Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-70-2023.pdf
PDF · 104.84 KB
Case nature
Subarea
27C/70/2023
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore navrhovateľky: T. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. G. XXX/X, R., zastúpená: Zahoráková & Partners, s.r.o., IČO: 47 232 412, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti odporcovi: H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. G. XXX/X, R., zastúpený: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát so sídlom Hlavná 48, Dunajská Streda, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. Odporca má voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.12.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť strpieť užívanie rodinného domu súpisné číslo: XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, k. ú. R., parcelu registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 200 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. R. a parcelu registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 343 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. R., zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. R. a parcelu registra „C“ č. XXXX/X o výmere 68 m2, záhrada, k. ú. R., parcelu registra „C“ č. XXXX/X o výmere 514 m2, záhrada, k. ú. R. a parcelu registra „C“ č. XXXX/X o výmere 87 m2, ostatná plocha, k. ú. R. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. R. navrhovateľkou, a súčasne uloží odporcovi povinnosť odovzdať navrhovateľke jednu sadu kľúčov od rodinného domu súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, k. ú. R. v lehote do troch dní odo dňa vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, s ktorým vedú spoločnú domácnosť v rodinnom dome na adrese: T. G. XXX/X, R., pričom z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve odporcu a je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. R.Í.. Rekonštrukcia tohto domu sa realizovala počas manželstva účastníkov konania. Rovnako počas manželstva účastníci konania prikúpili aj susediace pozemky, záhrady a ostatné plochy, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. R.. Aj tieto nehnuteľnosti sú zapísané len v prospech odporcu. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že v poludňajších hodinách dňa 02.12.2023 sa dostavila do R., kde zistila, že odporca vymenil zámky a kľúče od rodinného domu a odmietol navrhovateľke vydať náhradné kľúče. Najskôr do rodinného domu navrhovateľku vpustil maloletý syn, keď však odporca zistil, že navrhovateľka je v dome, verbálne agresívne na navrhovateľku zaútočil, začal po nej kričať, aby sa navrhovateľka ukľudnila, vyšla von na terasu, odkiaľ ju odporca šokujúco odmietol pustiť dovnútra a keď maloletý syn chcel navrhovateľke opätovne otvoriť dvere, manžel mu to nedovolil. Dokonca odmietol dať navrhovateľke jej osobné veci, kľúče od auta a začal kričať na navrhovateľku, hádzal po nej topánky a koberec, vulgárne jej nadával a uviedol, že jej nedá kľúče od rodinného domu, v ktorom vedú spoločnú domácnosť a že tam navrhovateľku nikdy nepustí. Navrhovateľka v obave o svoj život a zdravie zavolala políciu, pričom až po dohovore policajta, odporca umožnil, aby aspoň maloletý syn mohol s navrhovateľkou odísť. Navrhovateľka celý incident nahlásila na Obvodnom oddelení PZ R.,
