Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-89-2019.pdf
PDF · 74.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/89/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: R. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XX o vymoženie 337,24 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 2073/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.9.2018 č.k. 10Er/280/2011-17 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovu JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 67,64 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 10.5.2011 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 337,24 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a uplatnil si trovy exekúcie vo výške 67,64 eura.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 67,64 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 23,18 eura a 20 % DPH v sume 11,27 eura.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zastavenie exekúcie považoval za predčasné, nesúhlasil so zastavením exekúcie a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohol dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Oprávnený vo vyjadrení k stanovisku súdneho exekútora zotrval na podanom odvolaní.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávanie, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primeranie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 4.5.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až § 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zaslal súd prvej inštancie na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie, pretože povinný je v produktívnom veku a je predpoklad, že sa zamestná alebo bude podnikať, prípadne začne poberať dôchodok a tak bude možné exekúciu vykonať. Poukázal na to, že predmetom vymáhania je neuhradené poistné, ide o verejné prostriedky všetkých prispievateľov, a preto je dôležité, aby sa pri vymáhaní nedoplatkov postupovalo obzvlášť dôsledne.
14. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený akceptoval oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného, ktorú zistil lustráciou, keďže neoveroval a nenamietal úkony súdneho exekútora pri zisťovaní majetkových pomerov povinného a so zastavením exekúcie nesúhlasil zrejme len preto, že ešte neuplynula zákonná lehota na vymáhanie jeho pohľadávky.
15. Odvolací súd preskúmaním exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v celom priebehu vedenia exekúcie a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem. V exekučnom spise sa nachádza aj list Š. Ď. st., ktorým vracal písomnosti súdnemu exekútorovi z dôvodu, že písomnosti sa týkajú jeho syna Š. Ď., F.. XX.XX.XXXX, ktorý dlhodobo (asi 6 rokov) sa na adrese T. XX nezdržiava. Synov pobyt mu nie je známy a nie je s ním v žiadnom - ani telefonickom ani písomnom kontakte. Žiadal preto, aby súdny exekútor uvádzal na obálke, v ktorej doručuje písomnosti, dátum narodenia adresáta. Z uvedeného vyplýva, že ani zisťovanie majetku povinného v mieste bydliska by nič nezmenilo na závere súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinný sa zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.
17. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky odvolací súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).