Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/97/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobkyne: C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanej: Kooperatíva poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO. 00 585 441, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danuše Tichá s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o náhradu liečebných nákladov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. decembra 2018 č. k. -52 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , a , , , , . Uviedol, že žalobou zo dňa 20. 11. 2017, doručenou na Okresný súd Nitra dňa 24. 11. 2017 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 452,17 eura s príslušenstvom titulom náhrady liečebných nákladov. Dňa 17. 07. 2008 žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela ťažký úraz. V dôsledku úrazu utrpela žalobkyňa viaceré poškodenia, preto si uplatnila u žalovanej dňa 17. 03. 2017 nárok na náhradu nákladov spojených s liečením v zmysle a iné náklady vo výške 1.016,18 eura. Náklady sa týkali poplatkov za lieky, výživové doplnky, lekárske vyšetrenia a poštovné náklady. Vzhľadom na to, že žalovaná plnila žalobkyni sumu vo výške 564,01 eura, neuhradená pohľadávka žalobkyne predstavuje sumu 452,17 eura spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe žalobkyne voči žalovanej nie je možné vyhovieť, preto ju zamietol. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 17. 07. 2008 utrpela žalobkyňa v súvislosti s dopravnou nehodou ujmu na zdraví. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná žalobkyni plnila titulom liečebných nákladov sumu vo výške 564,01 eura. Žalobkyňa si žalobou uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie uvedenej sumy titulom náhrady škody na zdraví a to konkrétne náklady spojené s jej liečením. Súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že jej vznikol nárok na náhradu nákladov spojených s liečením. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Nárok na náhradu liečebných nákladov považoval súd za nepreukázaný z dôvodu, že okrem pokladničných dokladov a ftk. poštových podacích lístkov žalobkyňa nepredložila a ani nenavrhla

žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenia o tom, že uplatnené náklady na lieky a výživové doplnky sú účelné a tým pádom je ňou uplatnený nárok opodstatnený. V tomto smere súd uvádza, že žalobkyňa nepredložila žiadnu lekársku správu, ani odporučenie od ošetrujúcich lekárov, z ktorej by vyplývala prípadná potreba užívania liekov, ktoré žalovaná odmietla nahradiť. Vzhľadom na to, že žalovaná podľa súdu účinne poprela tvrdenia žalobkyne, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V tomto smere súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola v spore pasívna, keď nereagovala na vyjadrenie žalovanej. Súd žalobkyni umožnil procesne reagovať na všetky relevantné skutkové a právne tvrdenia žalovanej ako protistrany, aby bol zachovaný a dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, že žalobkyňa toto procesné oprávnenie nevyužila, bolo vecou jej rozhodnutia a procesnej taktiky. Žalobkyňa mala vedomosť o termíne pojednávania, ktoré bolo oznámené jej právnemu zástupcovi. Mala teda možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré uviedla žalovaná, aj na pojednávaní, ktorého sa ale jej právny zástupca nezúčastnil. Ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu jeho neprítomnosti na území SR a súhlasil s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. V ospravedlnení okrem toho uviedol, že jeho substitút je dočasne pracovne neschopný. Nakoľko zo spisu vôbec nevyplýva, že by sa dal zastúpiť substitútom, súd na túto skutočnosť neprihliadol. Smerodajné pre súd bolo to, že právny zástupca žalobkyne súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu vec prejednal a rozhodol. Na pojednávaní sa nezúčastnila ani žalovaná, právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila s tým, aby súd vo veci pojednával. Z dôvodu, že na jej strane došlo k zmene spôsobu vykonávania advokácie, predložila súdu v priebehu konania plnú moc, v zmysle ktorej je oprávnená žalovanú zastupovať. Ani jedna zo sporových strán vo veci nenavrhla žiadne iné dôkazy, a preto súd vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané v spore, a vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu liečebných nákladov. Žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, tj, nepredložila a ani nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie účelnosti vynaložených nákladov, ktoré žalovaná účinne poprela tým, že pri liekoch, ktoré žalobkyni neuznala, nebola zo strany žalobkyne predložená žiadna lekárska správa, odporučenie, prípadne odborné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, prípadne inej osoby, spôsobilej na posúdenie týchto skutočností. O trovách konania rozhodol súd v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v spore úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, vo výroku o