Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/83/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Bc. Milana Husťáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2019, v trestnej veci obžalovaného Š. V., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23. 4. 2018, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z. V..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 23. 4. 2018, sp. zn. bol obžalovaný Š. V. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

ako štatutárny zástupca spoločnosti A. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C., U. XX, v dobe od 10.07.2013 do 04.10.2013 v C., na ul. Y. X a H. X, v úmysle vylákať plnenie postupne nakupoval tovar od spoločnosti Q. P. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O., I. XX, prevádzka C., H. X a od spoločnosti K. L. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom K., Ž. XXX, prevádzka C., Y. X, napriek tomu, že spoločnosť A. s.r.o. bola po celý čas odoberania tovaru od uvedených spoločností platobne neschopná, za odobratý tovar nedošlo k úhrade, a to ani zo získaných finančných prostriedkov za jeho predaj, čím spoločnosti Q. P. s.r.o. neuhradením sumy 14.732,62 Eur a spoločnosti K. L. s.r.o. neuhradením faktúry v celkovej výške 19.259,78 Eur spôsobil škodu v celkovej hodnote 33.992,40 Eur, o čom bol rozhodnutý už v čase poberania tovaru.

Súd obžalovanému uložil podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., § 37 písm. m), § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 6. 4. 2016, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2,5 roka, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa súd zaviazal obžalovaného, aby poškodeným stranám Q. P. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom O., I. XX, prevádzka C., H. X nahradil spôsobenú škodu vo výške 14.732,62 Eur (štrnásťtisícsedemstotridsaťdva eur a šesťdesiatdva centov) a K. L. s.r.o., IČO: XX XXX

XXX, so sídlom K., Ž. XXX, prevádzka C., Y. X nahradil spôsobenú škodu vo výške 19.259,78 Eur (devätnásťtisícdvestopäťdesiatdeväť eur a sedemdesiatosem centov).

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný Š. V., a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, sa necíti byť vinný, a to z dôvodov, ktoré už uviedol v jeho výpovediach či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní.

V tomto trestnom konaní bol obžalovaný zo spáchania zločinu podvodu, avšak v zmysle sa pre spáchanie trestného činu vyžaduje naplnenie ako objektívnej, tak aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. V prípade absencie ktoréhokoľvek obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu nie je možné uznať trestne stíhanú osobu vinnou.

Pre spáchanie trestného činu podvodu je vyžadované podvodné konanie v čase spáchania skutku, teda už v čase spáchania skutku musí byť u obžalovaného prítomný úmysel obohatiť seba alebo iného na škodu cudzieho majetku uvedením niekoho do omylu alebo využitím niečieho omylu. To sa však v priebehu vyšetrovania ani súdneho konania nepotvrdilo. Takéto zistenie nevyplýva ani zo záverov znaleckého posudku. Znalkyňa Ing. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že získané peňažné prostriedky boli použité na úhradu miezd, nákup stravných lístkov, úhradu faktúr a pôžičiek a vkladov spoločníkovi. V konaní nebolo preukázané, že by si finančné prostriedky ponechal a použil ich pre vlastné potreby.

Vzťah medzi ním a poškodenými je občianskoprávnym, resp. obchodnoprávnym vzťahom, pričom spory, ktoré z tohto vzťahu vzniknú, by mal riešiť súd príslušný podľa a nie trestný senát v trestnom konaní. Inštitúty trestného práva sú v tomto prípade zneužívané poškodenými na dosiahnutie ich cieľa, aby sa vyhli náročnejšiemu a nákladnejšiemu civilnému súdnemu konaniu. Trestné konanie je nástrojom „ultima ratio", ktorý má nastúpiť až vtedy, keď všetky ostatné ochranné a vynucovacie mechanizmy súkromného a verejného práva zlyhali. Účelom podania trestného oznámenia poškodenými bolo iba zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov bez toho, aby sami museli znášať dôkazné bremeno v konaní, ale toto bremeno presunuli na orgány verejnej moci.

Je teda evidentné, že v tomto prípade nie je možné bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť o jeho vine. Tieto pochybnosti musel mať súd prvého stupňa aj pri rozhodovaní dňa 23. 4. 2018, kedy vyhlásil rozsudok.

V trestnom práve platí zásada „in dubio pro reo", z ktorej vyplýva, že ak sú vo veci pochybnosti, musí súd hľadieť v prospech obžalovaného.

Už pri podaní obžaloby muselo byť dozorujúcemu prokurátorovi zrejmé a jasné, aká dôkazná situácia v danej veci existuje a keďže dôkazná ťarcha je na ňom a napriek tomu, aká dôkazná situácia existuje sa rozhodol obžalobu podať, riziko jej podania musí aj znášať. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č. k. zo dňa 2. 4. 2014.

Porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností má za následok v trestnom konaní možné sankcie v podobe zastavenia trestného stíhania, respektíve oslobodenia spod obžaloby.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd prihliadol na tieto dôvody odvolania a podľa napadnutý rozsudok zrušil a ho spod obžaloby oslobodil, alternatívne podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Uviedol, že úmysel obžalovaného je zrejmý z výpovedí svedkov a znaleckého posudku z odboru ekonómie. Z posudku je zrejmé, že spoločnosť bola v čase odobratia tovaru platobne neschopná, takže obžalovaný nemohol ani len dôvodne očakávať, že bude schopný za tovar zaplatiť. Získané prostriedky použil na chod svojej spoločnosti a svoje vlastné obohatenie. Je nemysliteľné, aby po predaji odobratého tovaru neuhradil svojmu dodávateľovi ani jednu faktúru, ale sebe ako konateľovi vrátil vklad vo výške 16.300 Eur.