uviedla, že odporca sa k nej správal agresívne a vulgárne, bála sa o svoj život a zdravie, nepustil ju do miesta spoločnej domácnosti, neoprávnene zadržiaval jej osobné veci. Polícia najskôr okolnosti popisované navrhovateľkou, ktoré nasvedčovali tomu, že mohol byť voči nej spáchaný trestný čin odmietala spísať, napokon ho však spísala a vydala navrhovateľke potvrdenie o podaní trestného oznámenia. Polícia vysvetlila navrhovateľke, že z dôvodu, že rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve manžela, nemôže jej pomôcť. S takýmto názorom polície navrhovateľka nesúhlasí. Okrem osobných vecí, navrhovateľka má v rodinnom dome uskladnené umelecké diela (sochy, litografie, grafiky) rôznych umelcov v celkovej hodnote 315.280,- Eur, ktoré sú určené na prezentáciu, výstavu a na predaj, tieto diela si navrhovateľka nemôže vyzdvihnúť, nakoľko ich nemá kde uskladniť, keďže zo dňa na deň jej bol manželom zamedzený vstup do rodinného domu. Odo dňa 02.12.2023 navrhovateľka nemôže vstúpiť do rodinného domu, ani na priľahlé záhrady a ostatné plochy. Navrhovateľka ďalej poukázala o.i. na ustálenú prax súdov, z ktorej vyplýva, že manžel, ktorý za trvania manželstva trvale užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo bývať v týchto nehnuteľnostiach od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu (bližšie Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1978, por. č. 14, rozsudok NS ČR sp. zn. Cdo 1544/2005 zo dňa 07.06.2006), lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu (§ 18 zákon o rodine) a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov (§ 71 zákona o rodine). Na tomto základe má manžel
- nevlastník právo bývať so svojím manželom v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie umožniť. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/43/1999 per analogiam vyplýva, že so zreteľom na rodinnoprávny vzťah (manželský) k oprávnenému subjektu (vlastníkovi nehnuteľnosti, rodinného domu, resp. bytu v rodinnom dome, bytu), manžel je oprávnený takúto nehnuteľnosť užívať, nakoľko svoje právo sa odvodzuje od vlastníka, nájomcu či oprávneného z vecného bremena; takýto odvodený právny vzťah obsahom ktorého je určitý vymedzený podiel na týchto právach a povinnostiach, ktoré patria osobe užívajúcej byt (nehnuteľnosť) na základe neodvodeného právneho vzťahu, môže zaniknúť jednak počas trvania právne relevantného neodvodeného právneho vzťahu (napr. zánikom vlastníctva toho, od koho je odvodzované právo užívať byt, resp. nehnuteľnosť), jednak spolu so zánikom tohto rodinnoprávneho vzťahu (napr. rozvodom). Rozvodom toto právo zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že navrhovateľka má odvodené právo od odporcu, ako jej manžela, právo užívať rodinný dom, ako aj ostatné nehnuteľnosti, v ktorom je vedená spoločná domácnosť celej rodiny a na zveľaďovaní ktorého sa spolupodieľala nielen svojou osobnou starostlivosťou o rodinu a domácnosť, ale aj tým, že celkom zrejme z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva bol rodinný dom zrekonštruovaný. Predmetný rodinný dom považuje nielen za domov svojich maloletých detí, ale aj jej. Spoluúčasť navrhovateľky pri financovaní rodiny je objektívne daná úverovými prostriedkami, ktoré účastníkom konania poskytla Tatra banka, a.s. a v prospech ktorej je zriadené záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam. Je v príkrom rozpore so zásadou ochrany dobrých mravov, ak manžel bezdôvodne a bez právneho titulu neumožňuje vstup a užívanie nehnuteľností, v ktorých je vedená spoločná domácnosť navrhovateľke a porušuje tak právo navrhovateľky nerušene užívať miesto spoločnej domácnosti. Potreba bezodkladnej úpravy je daná tým, že navrhovateľka nemá prístup ku svojim osobným veciam, k umeleckým dielam, ktoré sú v jej správe, ani k veciam, ktoré spolu s odporcom nadobudla počas manželstva a obmedzovaním jej práva užívať predmetné nehnuteľnosti. Tento protiprávny stav v súčasnosti pretrváva.
3. Navrhovateľka k návrhu pripojila rodné listy maloletých detí, výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v R. zo dňa 02.12.2023 o podanom trestnom oznámení na odporcu, zoznam umeleckých diel, sobášny list.
