Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-55-2019.pdf
PDF · 98.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Ing. Pavol Kolomš - KON TIKI, sídlo: Slovenskej jednoty č. 33, Košice - Sever, IČO: 14 399 121, zastúpený advokátom: JUDr. Matúš Lemeš, sídlo: Kuzmányho č. 29, Košice, proti žalovanej: Renáta Polášková, sídlo: Ipeľská č. 16, Košice
- Západ, IČO: 43 209 807, zastúpená advokátom : Mgr. Tomáš Čerepán, sídlo: Štúrova č. 27, Košice, v konaní o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3. októbra 2018 č.k. 30Cb/36/2017 - 49 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 6.000,- eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 11.11.2016 do zaplatenia. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi jeho trovy konania v plnej výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie odôvodnil vydaný rozsudok právom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a § 458 Občianskeho zákonníka a tiež právom na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nárokom žalobcu podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Právo na zaplatenie uplatnenej pohľadávky podľa zistenia súdu prvej inštancie vzniklo tak, že žalobca uhradil na účet žalovanej jej faktúru č. 10160006 ako zálohu na dodávku materiálu na stavbe v Košiciach na ulici Slovenskej jednoty 33, pričom žalovaná neskôr predmetnú faktúru „dobropisovala“ svojou faktúrou č. 10160010, nakoľko k dodávke materiálu z jej strany nedošlo.
3. Žalovaná podala proti vydanému rozsudku prvej inštancie odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi danými v § 365 písm. b), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Na základe uvedeného žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaná konkrétne namietala nasledovné: 1, Žalobca ako objednávateľ a spoločnosť Montáže Košice s.r.o. ako zhotoviteľ uzavreli dňa 26.9.2016 Zmluvu o dielo č. 2/2016, na základe ktorej žalovaná ako subdodávateľ pre žalobcu vykonala stavebné práce. Žalobca spoločnosti Montáže Košice s.r.o. za vykonané práce v hodnote 11.299,40 eur nezaplatil a zhotoviteľom vystavené faktúry z rôznych nepodstatných dôvodov vrátil; 2, Spoločnosť Montáže Košice s.r.o. postúpila na žalovanú svoje pohľadávky voči žalobcovi za vykonané práce v celkovej sume 6.000,- eur ( faktúry č.: 10160011 v sume
3.231,65 eur, 1060012 v sume 2.628,13 eur a 10160016 v sume 140,22 eur ) a túto skutočnosť oznámila žalobcovi svojim Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 20.1.2018; 3, Žalovaná svojou faktúrou (dobropisom) 10160010 vo výške 6.000,- eur účtovne započítala svoju faktúru č. 1016006 vo výške 6.000,- eur; 3, Súd prvej inštancie nevykonal dostatočne dokazovanie, keď nevzal do úvahy Zmluvu o dielo a skutočnosť, že žalovanou v prospech žalobcu došlo ku plneniu a to tak, že žalovaná bola subdodávateľom spoločnosti Montáže Košice s.r.o., t.j. nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a v tejto súvislosti súd pochybil, keď nevypočul navrhnutého svedka Štefana X. - L. (zástupca spoločnosti Montáže Košice s.r.o.); 4, Žalovaná je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Montáže Košice s.r.o., preto pokiaľ došlo k zaplateniu sumy 6.000,- eur na účet žalovanej a nie na účet Montáže Košice s.r.o., nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení; 5, Žalovaná v konaní predložila podklady, z ktorých je zrejmé, že suma, ktorá od žalobcu bola pripísaná na jej účet nebola bezdôvodným obohatením; 6, Na žalovanú boli zo spoločnosti Montáže Košice s.r.o. postúpené pohľadávky voči žalobcovi zo Zmluvy o dielo, žalobca nemá právo zasiahnuť do oprávnenia tejto spoločnosti postúpiť svoje pohľadávky na žalovanú a k platnosti postúpenia nie je potrebný súhlas dlžníka. Podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 5Obdo/90/2008 za oznámenie postúpenia pohľadávky je možné považovať aj procesnú činnosť súdu, keď je žalovaný (odvolateľ zrejme myslel žalobcu) v rámci konania oboznámený o postúpení pohľadávok. Zákon absolútnou neplatnosťou postúpenia sankcionuje iba nedodržanie písomnej formy postúpenia; 6, Žalovaná na svoju obranu v konaní vzniesla kompenzačnú námietku a to tým, že na pojednávaní dňa 3.10.2018 predložila súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok a vo svojej výpovedi uviedla, že na ňu boli postúpené pohľadávky na žalobcu. V tejto súvislosti v rámci svojej obrany žalovaná poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6 M Cdo 3/2010.