Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-351-2018.pdf
PDF · 101.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/351/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu TM FORST GmbH, so sídlom Rakúsko, Jauring 118, 8623 Aflenz Land, IČO: FN 412325 k, právne zastúpeného JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina proti žalovanému P. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX N. nad M., právne zastúpenému JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o zaplatenie 4.938,54 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25Csp/103/2017-75 zo dňa 06. 12. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.938,54 € s príslušenstvom titulom náhrady škody.
2. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný ako vodič dňa 18. 09. 2014 viedol motorové vozidlo TOYOTA Avensis 2, evidenčné číslo MZ-XXXAN (ďalej v texte „motorové vozidlo“) tak, že ho poškodil. Uvedené motorové vozidlo mal žalobca v nájme. Predložil písomné vyhlásenie žalovaného zo dňa 19. 09. 2014, v ktorom žalovaný uznal svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu na motorovom vozidle a zároveň sa zaviazal uhradiť náklady spojené s opravou motorového vozidla. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade ide o osobitnú zodpovednosť v zmysle ust. § 421 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Občiansky zákonník“), nakoľko žalovaný prevzal od žalobcu motorové vozidlo na účely starať sa o prevzatú vec a chrániť ju pred prípadným poškodením, stratou, alebo zničením a v čase, kedy uvedené motorové vozidlo riadil, porušil povinnosť riadne sa starať a opatrovať prevzatú vec, pretože motorové vozidlo poškodil a náklady súvisiace s opravou uvedeného motorového vozidla žalobcovi neuhradil.
3. Okresný súd aplikujúc ust. § 421 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v čase, keď došlo ku škodovej udalosti dňa 19. 09. 2014, bol žalovaný zamestnancom žalobcu a plnil úlohy žalobcu (prepravoval sa motorovým vozidlom z miesta výkonu práce - z hory, spolu s ďalšími zamestnancami žalovaného k ich ubytovni). Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z výpovede právneho zástupcu žalobcu, svedka S. X., ako aj z právnym zástupcom žalobcu predloženého listinného dôkazu - pracovnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 05. 09. 2014. V konaní bolo tiež preukázané, že v uvedený deň riadil motorové vozidlo zn. TOYOTA Avensis žalovaný, ktorý narazil vozidlom na kameň na ceste, nárazom na kameň došlo k prerazeniu olejovej vane motora s následným únikom motorového oleja a v dôsledku prerezania olejovej vane a následným únikom motorového vozidla došlo k poškodeniu motora. Nebolo sporné ani to, že opravu motorového vozidla zabezpečil žalobca a za vykonanie opravy zaplatil dňa 05. 03. 2015 sumu 4.895,64 €, ktorá suma bola vyfakturovaná žalobcovi faktúrou č. W 50207 zo dňa 05. 03. 2015. Žalobca predmetnú sumu uhradil, o čom predložil príjmový pokladničný doklad. Keďže žalovaný v čase škodovej udalosti použil motorové vozidlo ako zamestnanec žalobcu, toto užíval oprávnene s jeho vedomím a súhlasom za účelom plnenia úloh žalobcu, čo potvrdila svedkyňa na pojednávaní konanom dňa 08. 11. 2017, nemožno mať za to, že by u žalovaného išlo o osobitnú zodpovednosť v zmysle § 421 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu škody ako osobitnej zodpovednosti, ktorá z pracovno-právneho vzťahu nevyplývala, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Písomné vyhlásenie žalovaného o uznaní zodpovednosti za vzniknutú škodu na motorovom vozidle, ako písomné vyjadrenie P. P. zo dňa 09. 10. 2014 vyhodnotil ako dôkazy, ktoré neboli pre rozhodnutie vo veci samej relevantné.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) v spojení s § 262 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Nestotožnil sa s právnymi závermi okresného súdu a poukázal na zásadu iura novit curia, teda že právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Má za to, že je povinnosťou súdu uplatnený nárok posúdiť aj podľa iných právnych noriem bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Uznal, že v rozhodnom období existoval medzi stranami sporu pracovno-právny vzťah, pričom žalobca bol zamestnávateľom žalovaného. Predmetné motorové vozidlo na plnenie pracovných úloh zamestnávateľa voči zamestnancovi v rozhodnom období bolo zverené zamestnancovi žalobcu P. P., ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa S. X., ktorá vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdila, že motorové vozidlo ako zamestnancovi žalobcu bolo zverené zamestnancovi P. P. a nie žiadnemu inému zamestnancovi. Žalovaný tak svojvoľne bez pokynu žalobcu v rozhodnej dobe viedol motorové vozidlo bez ohľadu na to, či mal alebo nie súhlas, alebo zvolenie zamestnávateľa a vykonal jazdu motorovým vozidlom v čase, kedy došlo ku vzniku škody. K poškodeniu vozidla došlo na ceste z miesta pracoviska do miesta bydliska zamestnancov žalobcu, pričom samotný žalovaný potvrdil, že v čase vzniku škody motorové vozidlo riadil. Cesta uvedeným motorovým vozidlom sa neuskutočnila v súvislosti s plnením pracovných úloh, ale za účelom prepravy osôb z miesta pracoviska do miesta ubytovania, teda nebola cestou pracovnou.
