Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-25-2019.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci navrhovateľky (ďalej tiež matka): M.U. Č., P.. A., G. XX.XX.XXXX, K. A. XXX/XX, I., zastúpená: Nagy & Partners, s. r. o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, proti druhému manželovi (ďalej tiež otec): M. Č., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX/ XX, I., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: V. Č., G.. XX.XX. XXXX, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo M. Č., P.. A., G.. XX.XX.XXXX Q. M. Č., G.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX Z. I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Maloleté dieťaťa V. Č., G... XX.XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. V. sumou vo výške 400,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2019 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého V. zveril do jej starostlivosti a manželovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 400,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníci uzatvorili po 6-tich rokoch známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo až do roku 2000 harmonické, k narušeniu vzťahov došlo v čase, keď odporca nadviazal známosť so A. A., s ktorou má štvorročného syna a ktorá však nebola jeho prvou známosťou počas manželstva. Od uvedenej doby vzťah manželov ochladol, spolu majú dospelého syna M. vo veku XX rokov a tiež X-P. A., o ktorého prejavuje odporca minimálny záujem. Odporca manželke nedáva peniaze na domácnosť, ani na maloletého syna. Často sa zdržiava mimo domácnosti. So zreteľom na záujem maloletého syna mala manželka záujem udržať manželstvo za predpokladu, že odporca zmení svoj postoj k rodine a domácnosti, k uvedenému však nedošlo. Nakoľko odporca udržiava naďalej mimomanželské známosti, vzťahy sú medzi manželmi z uvedených dôvodov tak vážne rozvrátené, že manželstvo si už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie na výchovu maloletého syna, pre ktorého nie je nefunkčná rodina vhodným príkladom.
2. Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril, zásielka spolu s predvolaním na pojednávanie sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd vo veci stanovil ďalší termín pojednávania, avšak ani
na uvedený termín sa odporca nedostavil, hoci rovnako si opätovne zásielku súdu na jeho adrese trvalého pobytu neprevzal, o uvedenom termíne vedel od navrhovateľky, tak ako to vyplýva z ich mailovej komunikácie.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pojednával bez prítomnosti otca, ktorý bol riadne predvolaný z adresy jeho trvalého pobytu pojednávania sa nezúčastnil, nepožiadal o jeho odročenie. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom matky, procesného opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní vyplýva, že účastníci sú manželmi XX rokov, manželstvo bolo harmonické asi 5 rokov, problémy spočívali dlhodobo v mimomanželských vzťahoch odporcu, ktoré tajil, mal asi štyri vzťahy tak 2-3-ročné, z neho pochádza aj mimomanželské dieťa- A. A., na ktorého platí výživné 170,- Eur. Jeho matka je o cca XX rokov od odporcu mladšia, čo bolo aj dôvodom naštrbenia vzťahu s ich starším synom, ktorý sa za to za otca hanbil. Od narodenia druhého syna sa odporca o rodinu nestaral, nejavil záujem, s odôvodnením, že musí pracovať. Aj teraz má 3-ročný mimomanželský vzťah, uvedenej žene platí prenájom a živobytie. Odporca žil tým spôsobom, že keď mal peniaze, užíval si, ak sa dostal do finančnej núdze, bol psychicky labilný, pričom sa liečil aj na schizofréniu v J.. Navrhovateľka uviedla, že o podanom návrhu na rozvod vedel, jej na to povedal: „ asi som sa zamiloval, neboli sme si súdení“. Voľný čas spolu už netrávili, doma bol maximálne na Vianočné sviatky, ona sa sama starala o domácnosť, peniaze na deti, ani domácnosť jej nedával, všetko uhrádzala zo svojho príjmu, on neplatil ani len svoje exekúcie. Žltý lístok z pošty mu dala, o termíne pojednávania vedel aj od nej. Navrhovateľka uviedla, že o obnovenie spolužitia záujem už nemá, aktuálne ho nevidela vyše mesiaca.
5. Procesný opatrovník v konaní uviedol, že odporúča návrhu matky vyhovieť a maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, otcovi určiť povinnosť platiť výživné primerané jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam, ako aj veku a potrebám maloletého.
6. Z potvrdenia zamestnávateľa matky spoločnosti A. A., A.. A..P..U.., W. vyplýva, že priemerný čistý príjem matky za obdobie od 5/2018 do 4/2019 bol 1.260,- Eur.
7. Z daňového priznania odporcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 vyplýva, že jeho príjmy zo živnosti predstavovali sumu 114.489,13 Eur, výdavky sumu 65.515,11 Eur. Vypočítaná daň z uvedeného základu dane je 10.127,42 Eur.
8. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. na čas po rozvode.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 24 ods. 1,2 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (2). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. V zmysle vyššie citovaných ustanovení manželstvo je možné rozviesť len v prípade jeho kvalifikovaného rozvratu, ak už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a druhého manžela. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX Z. I., u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, posledné spoločné bydlisko mali na adrese A. XXX/XX, I.. Z manželstva sa im narodili dve deti, a to t. č. plnoletý syn M. a maloletý syn V., G.. XX.X.XXXX.
