Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: L.. Z. A., nar. X.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX. H. a otca: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje výživné otca na maloletého Z. s účinnosťou od 30.04.2019 zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 30.04.2019 do 30.06.2019 vo výške 305 eur je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky.

III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -40 zo dňa 20.01.2006 v časti výšky výživného na maloletého Z..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého Z. sa návrhom zo dňa 30.04.2019, doručeným súdu dňa 30.04.2019, domáhala zvýšenia výživného na maloletého Z. zo sumy 33 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. -40 zo dňa 20.01.2006 bolo ich manželstvo rozvedené, maloletý Z. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy 1000,-Sk t.j., dnešných 33 eur mesačne. Tiež pri rozvode bol upravený aj styk s dieťaťom, ale túto možnosť otec nevyužíva, nakoľko o syna nemá záujem a videl ho naposledy, keď mal syn tri roky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2006. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní, o syna sa nezaujíma. Od poslednej úpravy výživného uplynulo už 13 rokov, maloletý Z. je študentom X. ročníka na S., náklady na jeho starostlivosť a vzdelanie sa značne zvýšili. Matka mu platí cestovné do školy v sume 20 eur mesačne, stravné vo výške 30 eur mesačne, na učebnice a časopisy 25 eur, ZRPŠ - 25 eur. Tiež od 1. ročníka sa už bude skladať na stužkovú, to bude približne 15 eur mesačne. Z. je fyzicky vyspelý, tiež má zvýšené náklady na hygienu. Maloletý nosí okuliare, tiež strojček na zuby, kde sa značne zvýšili výdavky. Matka s maloletým býva v X-izbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom. Chod na domácnosť má okolo 200 eur mesačne, tiež platí internet spolu s TV vo výške 35 eur mesačne. Matka je zamestnaná, jej príjem je okolo 900 eur, poberá prídavok na dieťa.

2. Otcovi bol návrh s prílohami doručený v zmysle , tento sa k návrhu nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, opatrovníka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to návrhom zo 30.04.2019, rodným listom maloletého zo dňa 26.09.2017, odpoveďou na lustráciu v REGOB z 10.5.2019, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni z 10.5.2019, odpoveďou na lustráciu v ZVJS z 10.5.2019, oznámením ÚPSVAR Trnava zo 14.5.2019, oznámením Sociálnej poisťovne z 16.5.2019, potvrdením STEFE Trnava, s.r.o. zo dňa 21.05.2019, potvrdením ÚPSVAR Trnava zo 21.5.2019, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 05.06.2019, obsahom spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. , ako aj s obsahom ostatných listinných dokladov, keď pojednával v neprítomnosti otca v zmysle a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Matka na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu na zvýšenie výživného. Od posledného rozhodnutia došlo na strane maloletého k podstatnej zmene pomerov. Nastúpil do X.. ročníka gymnázia, značne sa mu zvýšili výdavky. O otcovi maloletého nemá žiadnu vedomosť, s maloletým sa nestretáva. Výživné riadne neplatí, vždy po určitej dobe na neho matka podá trestné oznámenie a zameškané výživné doplatí. Matka býva v X-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, býva tam sama so synom. Výdavky na bývanie sú 200 eur mesačne, ostatné podľa rozpisu v spise. Matka spláca spotrebný úver vo výške 46 eur mesačne, telefón platí 20 eur mesačne. Nehnuteľnosť nevlastní žiadnu. Matka je zamestnaná s príjmom v čistom mesačne okolo 1.000 eur aj s prídavkami, iný príjem nemá. Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá, ani inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého Z. nemá. Maloletý Z. od 1.9.2018 nastúpil do A. ročníka nešportovej triedy S. Výdavky má na cestovné 20 eur mesačne, obedy v škole 30 eur mesačne, učebnice, časopisy 25 eur, ZRPŠ 25 eur ročne, 15 eur mesačne na stužkovú, výdavok na okuliare je raz ročne 150 eur, strojček na zuby stál 170 eur na vrchné zuby, 170 eur na spodné zuby, pri každej kontrole sa platí 10-30 eur, na kontroly chodí raz za 5 týždňov. Ostatné výdavky má bežné. Otec výživné maloletému neplatí a neprispieva ani nad rámec bežného výživného. Od podania návrhu otec žiadne výživné neuhradil.

5. Zástupkyňa procesného opatrovníka maloletého uviedla, že výživné na maloletého odporúča zvýšiť v zmysle zárobkových možností a schopností otca.

6. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. súd zistil, že rozsudkom č.k. -40 zo dňa 20.01.2006 súd manželstvo matky a otca maloletého rozviedol a schválil dohodu rodičov, na základe ktorej zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 1.000,-Sk mesačne. Súd vychádzal zo skutočností, že matka bola zamestnaná s čistým priemerným mesačným zárobkom cca 10.966,-Sk, popri tom poberala rodičovský príspevok vo výške 4.110,-Sk a prídavok na dieťa vo výške 540,-Sk. Matka s maloletým bývali v X izbovom byte vo vlastníctve jej rodičov, maloletý mal X,X roka, nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie, bol zdravý. Otec maloletého bol dobrovoľne nezamestnaný bez stáleho príjmu, nepoberal podporu v nezamestnanosti ani iné sociálne dávky, býval u svojich rodičov.

7. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletého Z..

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (4).

