Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_37Ek-1935-2020.pdf
PDF · 84.26 KB
Case nature
Subarea
37Ek/1935/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. XX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený JUDr. Ivan Kišš advokát, so sídlom Námestie Matice slovenskej 4260/33, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 52 994 538, proti povinnému: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX, XXX XX H., o vymoženie pohľadávky vo výške 50.000 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Šutliak, so sídlom exekútorského úradu A. XX, XXX XX I. A., pod sp. zn. 373EX 21/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému ani povinnému trovy konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu a doručeným súdu dňa 26.11.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 50.000, Eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu Notárska zápisnica N 4 76/2012, Nz 48485/2012, NCRIs 49298/2012 zo dňa 30.11.2012, spísaná na Notárskom úrade notárom JUDr. Želmíra Pagáčová, so sídlom Fándlyho 130/8 Dubnica nad Váhom (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd vydal dňa 14.01.2021 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Miroslav Šutliak, so sídlom exekútorského úradu: A. XX, XXX XX I. A., ktorý ju vedie pod sp. zn. 373EX 21/21.
3. Poverený súdny exekútor dňa 10.05.2023 doručil súdu v poradí ďalší návrh na zastavenie exekúcie. Súdu bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami (ďalej aj „návrh“), list (kópia) oprávnenému zo dňa 27.2.2023, podací lístok (kópia), 27 ks bankových potvrdení (kópia) + súpis. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie, čo oprávnený využil a svoje vyjadrenie zo dňa 10.05.2023 postúpil súdnemu exekútorovi. Súd preskúmal návrh povinného spolu s jeho prílohami, a aj napriek skutočnosti, že bol podaný oneskorene, sa zaoberal jeho dôvodmi a dospel k nasledujúcemu záveru.
4. Súd musí konštatovať, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle §61k ods. 2 Exekučného poriadku, takže sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada a návrh nemá odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku.
5. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané
po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
6. Na rozdiel od exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných pred 01.04.2017, kde povinný mohol kedykoľvek podať relevantný návrh na zastavenie exekúcie (na ktorý sa koncentrácia konania nevzťahovala), už zákonodarca v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
7. Podľa ustanovenia § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Povinný v návrhu ktorý súd podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné, pohľadávka oprávneného bola splatená vo väčšom rozsahu ako samotná vymáhaná pohľadávka o takmer 15.000 Eur a to v časovom období pred 10 rokmi manželom povinného, ktorý v tom čase vystupoval ako dlžník voči oprávnenému a povinný ako spoludlžník. Povinný v návrhu uviedol, že sa danú pohľadávku snažil s oprávneným vysporiadať niekoľko krát a na podporu svojich tvrdení predložil súdu list adresovaný oprávnenému zo dňa 27.2.2023. Povinný uviedol, že na daný list oprávnený nijako nereagoval a z tohto dôvodu podáva návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko dochádza k duplicitnému splácaniu neoprávnenej pohľadávky. Povinný si trovy konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil.
13. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.04.2023 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol nasledovné, bankové vklady, ktoré povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie sa netýkali exekúciou stanovenej vymáhanej pohľadávky a zároveň sa nejednalo o žiadne úhrady v rámci splácania záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2012 a Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 12.09.2012, ktoré sú súčasťou exekučného titulu. Oprávnený ďalej uviedol, že cit. „S pánom A. som mal viaceré obchodné aktivity, na základe ktorých mohlo dôjsť k vkladom na môj účet, pričom k väčšine týchto vkladov, na ktoré povinný poukazuje v podanom návrhu na zastavenie exekúcie došlo pred začatím starej exekúcie, teda ešte pred 19.05.2014 a nejednalo sa o vrátenie pôžičky vymáhanej v rámci tejto exekúcie, resp. starej exekúcie.’’ Oprávnený vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že časť povinným uvádzaných úhrad je označená dodatkom BMW na vrchnej časti výpisu danej transakcie s uvedením skutočnosti, že tieto úhrady boli realizované v rámci uvedenej nájomnej zmluvy a nemajú nič spoločné s vymáhanou pohľadávkou v rámci exekučného konania. Oprávnený taktiež uviedol, že obdobná skutočnosť sa vzťahuje aj na úhrady s označením AUDI A5, pričom toto vozidlo bolo predané J. A., dcére povinného a kúpna cena za toto vozidlo bola oprávnenému uhrádzaná v jednotlivých splátkach. Rovnako oprávnený uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o uhrádzanie vymáhanej pohľadávky v rámci exekučného konania. K zvyšným úhradám oprávnený uviedol, že ani v jednom výpise transakcií nie je uvedená náhrada na predmetný dlh vymáhaný v exekučnom konaní a zároveň bankové operácie vykonávali rôzne osoby označené ako KM, PM, SM, MM v rôznych časových obdobiach väčšinou pred dátumom vydania exekučného titulu. Oprávnený si trovy konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil 14. Poverený súdny exekútor sa k predmetnému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 15. Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Z obsahu podaní povinného však vyplýva, že povinným namietané skutočnosti v podobe realizovania úhrad, prostredníctvom ktorých malo dôjsť k vymoženiu vymáhanej pohľadávky ešte pred začatím exekučného konania sp. zn. 37Ek/1935/2020 a ktoré by podľa jeho názoru mali odôvodňovať zastavenie exekúcie, nastali ešte pred začatím exekučného konania, a preto tieto mal namietať v zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je totiž založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 16. Exekučný súd ďalej uvádza, že povinným predložené úhrady, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie s časovým vymedzením úhrad od 13.05.2011 do 16.11.2012 súd neprihliada, nakoľko relevantným dôvodom zastavenia exekúcie môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Súd taktiež dáva do pozornosti, že úhrady, ktoré povinný
uviedol v návrhu na zastavení exekúcie povinný nijako nešpecifikoval, s poukázaním na to, že súd z predložených dôkazov nemál za preukázané, na čo sa dané úhrady započítali. Súd dospel k názoru, že z predložených úhrad možno usúdiť, že tieto boli splácané na viaceré záväzky, ktoré v tom čase mal oprávnený s manželom povinného viď. Bod 13. odôvodnenia, ktoré svojim obsahom obsahujúcim označenie BMW, splátka AUDI A5, škridle hodnoverne nepreukazujú splatenie daného dlhu vymáhaného v exekučnom konaní. Súd taktiež uvádza, že je na strane povinného aby hodnoverne preukázal splnenie svojho dlhu a to špecifikáciou danej úhrady čo do výšky, určitosti a špecifikáciou jednotlivého plnenia, ktoré sa má poukazovať oprávnenému. 17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je podaný oneskorene, pričom v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako to je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. 22. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený ani povinný si nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili súd nepriznal trovy konania žiadnej zo strán. Výrok II uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.