náhrade trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie nedostatočne zvážil všetky okolnosti prípadu a uplatnenia nárokov žalobkyne v súdnom konaní a neaplikoval na daný prípad ustanovenie , ktoré dáva súdu vo výnimočných prípadoch možnosť, aby zvážil všetky okolnosti danej veci, a pokiaľ v prípade sú dané dôvody, ktoré je možné označiť za hodné osobitného zreteľa, potom súd neprizná náhradu trov konania strane, ktorej by inak táto náhrada trov konania patrila. V danom prípade bolo potrebné prihliadnuť už k samotným okolnostiam, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu jej nárokov. Žalobkyňa je vážne trvalo zdravotne postihnutou osobou. Škoda na zdraví jej bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. V dôsledku spôsobenej škody má žalobkyňa trvalo nepriaznivý zdravotný stav, čo spôsobuje, že musí užívať lieky nielen v spojení s jej jednotlivými zraneniami a následnými trvalými následkami, ale aj v spojení s celkovo nepriaznivým zdravotným stavom ako takým. Žalobkyňa užívanie liekov a liečiv, ktoré jej boli odporúčané len ústne zo strany lekárov, nevie preukázať iným spôsobom ako predložením dokladov o ich zakúpení a vlastným potvrdením o odporúčaní týchto liekov. Okresný súd mal zohľadniť to, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou s trvalou doživotnou neschopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť, v dôsledku čoho bola, okrem iného, uznaná za plne invalidnú. Na druhej strane, žalovaná je etablovanou obchodnou spoločnosťou dlhoročne pôsobiacou na poistnom trhu, pričom prostriedky na vedenie súdnych konaní pri sporných nárokoch z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla čerpá nie z prostriedkov vlastného imania, ale z prostriedkov zhromaždených z poistného vyberaného okrem iného aj za účelom krytia týchto nákladov. Žalobkyňu k podaniu žaloby viedli legitímne pohnútky, vychádzajúce z jej zdravotnej a sociálnej situácie, do ktorej sa dostala nie vlastnou vinou. Zároveň priznaná náhrada trov konania žalovanej spôsobí u žalobkyne podstatný zásah do jej už i tak ťažkej sociálnej situácie. Na druhej strane, žalovanému nepriznanie náhrady trov konania nespôsobí v podstate žiadne relevantné následky. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol s použitím ustanovenia tak, že žalovaná nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že s názorom žalobkyne sa nestotožňuje a žalobkyňou tvrdené dôvody nemožno ani čo i len teoreticky považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Na strane žalobkyne nie sú také okolnosti dané a nebol daný dôvod, pre ktorý by súd nemal žalovanej ako úspešnej strane sporu priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa z tej istej dopravnej nehody, resp. v súvislosti s tou istou dopravnou nehodou, vzniesla voči žalovanej niekoľko nárokov a tieto si uplatňovala každý samostatne, samostatnou žalobou a to aj za situácie, keď jej žalovaná opätovne nepriznala náhradu liečebných nákladov. Súd prvej inštancie skonštatoval v odôvodnení rozsudku, že žalobkyňa napriek tomu, že mala možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku, nevyužila ju, čím v konečnom dôsledku súd rozhodol v jej neprospech a žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa je vecne správne. Je zrejmé, že žalobkyňa je zastúpená advokátom, a preto, ak sa rozhodla každý svoj nárok uplatniť samostatnou žalobou a tým iniciovala 6 samostatných súdnych konaní, mohla a mala vedieť, že v prípade neúspechu v tej ktorej žalobe jej môže byť uložená povinnosť na náhradu trov konania voči žalovanej. Bolo teda slobodným rozhodnutím žalobkyne iniciovať 6 samostatných súdnych konaní. Záverom uviedol, že práve s predmetnou dopravnou nehodou vyplatil žalobkyni doposiaľ sumu cca tristotisíc eur. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalovanej uviedla, že pokiaľ ide o uplatnenie nárokov vo viacerých konaniach, uvedené nemá vplyv na posudzovanie dôvodnosti aplikácie ustanovenia . Jednotlivé nároky z predmetnej dopravnej nehody vznikali postupne, a preto boli voči žalovanej uplatňované postupne v rôznych časových obdobiach. Sama žalovaná postupovala pri plnení jednotlivých nárokov na náhradu liečebných nákladov uplatnených v rôznych obdobiach nekonzistentne a vytvárala zmätočný stav, kedy sama žalobkyňa často nevedela, ktoré náklady žalovaná považuje za dôvodné, ktoré jej plnila a plnenie ktorých odmietla. Opätovne poukázala na to, že škoda na zdraví jej bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Je ťažko zdravotne postihnutou osobou s trvalou doživotnou neschopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Táto neschopnosť vlastnou činnosťou dosahovať zárobok znamená u žalobkyne nemožnosť vlastným konaním zabezpečiť svoje živobytie a odkázanosť na dávky sociálneho systému štátu, ktorých výška je limitovaná a ledva postačuje na krytie základných životných potrieb.