4. V písomných vyjadreniach, doručených súdu 14.12.2023 a 15.12.2023 odporca navrhol zamietnuť návrh navrhovateľky ako nedôvodný z dôvodu, že nevidí žiadny právny dôvod, ktorý by zakladal povinnosť odporcu strpieť užívanie rodinného domu navrhovateľkou, nakoľko sporný rodinný dom s pozemkom vedený na LV č. XXX je vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorý vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uviedol, že následná kúpna zmluva V-XXXX/XXXX bola síce uzavretá za trvania manželstva, avšak jednalo sa o zosúladenie právneho stavu so skutočným užívaním predmetného pozemku, ktorý sa nachádza pod garážou a toho času patril do vlastníctva rodiny zo strany odporcu, ktorý hradil kúpnu cenu zo svojich prostriedkov. Ďalej uviedol, že navrhovateľka má obstarané riadne bývanie, a to prenájmom bytu v X., kde sa posledné mesiace zdržiava aj so spoločným maloletým synom. Odporca naďalej býva v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú má vo výlučnom vlastníctve, so spoločnou maloletou dcérou.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že odporca dňa 29.11.2023 podal návrh na rozvod manželstva, ktoré je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 15P/191/2023, z dôvodu, že navrhovateľka od detstva trpí psychickými problémami, ktoré sa v posledných 3 rokoch stupňujú. Navrhovateľka trpí aj suicidálnym správaním. Akákoľvek komunikácia s navrhovateľkou je nesmierne obtiažna, až nemožná. Navrhovateľka často nedokáže ovládať nielen svoje správanie, ale ani konanie. Navrhovateľka v byte v X. fyzicky napadla spoločnú maloletú dcéru, ktorú ťahala za vlasy a vyfackala ju tak, že maloletej krvácalo z nosa. Na to navrhovateľka telefonicky kontaktovala odporcu s tým, aby sa dostavil po ich spoločnú dcéru, pretože hrozí, že svoju absolútne neprimeranú reakciu zopakuje. Podobné incidenty sa už v minulosti viackrát zopakovali zo strany matky - navrhovateľky voči maloletej. Z uvedených dôvodov má maloletá dcéra odmietavý prístup k svojej matke, bojí sa v jej spoločnosti, obáva sa kontaktu s ňou, odmieta sa s matkou stretnúť a chce trvalo žiť s otcom - odporcom. Napriek uvedenému sa matka nasilu pokúša maloletú prinútiť na spoločné stretnutia a zobrať ju zo sebou. Spolužitie s otcom v predmetnej nehnuteľnosti poskytuje maloletej bezpečné prostredie a útočisko pred nestabilnými reakciami navrhovateľky. Od kedy sa navrhovateľka dozvedela, že odporca podal návrh na rozvod manželstva, jej emocionálne výkyvy sa ešte zhoršili. Nakoľko manželstvo navrhovateľky a odporcu neplní žiadne svoje funkcie, je trvalo rozvrátené a nie je nádej na náprave už nezvratného stavu, manželia sa pred časom dohodli, že navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahuje a bude užívať a vytvorí svoj domov v prenajatom byte v X.. Kompletne zariadený byt má 4 izby (104,64 m2 bez 2 loggií) a garážové státie, z čoho je zrejmé, že je viac ako len plnohodnotný na bývanie. Byt je situovaný v jednej z najlepších častí hlavného mesta, nad obchodným centrom Q. na promenáde brehu Dunaja. Ako navrhovateľka sama uviedla, prenájom hradí odporca. Z uvedeného je zrejmé, že odporca sa podieľa v značnom rozsahu na zabezpečovaní potrieb manželky v čase pred rozvodom manželstva, navrhovateľka z domu v R. odišla sama a dobrovoľne po dohode s manželom. Odporca nepopieral tvrdenia, že navrhovateľka má v dome v R. hnuteľné veci, avšak popieral, že k týmto veciam jej odporca zamedzil prístup. Navrhovateľka môže kedykoľvek odporcovi oznámiť, že si príde prevziať svoje hnuteľné veci a odporca jej ich vydá. Stalo sa tak aj dňa 02.12.2023, kedy si navrhovateľka z domu v R. odviezla obraz, ktorý následne údajne predala. Odporca jej v odvoze jej vecí nijakým spôsobom nebránil, žiadnym spôsobom jej veci nezadržiava, práve naopak, hodnotil by pozitívne, keby si predmetné veci prevzala. V žiadnom prípade a žiadnym spôsobom sa odporca navrhovateľke nevyhrážal, ani ju z domu nevyhadzoval. Dňa 02.12.2023 odporca slovne vulgárne navrhovateľku nenapádal, verbálny útok spustila sama navrhovateľka, ktorá odporcu neustále osočovala. Odporca sa iba primerane bránil jej neustávajúcim útokom, ktoré gradovali. Taktiež popieral tvrdenia navrhovateľky, že nevedela o výmene kľúčov k domu v R., keďže jej to odporca vopred oznámil. Učinil tak v záujme vytvorenia