6. Ďalšou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s písomným vyhlásením žalovaného o uznaní zodpovednosti za vzniknutú škodu zo dňa 19. 09. 2014, v ktorom potvrdil, že riadil predmetné vozidlo, ako aj svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu, ako aj záväzok uhradiť náklady spojené s odstránením škody. Žalovaný neplatnosť tohto právneho úkonu nepreukázal. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na dôvod odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, neuviedol, ktorým konaním mal okresný súd naplniť tento odvolací dôvod. Neuviedol, ktoré dôkazy boli vykonané a z ktorých dôkazov mal prvoinštančný súd ustáliť prijatý záver, ktorý bol nesprávnym skutkovým zistením. Ani odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP neobstojí, ak žalobca ničím nešpecifikoval s poukazom na predložené dôkazy, závery vyšších súdnych autorít, či už existujúce rozhodnutia, ktoré by preukazovali nesprávnosť posúdenia veci rozhodujúcim súdom.
8. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že tvrdenie žalobcu o tom, že svojvoľne bez jeho pokynu šoféroval motorové vozidlo, je nepravdivé, keďže o uvedenú prepravu v čase, kedy došlo k poškodeniu motorového vozidla, bol požiadaný práve svedkyňou S. X., ktorá mu od vozidla odovzdala kľúče a žiadala ho odviezť ďalších pracovníkov na miesto výkonu práce, pričom mala vedomosť, že zapožičané vozidlo nie je vhodné pre jazdu v teréne. Preprava bola uskutočnená pre všetkých pracovníkov. Cesta bola vykonávaná v súvislosti s výkonom práce, vykonávanej v Alpách na stromovom poraste v lese, ktoré miesto výkonu práce určil sám žalobca. Motorové vozidlo bolo používané v súvislosti s výkonom práce, ku ktorej skutočnosti dôvodne prihliadol i okresný súd. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.
11. Prioritne sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej bolo povinnosťou súdu uplatnený nárok posúdiť po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania podľa neho umožňovali podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotno-právne ustanovenie, než akého sa dovolával v žalobe, teda posúdiť nárok bez toho, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne.
12. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a nezohľadňuje v zásade to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe majú osobitný význam. Spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Obsah žaloby nie je determinovaný každým jednotlivým tvrdením žaloby, ale celkovou súdržnosťou skutkového deja, ktorý žalobca uvádza. Zmena, alebo doplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu predstavujú zmenu žaloby (§ 140 ods. 2 CSP).
14. V prejednávanej veci žalobca v žalobe tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným existuje záväzkovoprávny vzťah vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu, ku ktorej došlo porušením povinnosti žalovaného, ktorý prevzal od žalobcu motorové vozidlo na účely starať sa o prevzatú vec a chrániť ju pred prípadným poškodením, stratou, alebo zničením a v čase, kedy uvedené motorové vozidlo riadil, porušil povinnosť riadne sa starať a opatrovať prevzatú vec, pretože motorové vozidlo poškodil a náklady súvisiace s opravou uvedeného motorového vozidla žalobcovi neuhradil. Uvedené skutkové tvrdenia boli predmetom konania a o týchto skutkových tvrdeniach konal súd. Odvolací súd uznáva, že strany nemajú povinnosť vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci, teda k otázkam aplikácie určitého právneho predpisu na nimi tvrdený skutkový stav a k otázkam jeho interpretácie. V tomto prípade ale okresný súd vychádzal pri prejednaní veci nie len zo žalobcom vymedzeného právneho dôvodu, ale a to je podstatné, zo žalobcom tvrdených skutkových tvrdení.