12. Navrhovateľka v priebehu celého konania na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala. Poukazovala na to, že počas manželstva manžel mal viaceré mimomanželské vzťahy, dokonca z jedného takéhoto vzťahu sa narodilo aj dieťa. Manžel v uvedenom spôsobe život zotrváva, momentálne udržiava manžel asi 3-ročný mimomanželský vzťah so ženou z okolia K. K., zo spoločnej domácnosti je odsťahovaný, manželia spolu nežijú už asi rok, spoločne nehospodária, manžel sa nezaujíma o deti . Navrhovateľka uviedla, že k manželovi stratila citový vzťah, nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, nevidí nádej na obnovenie manželského spolužitia. Manžel sa k návrhu nevyjadril, zásielky s predvolaním si nepreberal, pojednávaní sa nezúčastnil, hoci o termínoch vedel, uvedené je zrejmé
z komunikácie manželov prostredníctvom mailu. Na základe uvedeného súd vychádzal z vyjadrení navrhovateľky pri ustálení príčin rozvratu manželstva.
13. Súd na základe písomného podania a vyjadrení navrhovateľky dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené oba hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva, t. j. že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené tak, že viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu riadne nežijú, nemajú k sebe citový vzťah, nevytvárajú harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie, preto ďalšie trvanie tohto zväzku nie je ani v záujme maloletého dieťaťa. Súd preto považoval návrh navrhovateľky na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým viaceré mimomanželské pomery odporcu, jeho nezáujem o spoločnú rodinu, deti, a s tým súvisiace celkové citové ochladenie vzťahov medzi manželmi.
14. S konaním o rozvod manželstva je nevyhnutne spojené konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Z manželstva pochádza maloletý V., syn M. je plnoletý.
15. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletého dieťaťa, vyvodil súd ten záver, že momentálne je v najlepšom záujme maloletého V. jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia zostanú naďalej zákonnými zástupcami maloletého, sú oprávnení ale aj povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Procesný opatrovník odporúčal maloletého zveriť matke.
16. Spolu s rozhodovaním o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky bolo nevyhnutné rozhodnúť aj o výživnom. Súd určuje výšku výživného podľa zásad určených v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, pričom prihliada na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby maloletého dieťaťa.
17. V danom prípade súd zistil, že maloletý V. je X-P. chlapec, navštevuje materskú školu. Podľa vyjadrenia matky, jeho mesačné náklady predstavujú: náklady na materskú školu 25,- Eur + 10,- Eur školné+ 50,- Eur školský klub, strava 100 eur, oblečenie 100 eur, hygiena 20 eur. Osobitné výdaje so svojím zdravotným stavom nemá.
18. Na strane matky súd zistil, že je zamestnaná v stavebnej spoločnosti A. A., A.. A..P..U.., ako obchodná riaditeľka, kde má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.226 Eur, matka sama uvádzala, že jej priemerný mesačný príjem je cca 1.300 eur, preto súd vychádzal z tejto sumy. Matka ako svoje mesačné náklady uviedla: telefón 60 eur, strava+ drogéria 350,- Eur, náklady na bývanie: nájom 204,- Eur, plyn 20 Eur, elektrina 41 Eur, smeti ročne 134,- Eur, ročné poistenie domácnosti 47,- Eur, životné poistenie 20,- Eur, autá poistenia ročne 155,- Eur, plus náklady na psa, ktorého im odporca nechal vo výške cca 100,- Eur mesačne.
19. Pri stanovení príjmu otca súd vychádzal z daňového priznania odporcu za rok 2018, pričom zistil, že tento je živnostník, v odbore elektrická inštalácia, jeho príjmy zo živnosti predstavovali sumu 114.489,13 Eur, výdavky 65.515,11 Eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami tak predstavuje základ dane, ktorý je tak v sume 48. 974,02 Eur. Vypočítaná daň z uvedeného základu dane je tak 10.127,42 Eur. Rozdiel medzi ročným základom dane a odpočítanou daňou tak predstavuje čistý príjem odporcu za rok 2018, t.j. 38.847,- Eur. Mesačný príjem na strane odporcu tak predstavuje sumu cca 3.237,- Eur (38.847,- Eur : 12).
20. Na základe takto ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov, ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletého V., dospel súd k záveru, že s prihliadnutím na potreby oprávneného maloletého, po zohľadnení možností a schopností otca a podielu vyživovacej povinnosti matky, je dôvodným na čas po rozvode určiť výživné pre maloletého v sume 400,- Eur mesačne. Súd s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej by rodič mal zo svojho čistého príjmu vynakladať na výživné sumu v rozsahu od 20 do 25% na všetky vyživovacie povinnosti zistil, že je v možnostiach otca navrhované výživné uhradiť. Rozsahu od 20% do 25% príjmu povinného rodiča tak v tomto prípade zodpovedá suma od 647,- Eur do 809,- Eur. Z uvedenej sumy je tak otec schopný matkou navrhnuté výživné v sume 400,- Eur mesačne na maloletého syna uhrádzať, a to aj popri výživnom na ďalšiu vyživovanú osobu (ktorú má otec podľa vyjadrení matky s výškou súdom stanoveného výživného
170,- Eur). Stanovením výživného v takejto sume súd poukazuje na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorého čistý mesačný príjem sa pohybuje cca okolo 3.237,- Eur. Výživné vo výške 400 Eur mesačne súd považuje za sumu adekvátnu odôvodneným potrebám maloletého, ako i za primeranú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov. Po zaplatení takto určeného výživného zostane otcovi dostatok prostriedkov na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb. Bolo právom otca sa na pojednávaní zúčastniť a rovnako sa k výške navrhnutého výživného matkou maloletého vyjadriť. Nakoľko otec toto svoje oprávnenie nevyužil, s prihliadnutím aj na skutočnosť, že podľa tvrdení matky sa o maloletého nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si neplní, súd má za to, že súdom stanovená výška výživného je plne v záujme maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloleté dieťa a styku s maloletým návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).