Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-34-2019.pdf
PDF · 90.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-1T/34/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci obžalovaného Q. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.06.2019 v Čadci takto
rozhodol:
Obž. Q. K. H. F. Á. Š. , nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., O. Q., prechodne bytom V. Z. A. - Z. A. XXX, okres Č., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby D., nezamestnaný,
j e v i n n ý , ž e
dňa 25.11.2018 okolo 09:15 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, ev. č.: C. XXX B. od domu č. XXX v obci V. Z. A., časť Z. A. po tzv. starej ceste, následne po ceste II/487 k potravinám zv. E. a späť, kde na tzv. starej ceste bol kontrolovaný hliadkou OO PZ Turzovka a bolo zistené, že vozidlo viedol i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T 98/2016 zo 07.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.06.2017, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky,
t e d a
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
t ý m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Čadca zo dňa 07.01.2019 sp. zn. 0T/3/2019, ktorým bol Q. K. pre prečin podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 /osem/ rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Čadci podal dňa 26.03.2019 obžalobu na obv. Q. K. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku prijal.
Nakoľko súd vyhlásenie obžalovaného prijal, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonával a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy súvisiace s výrokom o treste:
Z evidenčnej karty (č.l. 10) vyplýva, že obžalovaný nemá evidovaný vodičský preukaz, opakovane mu bol v priestupkovom konaní uložený zákaz činnosti (4 krát).
Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 2T/98/2016, právoplatným dňa 07.06.2017 (č.l. 14) bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky.
Podľa správy ÚVTOS D. (č.l. 50) obžalovaný je v kolektíve bezkonfliktný, v osobných veciach si udržuje poriadok. Nebol mu uložený disciplinárny trest ani udelená disciplinárna odmena.
Podľa Odpisu z registra trestov GP SR (č.l.55) obžalovaný bol doposiaľ 17 krát právoplatne odsúdený (päťkrát sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený), naposledy Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca zo dňa 07.01.2019 sp. zn. 0T/3/2019, ktorým bol obžalovanému pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) a prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 7 rokov.
Podľa výpisu z registra priestupkov (č.l 54) obžalovaný bol trikrát priestupkovo riešený z toho jedenkrát na úseku cestnej premávky.
Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Čadca, sp. zn. 0T/3/2019 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 7 rokov.
Prokurátor v záverečnej reči navrhol obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 rokov. .
Obhajca obžalovaného navrhol pri ukladaní trestu prihliadať na vyhlásenie obžalovaného a úprimnú ľútosť obžalovaného.
Obžalovaný uviedol, že ľutuje spáchanie skutku.
K výroku o treste
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.: (1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
(2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
V konaní mal súd preukázané jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák., spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Súd mal preukázanú jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený).
Súd teda ukladal trest v rozmedzí 0 až 2 roky. Nakoľko obžalovaný spáchal skutok predtým ako bol Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp.zn. 0T/3/2019 zo dňa 07.01.2019, súd ukladal súhrnný trest podľa ustanovenia § 42 Tr. zák.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v každom treste.
Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému Q. K. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, nakoľko bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 07.01.2019, sp. zn. 0T/3/2019 právoplatne uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Nakoľko skutok, pre ktorý je stíhaný v konaní 1T/34/2019, spáchal predtým ako bol vyhlásený vyššie uvedený rozsudok súd ukladal súhrnný trest podľa zásad pre uloženie úhrnného trestu.
Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol doposiaľ 17 krát súdne trestaný. Obžalovaný sústavne pácha obdobnú trestnú činnosť. Možno uzavrieť, že v osobe obžalovaného ide o nenapraviteľného páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa rovnakej trestnej činnosti. Bohatá kriminálna minulosť obžalovaného a z nej vyplývajúci evidentný sklon obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti charakterizuje jeho osobu ako ťažko prevychovateľného páchateľa, u ktorého doposiaľ ukladané tresty ani v jednom prípade nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu. Význam kriminálnej anamnézy obžalovaného neznižuje ani fakt, že pri niektorých odsúdeniach nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďže táto fikcia neguje skutočnosť, že obžalovaný tieto trestné činy spáchal, čo je dôležitou okolnosťou pri hodnotení osoby obžalovaného.
Súd uložil obžalovanému Q. K. za celý súhrn zbiehajúcej sa trestnej činnosti trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, viazaný ustanovením § 42 ods. 2 druhá veta Tr. zák. v zmysle ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd teda k pôvodne uloženému trestu odňatia slobody ,,pridal“ iba 4 mesiacov, pričom trest vo výmere 1 rok považuje súd za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru súdu aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného prečinu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
Súčasne súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 07.01.2019, sp. zn. 0T/3/2019 , ktorým bol obžalovanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. uložený rest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Súd obžalovaného Q. K. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa vyššie uvedeného ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák.: 1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. 2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. 3) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.
Súd okrem trestu odňatia slobody uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, nakoľko ide o trestné činy (prečiny) súvisiace s vedením motorového vozidla. Trestným rozkazom Okresného súdu Čadca zo dňa 07.01.2019, sp. zn. 0T/3/2019 bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov, nakoľko súd ukladal súhrnný trest bol aj tento výrok zrušený a súd teda obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 rokov, teda o 2 roky viac ako mu bol pôvodne uložený vyššie uvedeným trestným rozkazom. Nakoľko išlo o opakované uloženie trestu, súd podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. ukladal trest v hornej polovici trestnej sadzby.
Tento druh trestu zabraňuje páchateľovi zneužívať povolanie, zamestnanie alebo postavenie na trestnú činnosť a pôsobí výchovne. Účelom tohto trestu je páchateľa trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu, prípadne vykonávať činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy.
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.