bezpečného prostredia pre maloletú dcéru, ktorá je z kontaktu s matkou vystrašená a nepraje si jej návštevy a už vôbec nie tie neohlásené, ktoré by mohli vyplývať z matkinho psychického stavu a emocionálnej lability. Odporca mal za to, že na vydanie neodkladného opatrenia nie sú v zmysle § 325 ods. 1 CSP splnené podmienky, súčasný stav nezodpovedá potrebe bezodkladne upraviť pomery, nakoľko odporca navrhovateľke žiadnym spôsobom nezadržiava prístup k osobným veciam, ani iným hnuteľným veciam, navrhovateľka so spoločnej domácnosti odišla sama a dobrovoľne po dohode s manželom, má zaobstarané plnohodnotné bývanie, ktoré dodnes užíva. Predmetná nehnuteľnosť - dom v R., vo výhradnom vlastníctve odporcu, slúži ako bezpečné útočisko pre maloletú dcéru a je v záujme maloletej to aj zachovať.
5. Odporca k svojmu vyjadreniu pripojil výpis z listu vlastníctva č. 940, sobášny list, návrh na rozvod manželstva, zmluvu o podnájme nehnuteľnosti zo dňa 15.11.2023.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ods. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Navrhovateľ, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
8. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.
9. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keď ničím neosvedčila, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami, ani danosť obavy, že by prípadná budúca exekúcia bola ohrozená.
10. Z obsahu spisu mal súd osvedčené, že navrhovateľka a odporca sú manželia, pričom ich manželstvo doposiaľ trvá, aj keď na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 15P/191/2023 konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ďalej mal súd osvedčené, že navrhovateľka a odporca mali spolu s ich maloletými deťmi trvalý pobyt a spoločné rodinné obydlie v rodinnom dome v R., v ktorom v súčasnosti býva odporca s maloletou dcérou strán. Podľa listu vlastníctva č. XXX vedeného pre katastrálne územie R. je ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný odporca. Z predloženej zmluvy o podnájme nehnuteľnosti zo dňa 15.11.2023 je zrejmé, že navrhovateľka a odporca uzatvorili zmluvu o podnájme bytu v X., v ktorom býva navrhovateľka spolu s maloletým synom strán.
11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 71 zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Súdna prax z uvedených zákonných ustanovení dovodila od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu právo manžela - nevlastníka, ktorý za trvania manželstva trvale užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve druhého manžela, bývať v týchto nehnuteľnostiach (porovnaj správu uverejnenú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1978, pod por.č. 14). Z uvedeného vyplýva, že musí ísť o trvalé užívanie nehnuteľnosti manželom - nevlastníkom. V danej veci však súd nemá za osvedčené, že navrhovateľka aj ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trvale užívala spornú nehnuteľnosť v R., a to vzhľadom na vyjadrenie odporcu a predloženú zmluvu o podnájme, pričom do bytu v X. sa mala navrhovateľka (už skôr) sama a dobrovoľne presťahovať. Povinnosť manželov žiť spolu nemusí nevyhnutne znamenať vytvorenie spoločnej domácnosti a existenciu spoločného bývania. „Ak by sme prijali záver, že jeden z manželov je ako vlastník veci nepatriacej do bezpodielového spoluvlastníctva vždy povinný strpieť užívanie svojej veci členmi domácnosti (a byť tak oklieštený vo svojom vlastníckom práve) bez zreteľa na plnenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z manželstva druhým manželom a bez ohľadu na štádium, v ktorom sa nachádza existujúci manželský zväzok, zrejme by predovšetkým v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dochádzalo k neprimeranému znevýhodňovaniu jedného z manželov a zvýhodňovaniu postavenia druhého z manželov, a to aj pri zohľadňovaní lepších možností, schopností a majetkových pomerov jedného z manželov. Keďže v manželstve ide o vzájomné práva a povinnosti, bez komparácie dodržiavania jednotlivých povinností oboch manželov, ktoré im vyplývajú z existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, by uprednostnenie osobitného práva jedného z manželov nebolo proporcionálne, a v konečnom dôsledku ani spravodlivé“ (porovnaj uznesenie Krajského súd v Bratislave sp. zn. 7Co/125/2021 zo dňa 25.10.2021).