15. Podľa § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
16. Zodpovednosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje na každého, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom záväzku. Protiprávne konanie žalovaného malo spočívať v tom, že prevzal od žalobcu motorové vozidlo a poškodil ho, preto má nahradiť náklady na jeho opravu. Ide teda o prípad osobitnej zodpovednosti a nadväzuje na povinnosť každého, kto od iného prevzal určitú vec na účely starať sa o prevzatú vec a chrániť ju pred prípadným poškodením, stratou, alebo zničením. Sám žalobca tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne sa starať a opatrovať prevzatú vec.
17. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu boli uvádzané nielen v žalobe, ale aj vrámci listinných dôkazov preložených súdu, napr. písomné podanie zo dňa 22. 08. 2017 (č. l. 55 spisu). Na základe žalobcom uvádzaných skutkových tvrdení preto nebolo možné dospieť k skutkovému záveru, že žalovaný prevzal motorové vozidlo, ktoré malo byť predmetom jeho záväzku. Uvedený prípad osobitnej zodpovednosti, vo vzťahu ku ktorej žalobca uvádzal skutkové tvrdenia a ktorý je zakotvený v § 421 Občianskeho zákonníka, nadväzuje na povinnosť každého, kto od iného prevzal určitú vec za účelom vykonania určitej práce na veci, alebo za účelom nakladania s vecou, starať sa o prevzatú vec a chrániť ju pred prípadným poškodením, stratou alebo zničením. Ide teda o záväzkovú zodpovednosť, ktorá má svoj základ v porušení záväzkovej povinnosti. Samotnú existenciu takto tvrdeného záväzku však žalobca v konaní nepreukázal, preto okresný súd dôvodne nepovažoval žalobu za odôvodnenú a žalobu zamietol. Rozporuplne vyznieva i samotné odvolanie žalobcu, ktorý reagujúc na argumentáciu okresného súdu uviedol, že žalovaný prevzal motorové vozidlo bez súhlasu žalobcu. Na jednej strane v žalobe tvrdil, že žalovaný prevzal motorové vozidlo od žalobcu za účelom starať sa o prevzatú vec ( č.l. 3 spisu) a na strane druhej poprel, že by žalovanému motorové vozidlo odovzdal.
18. Odvolací súd uznáva, že v konaní nebolo sporné, že dňa 19. 09. 2014 riadil motorové vozidlo žalovaný a že práve pri vedení motorového vozidla žalovaným došlo ku škode, na ktorú žalobca v dôvodoch žaloby poukazoval. Nesporné bolo i to, že sám žalovaný podpísal prehlásenie, že škodu spôsobil a uhradí náklady na opravu motorového vozidla, ktoré poškodil. Samotné písomné prehlásenie však nepreukazuje splnenie zákonných predpokladov pre vznik osobitnej zodpovednosti, ktorej sa voči žalovanému žalobca domáhal. Naopak, sám žalobca v odvolaní tvrdí, že „žalovaný svojvoľne bez pokynu žalobcu v rozhodnej dobe (v dôsledku zranenia P. P.) sa podujal šoférovať predmetné vozidlo bez ohľadu, či mal súhlas alebo zvolenie zamestnávateľa a vykonal jazdu motorovým vozidlom v čase, kedy došlo ku vzniku škody.“ Sám žalobca teda poprel, že by motorové vozidlo odovzdal žalovanému za účelom vykonania jeho záväzku, ktorý v konečnom dôsledku až do rozhodnutia okresného súdu nešpecifikoval. Až v odvolaní začal žalobca tvrdiť, že k poškodeniu motorového vozidla došlo za účelom prepravy žalovaného z miesta pracoviska do miesta bydliska zamestnancov žalobcu, a že nešlo o pracovnú cestu.
19. Na jednej strane teda žalobca žalobou a skutkovými dôvodmi uvádzanými v žalobe konštatoval, že žalovaný prevzal motorové vozidlo za účelom vykonania jeho záväzku, teda prepravy osôb z miesta pracoviska do miesta ubytovania, a to bez súhlasu žalobcu, na druhej strane predpokladom pre vznik jeho zodpovednosti malo byť odovzdanie motorového vozidla žalovanému. Svedkyňa S. X. na pojednávaní pred okresným súdom dňa 08. 11. 2017 výslovne poprela, že by odovzdala kľúče žalovanému, naopak motorové vozidlo bolo ňou zverené P. P., ktorý uvedené tvrdenie potvrdil.