Z vyjadrenia splnomocnenca poškodených spoločností Q. P. s.r.o. a K. L. s.r.o. vyplýva, že s rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn.: zo dňa 23. 4. 2018 sa stotožňujú. Považujú ho za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná a podvodný úmysel bol jasne daný.

Obžalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že v zmysle sa pre spáchanie trestného činu vyžaduje naplnenie ako objektívnej, tak aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, pričom v prípade absencie ktoréhokoľvek obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu nie je možné uznať trestne stíhanú osobu vinnou. Pre spáchanie trestného činu podvodu je vyžadované podvodné konanie v čase spáchania skutku, teda už v čase jeho spáchania musí byť u obžalovaného prítomný úmysel obohatiť seba alebo iného na škodu cudzieho majetku uvedením niekoho do omylu alebo využitím niečieho omylu, čo sa však podľa obžalovaného v priebehu vyšetrovania ani súdneho konania nepotvrdilo a nevyplýva to ani zo záverov znaleckého posudku Ing. K..

S uvedeným tvrdením nesúhlasia. Majú za to, že bola naplnená tak objektívna, ako aj subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, čo nakoniec vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že spoločnosť A. s.r.o. bola po celý čas odoberania tovaru od poškodených spoločností platobne neschopná, obžalovaný mal o tejto platobnej neschopnosti vedomosť, a aj napriek tomu odoberal tovar od poškodených a za odobratý tovar nezaplatil, a to ani zo získaných finančných prostriedkov za predaj tohto tovaru.

Vedomosť obžalovaného o platobnej neschopnosti spoločnosti A. s.r.o. bola v konaní preukázaná, nakoľko sám obžalovaný sa vyjadril, že bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti A. s.r.o. v letných mesiacoch (jún, júl), pričom tento bol zamietnutý, a tak spoločnosť ďalej vykonávala podnikateľskú činnosť, aby sa dostala z tzv. červených čísel.

Na základe vyššie uvedených skutočností majú za to, že prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, s týmito sa riadne vysporiadal, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, a preto navrhli odvolaciemu súdu, aby odvolanie obžalovaného v súlade s ustanovením zamietol.

Poškodení ďalej prostredníctvom splnomocnenca uviedli, že obžalovaný nemôže a ani neuvádza v rámci odvolania a dôvodov odvolania žiadne nové skutočnosti, na to mal dosť príležitostí na konanie na prvom stupni. Účasti sa písomne zriekol a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Mal niekoľko možností uviesť „nové skutočnosti,, čo však neurobil.

Tu dávajú konajúcemu súdu do pozornosti skutočnosť, že obžalovaný mal uložený súhrnný trest. Dopustil sa opakovane ekonomickej trestnej činnosti, či už podvodu alebo aj sprenevery. Zároveň prebiehajú ďalšie „živé,, konania, kde je tiež trestne stíhaný. Preto tvrdenia obžalovaného, že z jeho strany nejde o úmysel ,vyznievajú tendenčne a zavadzajúco. Všetci svedkovia a znalecké dokazovanie potvrdili skutok tak, ako mu to kladie za vinu prokuratúra v rámci obžaloby.

Konajúci súd správne vyhodnotil všetky dôkazy a uložil obžalovanému ešte mierny trest.

Navyše obžalovaný napriek svojim tvrdeniam o nevine ušiel a je po ňom vyhlásené medzinárodné pátranie, o čom sa mohli presvedčiť v masovokomunikačných prostriedkoch. Ak je nevinný, prečo by ušiel a skrýval sa podľa všetkého v zahraničí?

Zo strany obžalovaného ide opäť o klamstvo a zavádzanie. Absolútne vymyslené a nepravdivé scenáre, ktoré od začiatku nesedia s realitou.

Záverom poukázali na to, že obžalovaný vyvoláva falošný súcit. Počas celého obdobia nenahradil, neposlal ani jednému z poškodených ani euro, pričom diaľkovo študuje/študoval právo, cestuje po svete, natočil videoklip a podobne, čím sa samozrejme vždy pochváli verejnosti na sociálnych sieťach.

Žiadajú preto odvolací súd, aby potvrdil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu, pretože, ak nebude mať nad sebou obžalovaný hrozbu trestu a povinnosť nahradiť škodu, nikdy nebude mať ani len snahu ju reálne aj nahradiť.

Žiadajú ďalej, aby bol obžalovaný aj odsúdený a zaviazaný k náhrade škody, ktorá im vznikla a to vo výške 33.992,40 €, z toho čiastka 14.732,62 € spoločnosti Q. P. s.r.o. a čiastka 19.259,78 € spoločnosti K. L. s.r.o.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa , a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal okresný súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného Š. V..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného Š. V., poškodenej Ing. N. V., svedkov A. B., M. V., C. Q., Ing. T. K., B. I., Z. Y., B. Q., znaleckého posudku znalca z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika doc. Ing. Q. K., PhD., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný Š.E. V. na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.

Súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 6. 4. 2016, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2,5 roka aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného Š. V. dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

Zákonne rozhodol okresný súd aj vo výroku o náhrade škody, ktorý odôvodnil vo svojom rozhodnutí, pričom krajský súd nezistil ani v tomto smere žiadne pochybenia.

Krajský súd si závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného Š. V. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.