9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia došlo predovšetkým k zmene okolností na strane maloletého Z., ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -40 zo dňa 20.01.2006, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a určil výživné vo výške 1.000,-Sk, t.j. 33,19 eur eur mesačne. V čase uvedenej úpravy výživného mal maloletý X,X roka a nenavštevoval žiadne predškolské zariadenie, bol zdravý. V súčasnosti je maloletý žiakom X.. ročníka nešportovej triedy S. Výdavky má na cestovné 20 eur mesačne, obedy v škole 30 eur mesačne, učebnice a časopisy 25 eur, ZRPŠ 25 eur ročne, 15 eur mesačne na stužkovú, výdavok na okuliare raz ročne je 150 eur, strojček na zuby stál 170 eur na vrchné zuby, 170 eur na spodné zuby, pri každej kontrole dopláca 10-30 eur, na kontroly chodí raz za 5 týždňov. Ostatné výdavky má bežné.

17. Matka v čase ostatného rozhodnutia bola zamestnaná s čistým priemerným mesačným zárobkom 364 eur (10.966,-Sk), poberala rodičovský príspevok vo výške 136,43 eur (4.110,-Sk) a prídavok na dieťa vo výške 17,92 eur (540,-Sk). Matka s maloletým bývali v 1 izbovom byte vo vlastníctve jej rodičov. Vyživovaciu povinnosť mala len k maloletému Z.. Toho času matka býva v X-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, býva tam sama so synom. Výdavky na bývanie má 200 eur mesačne, za internet a TV platí 35 eur. Matka spláca spotrebný úver vo výške 46 eur mesačne, telefón platí vo výške 20 eur mesačne. Nehnuteľnosť nevlastní žiadnu. Matka je zamestnaná s príjmom v čistom priemerne vo výške 1.147,65 eur mesačne a poberá prídavky na dieťa, iný príjem nemá. Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá, ani inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého Z. nemá.

18. Otec maloletého v čase ostatného rozhodnutia bol dobrovoľne nezamestnaný bez stáleho príjmu, nepoberal podporu v nezamestnanosti ani iné sociálne dávky, býval u svojich rodičov. Vyživovaciu povinnosť mal len k maloletému Z.. Toho času je otec nezamestnaný, čo vyplynulo z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni (č.l. 5, 22). Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni č.l. 6-7 bol otec viac ako tri mesiace zamestnaný len u zamestnávateľa H. a to v období od 01.02.2007 do 31.05.2009, od januára 2009 do mája 2009 bola jeho priemerná hrubá mesačná mzda 719,32 eur, t.j. čistá priemerná mesačná mzda bola 589 eur. Otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, čo vyplynulo z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 14.05.2019 (č.l. 11). Otec v období od 01.01.2010 nebol ani poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia, čo mal súd preukázané z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.05.2019 (č.l. 13). Podľa odpovede na lustráciu v Regob otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.

19. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že na strane maloletého od poslednej úpravy výživného jednoznačne došlo k podstatnej

zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 13 rokov, maloletý nastúpil do X ročníka gymnázia, je starší, vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne jeho veku zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj, výživu a zdravotnú starostlivosť. Maloletý má na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výdavky na cestovné vo výške 20 eur mesačne, na obedy v škole 30 eur mesačne, na učebnice a časopisy 25 eur, ZRPŠ 25 eur ročne, 15 eur mesačne sa skladá na stužkovú. Maloletý má zvýšené výdavky so zdravotným stavom a to na okuliare raz ročne 150 eur, na strojček na zuby 340 eur a pri každej kontrole (raz za 5 týždňov) platí 10-30 eur. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej sa za posledných trinásť rokov zvýšil príjem zo sumy 500,43 eur (mzda 10.966,-Sk + rodičovský príspevok 4.110,-Sk) na 1.147,65 eur.

20. V prípade, ak rodič berie na seba neprimerané riziká alebo vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dosahovanie primeraného príjmu, resp. vyvolá stratu tohto príjmu, ktorej následkom je ohrozenie vyživovacej povinnosti, bude pri určení výživného rozhodujúci príjem, aký rodič mohol dosahovať a nie príjem, aký fakticky dosahuje, t.j. princíp potencionaliy má prednosť pred princípom fakticity. Otec v konaní nepreukázal svoj aktuálny príjem, preto súd pri určení výživného vychádzal z príjmu, ktorý je otec schopný vzhľadom na svoje predchádzajúce pracovné skúsenosti dosahovať. U zamestnávateľa H.. v období od januára 2009 do mája 2009 otec dosahoval čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 589 eur, preto podľa názoru súdu je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať mzdu aj v súčasnosti minimálne vo výške 589 eur.

21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvod zvýšiť výživné otca na maloletého a to prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletého, primerane možnostiam a majetkovým pomerom otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky, a to z doterajšej sumy 33,19 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2019, t.j. od podania návrhu matky. Podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20 % až 25 % z príjmu povinného rodiča. Súd v danom prípade vychádzal z príjmu otca vo výške 589 eur, ktorý príjem dosahoval u zamestnávateľa Y.. v období od januára 2009 do mája 2009 a ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať aj v súčasnosti, keď opak v konaní preukázaný nebol. Z uvedenej sumy súd určil výživné vo výške 25 % z príjmu povinného otca, t.j. vo výške 150 eur mesačne, keď takto určené výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným zo strany matky pokryje odôvodnené potreby maloletého Z. a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.

22. Súd zvýšil výživné s účinnosťou od 30.04.2019, čím vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.042019 do 30.06.2019 v sume 305 eur, keď pri určení nedoplatku súd vychádzal z tvrdenia matky, že otec od podania návrhu žiadne výživné neuhradil. Za uvedené obdobie po zvýšení výživného mal otec na maloletého zaplatiť sumu 305 eur (1 deň mesiaca apríl á 5 eur + 2 mesiace x 150 eur t. j. 300 eur), ktorú sumu je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky.

23. Týmto súd vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -40 zo dňa 20.01.2006 v časti výšky výživného na maloletého Z..

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.