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že navrhol vydaný rozsudok potvrdiť a žalobcovi priznať právo na nahradenie jeho trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca vo svojom stanovisku uviedol nasledovné: 1, V konaní nie je sporné, že žalobca zaplatil na účet žalovanej sumu vo výške 6.000,- eur a tiež aj skutočnosť, že žalovaná neskôr na túto sumu v prospech žalobcu vystavila svoj dobropis, ktorým potvrdila nárok žalobcu na vrátenie zaplatenej sumy; 2, Zo strany žalovanej v tomto konaní nedošlo ku vzneseniu kompenzačnej námietky. Oznámenie žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Montáže Košice s.r.o. voči žalobcovi na žalovanú, predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky a tvrdenie žalovanej na pojednávaní dňa 3.10.2018, že žalobca je sám dlžníkom žalovanej nie je možné považovať za vznesenie kompenzačnej námietky ako to v odvolaní na svoju obranu tvrdí žalovaná. Samotné oznámenie, že existujú vzájomné pohľadávky nespĺňa náležitosti započítania a nemôže vyvolať takého právne následky a 3, Žalovanou namietané nevykonanie výsluchu svedka Štefana X.- L., ktorý mal byť splnomocnencom spoločnosti Montáže Košice s.r.o., nepovažuje za opodstatnené, pretože jeho výsluch by nijako neprispel k objasneniu otázok dôležitých pre rozhodnutie vo veci smej.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. - ďalej len Civilný sporový poriadok) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok vyhlásil dňa 27.6.2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom o termíne a mieste verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
7. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 Civilného sporového poriadku: „(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
8. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“
9. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“
10. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj z obsahu ďalších podaní vykonaných sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Preto odvolací súd konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne. Žalovaným deklarované odvolacie dôvody neboli naplnené.
12. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia (odseky 13 až 29 tohto odôvodnenia).
13. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: „(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka : „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“
15. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje zaplatenie časti odmeny za vykonanie diela vo výške 6.000,- eur (podľa Zmluvy o dielo č. dielo č. 2/2016), ktorú uhradil žalobca žalovanej na jej vlastný peňažný účet za bezdôvodné obohatenie, nakoľko išlo o plnenie bez právneho dôvodu.
16. Ako z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, tak žalobca mal uzavretú Zmluvu o dielo so spoločnosťou Montáže Košice s.r.o., preto odmena za vykonanie diela mala byť uhradená tejto spoločnosti a nie žalovanej. Ibaže by existovala iná špeciálna dohoda o zaplatení odmeny za vykonanie diela v prospech žalovanej a nie v prospech zhotoviteľa. Takáto dohoda nebola žalovanou nijako namietaná a už vôbec nie preukázaná predložením príslušného dôkazu.
17. Žalovanou tvrdená skutočnosť, že bola „subdodávateľkou“ spoločnosti Montáže Košice s.r.o. v rámci jej zmluvného vzťahu so žalobcom, nie je bez existencie vyššie uvedenej špeciálnej dohody (odsek 16) vôbec podstatná pre spôsob úhrady odmeny za vykonanie diela. Je vecou zhotoviteľa akým spôsobom zrealizuje zadané dielo (vlastná realizácia alebo prostredníctvom tretej osoby - tzv. „subdodávateľa“), ak však zvolí vykonanie diela prostredníctvom subdodávateľa, tak ide len o dvojstranný vzťah medzi ním a subdodávateľom, ktorý sa nijako netýka objednávateľa, respektíve jeho povinnosti zaplatiť odmenu priamo zhotoviteľovi.
18. Skutočnosť, že žalovaná je spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti Montáže Košice s.r.o. taktiež nemá žiadny vplyv na povinnosť uhradiť odmenu priamo zhotoviteľovi. Žalovaná je z právneho a aj účtovného hľadiska iným subjektom ako je spoločnosť, pre ktorú činnosť konateľa vykonáva (respektíve, v ktorej je spoločníčkou), preto nie je možné platbu na podnikateľský účet žalovanej (podnikateľka ako SZČO) považovať za plnenie v prospech spoločnosti Montáže Košice s.r.o..
19. Ako je na základe vyššie uvedeného zrejmé, tak žalovaná sa na úkor žalobcu podľa znenia § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila, preto podľa § 456 Občianskeho zákonníka je povinná toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie opätovne poukazuje nato, že žalovaná vystavením svojho dobropisu (faktúra č. 10160010) v prospech žalobcu v zásade sama túto svoju povinnosť uznáva.