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa do nepriaznivej životnej situácie nedostala ani vinou žalovanej. Podľa výpisu z obchodného registra je žalobkyňa stále zapísaná ako konateľka obchodnej spoločnosti M&M KRTKO s. r. o., so sídlom Melek 155, od 08. 12. 2010. Nie je zrejmé, či stále túto funkciu vykonáva a či dostáva ako konateľka za svoju činnosť odmenu, ale pokiaľ by tomu tak nebolo, bola by už s najväčšou pravdepodobnosťou z funkcie konateľky odvolaná a vymazaná z obchodného registra. Taktiež z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že žalobkyňa má živnostenské oprávnenie. Všetky predmety podnikania si žalobkyňa dala pozastaviť až dňa 01. 09. 2017. Držiteľom živnostenského oprávnenia na takmer identické predmety podnikania s identickým sídlom podnikania je aj bývalý manžel žalobkyne, ktorý dopravnú nehodu zavinil. Pokiaľ sa teda žalobkyňa ocitla v zlej zdravotnej a finančnej situácii, čo je žalovanej ľúto, mal by liečebné náklady, ktoré nie sú kryté poistením, hradiť priamo škodca.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu (výroku o náhrade trov konania) a prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou dňa 24. 11. 2017 domáhala voči žalovanej náhrady liečebných nákladov vo výške 452,17 eura spolu s príslušenstvom, ktoré vynaložila v súvislosti s liečbou jej nepriaznivého zdravotného stavu, poškodeného v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode dňa 17. 07. 2008. Súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti ňou uplatneného nároku, keď mala možnosť uplatniť v konaní prostriedky procesného útoku, ktorú možnosť nevyužila, a tak súd rozhodol v jej neprospech. Predmetom prejednania odvolacieho súdu je výrok o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením a úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa . Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

11. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v jeho napadnutom rozsahu v zmysle ustanovenia potvrdil. Zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že v prejednávanou prípade bolo dôvodné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia , bez toho, že by bolo namieste aplikovať ustanovenie a úspešnej žalovanej tak nárok na náhradu trov konania nepriznať.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa neprezentovala dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých by bolo dôvodné rozhodnúť v súlade s uvedeným zákonným ustanovením . Je nesporné, že životná situácia žalobkyne, v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode, je ťaživá, už len z toho dôvodu, že došlo k zásadnému a vážnemu zhoršeniu jej zdravotného stavu. Toto nie je spochybňované ani súdom a rovnako ani žalovanou. Na druhej strane, z obsahu spisu nevyplýva, a žalobkyňa ani konkrétne netvrdila to, že jej sociálna situácia je taká, že treba na ňu v tomto ohľade prihliadnuť ako na zásadnú z hľadiska nemožnosti úhrady trov konania žalovanej. Žalobkyňa len v odvolaní poukázala na to, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k podstatnému zásahu do jej sociálnej a životnej situácie, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizovala, ktoré presne špecifikované okolnosti by súd mal vziať do úvahy, aby ustálil záver, že sú tu dôvody hodné osobitého zreteľa, pre ktoré nie je dôvodné trovy konania žalovanej priznať. I pri vyhodnocovaní sociálnych aspektov, treba vždy mať na pamäti, že ide o sporové konanie, kde návrhovú povinnosť, ako aj povinnosť dôkazu majú stránky. Znamená to, že pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na svoju sociálnu situáciu, bolo jej povinnosťou predložiť spolu s odvolaním dôkazy o tejto situácii. To však žalobkyňa neurobila.

14. V súvislosti s posudzovaním aplikácie ustanovenia ako výnimočného ustanovenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd poukazuje i na to, že jedným z aspektov, ktoré sa v kontexte jeho aplikácie zohľadňujú, je i postoj strán sporu v konaní, a v tomto ohľade je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobkyňa aktívne v konaní nevyužila prostriedky procesného útoku, v konaní bola pasívnou stranou sporu, čo v konečnom dôsledku malo svoj odraz

v neúspechu jej žaloby. Teda aj s ohľadom na tento fakt nie je možné konštatovať, že nastala taká výnimočnosť situácie, ktorá odôvodňuje postup v zmysle ustanovenia . Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené nemal za to, že v danom prípade je dôvodná aplikácia ustanovenia , keď žiadne také výnimočné a osobitného zreteľa hodné dôvody na jeho uplatnenie preukázané žalobkyňou neboli. Opakovane odvolací súd pripomína, že v žiadnom prípade nezľahčuje týmto životnú situáciu žalobkyne, ktorej život sa v dôsledku dopravnej nehody a vážneho poškodenia zdravia bezpochyby radikálne zmenil, avšak okolnosť, akým spôsobom by vo väzbe na uvedené náhrada trov konania žalovanej žalobkyňu zaťažila, a prečo nie je dôvodné žalovanej náhradu trov konania nepriznať, preukázaná žalobkyňou nebola.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd v zmysle ustanovenia v spojení s o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).