Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/89/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: R. E., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XX o vymoženie 337,24 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 2073/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.9.2018 č.k. -17 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovu JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 67,64 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 10.5.2011 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 337,24 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a uplatnil si trovy exekúcie vo výške 67,64 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa , Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 67,64 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 23,18 eura a 20 % DPH v sume 11,27 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zastavenie exekúcie považoval za predčasné, nesúhlasil so zastavením exekúcie a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohol dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Oprávnený vo vyjadrení k stanovisku súdneho exekútora zotrval na podanom odvolaní.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávanie, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

9. Podľa odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primeranie použijú ustanovenia .

12. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 4.5.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až § 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zaslal súd prvej inštancie na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie, pretože povinný je v produktívnom veku a je predpoklad, že sa zamestná alebo bude podnikať, prípadne začne poberať dôchodok a tak bude možné exekúciu vykonať. Poukázal na to, že predmetom vymáhania je neuhradené poistné, ide o verejné prostriedky všetkých prispievateľov, a preto je dôležité, aby sa pri vymáhaní nedoplatkov postupovalo obzvlášť dôsledne.

14. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený akceptoval oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného, ktorú zistil lustráciou, keďže neoveroval a nenamietal úkony súdneho exekútora pri zisťovaní majetkových pomerov povinného a so zastavením exekúcie nesúhlasil zrejme len preto, že ešte neuplynula zákonná lehota na vymáhanie jeho pohľadávky.

15. Odvolací súd preskúmaním exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v celom priebehu vedenia exekúcie a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinný preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem. V exekučnom spise sa nachádza aj list Š. Ď. st., ktorým vracal písomnosti súdnemu exekútorovi z dôvodu, že písomnosti sa týkajú jeho syna Š. Ď., F.. XX.XX.XXXX, ktorý dlhodobo (asi 6 rokov) sa na adrese T. XX nezdržiava. Synov pobyt mu nie je známy a nie je s ním v žiadnom - ani telefonickom ani písomnom kontakte. Žiadal preto, aby súdny exekútor uvádzal na obálke, v ktorej doručuje písomnosti, dátum narodenia adresáta. Z uvedeného vyplýva, že ani zisťovanie majetku povinného v mieste bydliska by nič nezmenilo na závere súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinný sa zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.

17. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky odvolací súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa podľa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).