20. K postúpeniu pohľadávok spoločnosti Montáže Košice s.r.o. na žalovanú odvolací súd poznamenáva iba skutočnosť, že ako súd prvej inštancie, tak ani žalobca nenamietal platnosť postúpenia. Táto
skutočnosť však s ohľadom na absenciu kompenzačnej námietky žalovanej (viď nasledovná časť odôvodnenia) nie je pre rozhodnutie vo veci samej podstatná.
21. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka : „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“
22. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku : „Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.“
23. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku (Hmotnoprávna námietka): „Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.“
24. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že na svoju obranu v tomto konaní vzniesla kompenzačnú námietku a to tým, že na pojednávaní dňa 3.10.2018 predložila súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok a vo svojej výpovedi uviedla, že na ňu boli postúpené pohľadávky na žalobcu. V tejto súvislosti v rámci svojej obrany žalovaná poukázala na Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6 M Cdo 3/2010.
25. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov, ale hlavne z obsahu podaní strán sporu (výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 3.10.2018 a stanovisko žalobcu k odvolaniu) konštatuje, že žalovaná v rámci svojej procesnej obrany nevzniesla žiadnu konkrétnu hmotnoprávnu námietku podľa § 152 Civilného sporového poriadku (tzv. kompenzačná námietka), ktorá by mohla spôsobiť zánik žalobcom uplatnenej pohľadávky zápočtom ( § 580 Občianskeho zákonníka ).
26. Žalovaná na pojednávaní dňa 3.10.2018 iba dosť nejasným spôsobom uviedla, že chcela „pomôcť s DPH“ a preto účtovné veci riešili medzi firmami. Tiež uviedla, že žalobca odmietol zaplatiť, tak sa urobil prvý zápočet a následne nato to jej firma (SZČO) preúčtovala na Montáže Košice s.r.o.. Z obsahu tohto vyjadrenia žalovanej vyplýva záver, že už skôr (a teda nie v tomto konaní) urobila zápočet. Vykonanie tohto úkonu (zápočet) však žalovaná nijako nepreukázala a žalobca existenciu takéhoto úkonu poprel. Z uvedeného pre toto civilné sporové konanie vyplýva to, že vykonanie tohto zápočtu zostalo sporné, t.j. z pohľadu súdu k zápočtu nedošlo.
27. Žalovaná v rámci konania pred súdom prvej inštancie iba poukázala na skôr uskutočnený zápočet, v rámci odvolacieho konania žalovaná pre zmenu len namietala, že v predchádzajúcom konaní vzniesla kompenzačnú námietku, čo sa však nestalo (viď ods. 26). Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že zápočet nebol vykonaný a ani v tomto konaní žiadny zápočet reálne vykonaný nebol.
28. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6 M Cdo 3/2010 nemá pre rozhodnutie súdu v tomto konaní žiadny zásadný význam a to z dôvodu, že skutková a procesná situácia v citovanom konaní pred Najvyšším súdom SR je odlišná. Z obsahu tohto judikátu je zrejmé, že v danej veci žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal nato, že sa žalovanú pohľadávku snažil uhradiť zápočtom. Na rozdiel od tohto súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach, však žalovaný v rámci svojej obrany predložil konkrétny dôkaz o skôr vykonanom zápočte svojim listom zo dňa 14.5.2001, pričom žalobca túto skutočnosť nepoprel. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosti uvedené v odseku 26, t.j. nepreukázanie uskutočnenia zápočtu.
29. Vypočutie svedka Y. X. - L. by aj z pohľadu odvolacieho súdu nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Tento svedok by sa ako splnomocnenec spoločnosti Montáže Košice s.r.o. mohol vyjadriť iba k otázke pohľadávok za vykonanie diela podľa Zmluvy o dielo č. 2/2016, respektíve k otázke postúpenia týchto pohľadávok na žalovanú. Zápočet pohľadávok však mala a mohla vykonať priamo žalovaná, ktorá sa k tejto otázke vyjadrila. Nové skutočnosti k tejto podstatnej otázke (zápočet) už svedecká výpoveď navrhovaného svedka nemohla priniesť. Navyše je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovaný svedok je synom žalovanej, preto by jeho výpoveď mohla byť spochybniteľná.
30. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Trovy odvolacieho konania): „Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že úspešnému žalobcovi voči neúspešnej žalovanej priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní, t.j. v plnom rozsahu.
33. O výške nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
34. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).