20. Okresný súd preto správne konštatoval, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi na základe skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe a súčasne na pojednávaní dňa 08. 11. 2017, preto dôvodne žalobu zamietol.
21. Až v odvolaní žalobca polemizuje s právnymi závermi okresného súdu o tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom pracovnoprávnym a cesta, ktorú uskutočňoval žalovaný, nebola pracovnou cestou. V tejto súvislosti konštatoval, že bolo povinnosťou súdu posúdiť nárok aj podľa iných právnych noriem v zmysle ustanovení Zákonníka práce bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia bol alebo nebol uvedený alebo bol uvedený nesprávne.
22. Odvolací súd uznáva, že okresný súd nie je viazaný právnym dôvodom požadovaného plnenia tak, ako je formulovaný v petite žaloby ( iura novit curia ) a nie je viazaný ani právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na súdom zistený skutkový stav dopadajú. Žalobca však v žalobe, ale ani v písomných podaniach, či na pojednávaní netvrdil, že nárok, ktorý si voči žalovanému uplatňuje, vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, vzťah charakterizoval a skutkovo popísal ako vzťah zo zodpovednosti za škodu, ku ktorej došlo porušením povinnosti žalovaného starať sa o zverené motorové vozidlo, ktoré mal žalobca v nájme.
23. Okresný súd je viazaný skutkovými tvrdeniami uvádzanými žalobcom v žalobe a v písomných podaniach naň nadväzujúcich, vrátane výpovede svedkyne na pojednávaní. Zmena, alebo doplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu predstavujú zmenu žaloby, ku ktorej nedošlo. Súd právo pozná, avšak nemôže si domýšľať skutkové tvrdenia, či skutkové dôvody, na základe ktorých si žalobca svoj nárok uplatňuje.
24. V nadväznosti na vyššie uvedené sú preto zmätočné i odvolacie dôvody, ak žalobca v odvolaní poukazuje na to, že žalovaný ako zamestnanec viedol motorové vozidlo bez pokynu žalobcu v rozhodnej dobe, teda mimo súhlas zamestnávateľa s tým, že motorové vozidlo bolo zverené inému zamestnancovi a preprava žalovaného z pracoviska do bydliska žalobcov nebola cestou pracovnou. Žalobca teda v odvolaní uvádza iné odlišné skutkové okolnosti a skutkové tvrdenia pre posúdenie jeho nároku, pretože v žalobe, ale ani v iných podaniach, vrátane výpovedí na pojednávaní, netvrdil, že by nárok uplatňoval vo vzťahu k žalovanému ako zamestnancovi. V žalobe tvrdil, že ide o vzťah žalobcu ako nájomcu motorového vozidla, ktoré žalovaný poškodil. Sám žalobca si preto neujasnil skutkové tvrdenia, na základe ktorých žalobu podal a nárok, ktorý ňou uplatňoval.
25. Okresný súd tak nemohol urobiť sám „iné odlišné právne hodnotenie plnenia“ tak, ako to namietal žalobca v odvolaní, ak iné odlišné skutkové okolnosti tvrdil žalobca v žalobe a iné po rozhodnutí okresného súdu v odvolaní. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že neboli preukázané predpoklady osobitnej zodpovednosti, teda že by žalovaný prevzal od žalobcu motorové vozidlo, ktoré malo byť predmetom jeho záväzku, ak nepreukázal ani existenciu tohto ďalšieho záväzku, ktorý mal žalovaný plniť tým, že mu bolo osobné motorové vozidlo zverené a súčasne rozporuplne tvrdil, že žalovaný motorové vozidlo viedol bez jeho súhlasu, svojvoľne.
26. Ak teda žalobca uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, neboli uplatnené vzhľadom na vyššie uvedené dôvodne. Žalobca v odvolaní ani nekonkretizoval, o aké nesprávne skutkové zistenia, resp. k akým nesprávnym skutkovým zisteniam okresný súd dospel. Nadväzujúc na to, odvolací súd dopĺňa, že okresný súd vec správne právne posúdil, a žalobca ani v odvolaní neuviedol v čom je právne posúdenie veci okresným súdom nesprávne. Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie za dôvodné a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
27. Odvolací súd potvrdil ako vecne správne i rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania, nakoľko okresný súd dôvodne aplikoval ustanovenie § 255 CSP v spojení s § 262 CSP. Uvedené odvolací súd uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešným bol v celom rozsahu v odvolacom konaní žalovaný, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 CSP.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).