Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/339/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu BKS - Leasing, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 48, zastúpeného Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 11 proti žalovanému T. B., Q. F. Q., Ž. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 97, o zaplatenie 12.680,57 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 4.6.2018 č.k. -568 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 54,26 %.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 16.5.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 427,36 eura, žalobu ohľadom sumy 522,77 eura zamietol a konanie ohľadom sumy 1.727,69 eura zastavil. Mal za to, že žalobca bol v konaní úspešný len v nepatrnej časti, keď konanie ohľadne sumy 1.727,69 eura bolo zastavené, nakoľko žalobca po podaní žaloby v tejto časti zobral žalobu späť z dôvodu jej úhrady žalovaným. Pri rozhodovaní o trovách konania preto vychádzal z ust. a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu, pretože žalobca má v konaní len nepatrný úspech.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,26%. Podľa jeho názoru bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že čiastočné späťvzatie žaloby zavinil žalovaný, pretože po podaní žaloby pristúpil k čiastočnému plneniu žalovanej sumy. V konaní bol úspešný v rozsahu 22,87% a žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 77,13%, čo po odrátaní jeho úspechu a neúspechu žalovaného mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 54,26% a nie na plnú náhradu trov konania, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

5. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k náhrade trov konania síce správne zistil skutkový stav, nesprávne ho však právne posúdil.

7. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. V citovanom zákonnom ust. je upravená základná zásada, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade nákladov civilného sporového konania a to zásada úspechu. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil, proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval.

10. Ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť náhrada trov podľa citovaného ust. pomerne rozdelená. To vyžaduje určitý pomer úspechu obidvoch účastníkov vo veci a od úspechu účastníka odpočítať jeho neúspech. Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. V prípade tak, ako v prejednávanej veci, bolo konanie sčasti zastavené (z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby) súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane.

11. V prejednávanej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa v konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7.560,05 eura s prísl. Písomným podaním vzal svoj návrh v časti ohľadom zaplatenia sumy 1.729,32 eura späť a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil mu uvedenú sumu. Je teda nesporné, že v tejto časti zavinil čiastočné zastavenie konania žalovaný, ak po podaní žaloby sčasti žalovanú sumu uhradil a teda treba úspech z hľadiska posudzovanej náhrady trov konania v tejto časti pričítať žalobcovi. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 1.729,32 eura, čo predstavuje zo žalovanej sumy 22,87% a žalovaný bol v konaní úspešný ohľadom sumy 5.830,73 eura, čo predstavuje 77,13%. Od úspechu žalovaného v rozsahu 77,13% je potrebné odrátať úspech žalobcu v rozsahu 22,87%, z čoho vyplýva, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,26%.

12. Právne posúdenie vec súdom prvej inštancie preto nemožno považovať za správne, ak priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil čiastočný neúspech žalobcu a čiastočný úspech žalovaného.

13. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd postupom podľa napadnuté uznesenie o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania zmenil a uložil mu povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 54,26%.

14. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu súd postupom podľa v spojení s priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).