12. Je nepochybné, že vzťahy v rodine sú v súčasnosti vážne naštrbené, a to až do tej miery, že odporca podal návrh na rozvod manželstva. Zo zhodných tvrdení strán je zrejmé aj to, že spornú nehnuteľnosť v R. v súčasnosti užíva výlučne odporca s maloletou dcérou strán, pričom navrhovateľke jej užívanie umožnené skutočne nie je. Podľa tvrdení odporcu zámky a kľúče od domu vymenil po dohode s navrhovateľkou po incidente navrhovateľky s maloletou dcérou strán, ktorá v súčasnosti odmieta kontakt s navrhovateľkou. Z uvedeného dôvodu súd toho času nemá za osvedčené, že navrhovateľka je bezdôvodne obmedzovaná v práve užívať predmetné nehnuteľnosti (najmä s poukazom na tvrdené násilné správanie voči maloletej dcére). Vzhľadom na odlišné tvrdenia strán, s prihliadnutím na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá priestor na vykonanie širšieho dokazovania, súd nemohol konštatovať osvedčenie potreby nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. V danej veci na jednej strane ide o právo navrhovateľky užívať sporné nehnuteľnosti a na strane druhej nielen vlastnícke právo odporcu, ale aj právo maloletého dieťaťa na zdravý fyzický a psychický vývin, pričom súd tak ako uviedol aj vyššie, uprednostnenie osobitného práva navrhovateľky nepovažoval za proporcionálne a spravodlivé. Navrhovateľka navyše má zabezpečené bývanie v štvorizbovom byte, v ktorom sa zdržiavala už aj pred (v návrhu opísanou) návštevou rodinného domu
dňa 02.12.2023. Z tohto dôvodu nejde podľa názoru súdu o náhlu stratu obydlia, ku ktorej by došlo konaním odporcu nerešpektovaním práva navrhovateľky, a ktorá by bola výrazným zásahom do práv navrhovateľky vyžadujúcim bezprostredný zásah súdu. Čo sa týka tvrdení navrhovateľky, že nemá prístup ku svojim osobným veciam, k umeleckým dielam, ktoré sú v jej správe, ani k veciam, ktoré spolu s odporcom nadobudla počas manželstva, podľa názoru súdu uvedené tvrdenia taktiež neosvedčujú naliehavosť potreby nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, keďže odporca v predloženom vyjadrení uviedol, že si navrhovateľka môže svoje hnuteľné veci po dohode s ním prevziať a ak by k dohode predsa neprišlo, navrhovateľka sa môže ich vydania domáhať aj súdnou cestou.
13. Žiada sa dodať, že vyššie uvedené nijako neprejudikuje prípadné budúce rozhodnutie súdu vo veci pokiaľ ide o posúdenie vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (pre prípad jeho zániku). Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal len z predloženého listu vlastníctva, keďže iné doklady k výstavbe a nadobudnutiu domu a pozemkov predložené neboli, a teda súd nemal za osvedčený iný titul pri rozhodovaní, než je manželský zväzok strán.
14. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému odporcovi priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.