvy, t. j. 3 309,20 m2, pretože len k tejto výmere sa vzťahuje dojednané predkupné právo a zmluvná pokuta.
10. Podľa ustanovenia § 470 O. z. ods. 1 a 2 dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli, viac, rozsah zodpovednosti každého z nich sa spravuje výškou ceny majetku, ktorý fakticky nadobudol. 10.1 Zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou porušila právna predchodkyňa žalovanej, ktorá kúpnu zmluvu s treťou osobou dňa 20. mája 2014 uzavrela. W. S. zomrela XX. XX. XXXX. Dedičstvo po nej bolo prejednané na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. XXD/XX/XXXX. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 04. 12. 2014. Povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa nájomnej zmluvy vznikla poručiteľke. Dedičia vstúpili do práv a povinnosť poručiteľky jej smrťou (§ 460 OZ). 10.2 Ustanovenie § 470 ods. 2 O. z. upravuje delenú zodpovednosť, podľa ktorej dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotou týchto práv. Skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/12/2012 zo dňa 30. 04. 2013). Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že s prihliadnutím na osvedčenie o dedičstve by žalovaná zodpovedala za takéto dlhy len v rozsahu 1/2 rovnako ako jej spoludedička I. K.. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XX/XXXX zo dňa 18.11.2014 je zrejmé, že dedičmi po poručiteľke boli W. F. (žalovaná) a I. K., ktoré si dedičstvo v hodnote 6 514,23 € rozdelili v zásade rovným dielom (žalovaná nadobudla z dedičstva 49,80 % a spoludedička I. K. 50,20 %, t. j. každá nadobudla zhruba jednu polovicu). 10.3 Všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola vyčíslená na 6.514,23 €. Z LV 2 kat. úz. J. v hodnote XXX,XX € každá dedička nadobudla 1, čiže W. F. 183,595 €, I. K. 183,595 € (367,19 € / 2 = 183,595 €). Z nehnuteľností na LV XXX kat. úz. J. vlastnila poručiteľka podiel 1/20 v hodnote 645,66 €. I. K. nadobudla tieto pozemky o výmere 1337,35 m2 [1/20 z (16201m2 + 6566m2 + 3980m2 = 26 747); 26 747/20 = 1337,35], 1337,35 x 0,26 €/m2 v hodnote 347,711 € a W. F. nadobudla pozemky o výmere 1145,95 m2 [1/20 z (4218 + 18701= 22919) 22919/20 = 1145,95], 1145,95 x 0,26 €/m2 v hodnote 297,947 €. Na LV XXX kat. úz. J. vlastnila poručiteľka podiel 1/8, hodnota týchto pozemkov bola ustálená na 4 638,89 €. I. K. nadobudla tieto pozemky o výmere 8931,875 m2, [1/8 z (2745m2 + 4921m2 + 29023m2 + 26880m2 +
7886m2 = 71 455) 71455/8 = 8931,875] 8931,875 x 0,26 €/m2 v hodnote 2322,2875 € a W. F. nadobudla tieto pozemky o výmere 8910 m2; [1/8 z (1133m2 + 6048m2 + 4466m2 + 25137m2 + 11953m2 + 6846m2 + 2955m2 + 12742m2 = 71 280) 71 280 / 8 = 8910]8910 x 0,26 €/m2 v hodnote 2316,60 €. Vyrovnávací podiel z členského vkladu v družstve je 829,85 € nadobudli obe dedičky, každá zvlášť v hodnote 414,925 €. Zostatok na účte 32,64 € nadobudla len W. F.. W. F. zdedila majetok v hodnote 183,595 + 297,947 + 2316,6 + 414,925 + 32,64 = 3245,707 € (49,8 %) a I. K. majetok v hodnote 183,595 + 347,711 + 2322,2875 + 414,925 = 3268,5185 € (50,2 %); skúška správnosti 3245,707 + 3268,5185 = 6514,2255 € zaokrúhlene 6514,23 €. 10.4 Vzhľadom na uvedené sa žalobca nemohol dovolávať zaplatenia celého dlhu len voči jednému dedičovi a teda odvolací súd nemohol priznať žalobcovi zmluvnú pokutu v plnej výške, ale len v jednej polovici, ktorú predstavuje suma 190,28 €. (3 309,20 m2 x 0,1150 €/m2 = 380,558 €; 380,558 € / 2 = 190,28 €). Odvolací súd ešte dodáva, že predmetné osvedčenie o dedičstve doložil súdu prvej inštancie sám žalobca, z čoho je zrejmé, že už pred podaním žaloby mal vedomosť o tom, akým pomerom nadobudli dedičia dedičstvo po poručiteľke. Odvolací súd priznal zmluvnú pokutu iba vo výške 190,28 € zo žalobcom uplatňovanej výšky zmluvnej pokuty 856,- €. Súd prvej inštancie konštatoval, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať zmluvnú pokutu vo výške trhovej ceny pozemkov určenej znaleckým posudkom. Odvolací súd pri výpočte výšky zmluvnej pokuty z takto určenej trhovej ceny pozemkov nevychádzal. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre posúdenie dohody o zmluvnej pokute ako odporujúcej dobrým mravom v zmysle § 3 OZ. Odvolacím súdom priznaná výška zmluvnej pokuty voči žalovanej (spolu s druhou polovicou zmluvnej pokuty, ktorú si mohol žalobca nárokovať od druhej dedičky poručiteľky) napĺňa sankčnú funkciu zmluvnej pokuty a vzhľadom ku kúpnej cene nehnuteľností, ktoré právna predchodkyňa žalovanej utŕžila, ju možno považovať za primeranú.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil, že žaloba žalobcu je dôvodná voči žalovanej v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 190,28 € a nedôvodná v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 665,72 € a rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výroku v zmysle § 388 C. s. p. zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo odlišné právne posúdenie v otázke platnosti dohody o zmluvnej pokute. Žalobca uplatnil dôvodne iba odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci. Skutkovým základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu bol skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd bez doplnenia alebo zopakovania dokazovania podľa § 383 C. s. p. viazaný.
12. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Podľa § 255 ods. 1 a 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaná) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatuje, že po čiastočnej zmene rozsudku súdu prvej inštancie bol v prvoinštančnom konaní žalobca úspešný v sume 190,28 € (22,23 %) a žalovaná v sume 665,72 € (77,77 %). Žalovanej prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 55,54 % uplatnených trov (77,77 % - 22,23 % = 55,54 %). O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).