Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-1082-2008.pdf
PDF · 68.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/1082/2008
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31595545,proti povinnému: ATTIS,spol.sr.o., Benedikta 32, Prievidza 971 01, IČO: 36296287,t.č.vymazanýz obchodného registra, o vymoženie 23,83 eur (718,00 SKK) s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, trovy exekúcie 43,19 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.5.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd má preukázané, že Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/21/2013-35 zo dňa 26.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2013 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť ATTIS, spol. s r.o., so sídlom Benedikta 32, Prievidza, IČO 36 296 287 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 10287/R a povinný bol 15.5.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, má súd za to, že je nemajetný a exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ( § 243h ods.1 EP).
2. Vzhľadom na nemajetnosť povinného trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku do 31.3.2017 znáša oprávnený, a to vo výške určenej podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie 230,46 eur. Súd po preskúmaní exekučného spisu súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie 43,19 eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti 33,19 eur ( §14 ods.1 cit. vyhlášky), z náhrady hotových výdavkov 2,80 eur (§ 22 cit. vyhl. - poštovné - doručenie žiadosti o udelenie poverenia súdu - 1,40 eur, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie DVR - 1,40 eur ) a z 20% DPH z odmeny a náhrady 7,20 eur (§196 Exekučného poriadku).
3. Súd vo zvyšnej časti uplatnených trov zamietol nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie z nasledovných dôvodov. Odmenu za celkom 34 úkonov si súdny exekútor uplatnil za 17x doručenie príkazov na začatie exekúcie a za 17 x doručenie exekučného príkazu sedemnástim bankám, a to bez vedomosti o tom, či v nich má povinný vedený účet. Ako spôsob vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je takýto postup v rozpore s § 95 Exekučného poriadku (porovnaj uznesenie NS SR 6 M Cdo 6/2011 zo dňa 21.3.2012) a preto zaň nepatrí súdnemu exekútorovi uplatnená odmena za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Podľa svojho zmyslu,
tak celé zasielanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov bankám je potrebné vnímať len ako jeden úkon zisťovania účtu povinného podľa § 15 ods. 1 písm. i) vyhlášky č. 288/1995 Z.z., za ktorý súdnemu exekútorovi patrí paušálna odmena podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. len raz. (Pre úplnosť súd dodáva, že okrem toho by súdnemu exekútorovi patrila odmena za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. b) a d) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. za tie prípady, keď by v niektorej banke skutočne bol vedený účet povinného s exekvovateľným zostatkom, k čomu však zjavne nedošlo, nakoľko nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky.) Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je súdnym exekútorom dôvodne uplatnená odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nižšia, než paušálna minimálna odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súd mu priznal túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur. Súdnemu exekútorovi nepatrí ním uplatnená náhrada poštovného 3x1,55 eur za vrátenie poverenia súdu a za zaslanie konečného vyúčtovania obom účastníkom. Nejedná sa totiž o výdavky, ktoré by vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale o budúce výdavky súdneho exekútora spojené s administráciou ukončenia exekúcie. Výdavky za administratívne práce sú však v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. kryté už odmenou exekútora a nepatrí mu duplicitne ich náhrada v rámci náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať uplatnenú náhradu zvyšnej časti poštovného 1,40 eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, 1,40 eur doručenie exekučného príkazu povinnému, 44,80 eur ( 16 x 1,40 eura - doručenie príkazu na začatie bankám a 16 x 1,40 eura - doručenie exekučného príkazu začatie bankám) a 4,20 eura ( doručovanie súčinnosti - 2x Sociálna poisťovňa, ODI), nakoľko vznik týchto výdavkov súdny exekútor nepreukázal a ich vynaloženie nevyplýva ani z predloženého exekučného spisu. Z uvedených dôvodov súd náhradu za túto faktúru súdnemu exekútorovi nepriznal. Súdny exekútor si v podaní doručenom súdu dňa 3.6.2019 (spolu s exekučným spisom) dodatočne uplatnil aj náhradu za faktúru za zabezpečenie elektronickej komunikácie 40,85 eur vrátane DPH. Súdny exekútor má v zásade nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré vynaložil pri vykonávaní konkrétnej exekúcie. Ani tento nárok však nie je neobmedzený a je limitovaný tým, že tieto výdavky musia byť vynaložené na konkrétne konanie, súdny exekútor musí zdokladovať ich vznik a výšku a v neposlednom rade musí ísť o účelne vynaložené prostriedky. Súd po preskúmaní fotokópie predmetnej faktúry, ktorá sa nachádza v exekučnom spise dospel k názoru, že nejde o hotový výdavok, za ktorý by patrila súdnemu exekútorovi náhrada. Faktúra je vo výške 40,85 eur za „zabezpečovanie elektronickej komunikácie s tretími subjektmi" pre toto exekučné konanie. Takto uplatnený hotový výdavok považuje súd za neprimerane vysoký. Jednou zo základných zásad procesného práva je princíp hospodárnosti konania, ktorý je zakotvený aj čl. 17 Civilného sporového poriadku. Exekučný poriadok odkazuje na použitie primerané použitie Civilného sporového poriadku. Preto aj na exekučné konanie treba aplikovať základné princípy sporového poriadku. Náklady, ktoré si exekútor uplatňuje sú neprimerane vysoké. Z predloženej faktúry nie je presne jasné aké úkony dodávateľ vykonal a prečo si vyúčtoval takúto sumu. Súd má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť, že súdnym exekútorom takto vysoké náklady za zabezpečenie elektronickej komunikácie nevznikajú. Ak by aj súdny exekútor skutočne uzatvoril zmluvu na poskytnutie služieb na zabezpečenie elektronickej komunikácie za cenu 40,85 eur pre jedno konanie, má súd za to, že nehospodárne konanie exekútora nemôže ísť na ťarchu účastníkom exekučného konania. Z uvedených dôvodov súd náhradu za túto faktúru súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.