Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-8-2019.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: Ing. Jozef Ištočko - EXIMA, sídlo: Duklianskych hrdinov 1235/8, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO : 108 045 44, zastúpený advokátom: JUDr. Maroš Džuka, sídlo: Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: PATROLS s.r.o., sídlo: Jasuschova 2/1248, Košice 040 23, IČO: 36 603 759, v konaní o zaplatenie 5.610,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5. septembra 2018 č.k. 31Cb/44/2017 - 694 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.610,43 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžných súm ročne nasledovne : zo sumy 3.589,75 eur od 23.01.2017 do 26.02.2017, zo sumy 2.193,74 eur od 27.02.2017 do 12.06.2017, zo sumy 2.090,54 eur od 13.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.943,89 eur od 09.03.2017 do zaplatenia a zo sumy 576 eur od 12.04.2017 do zaplatenia. Vo výroku II rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie odôvodnil vydaný rozsudok právom žalobcu na uhradenie dohodnutej odmeny (vyúčtovanej faktúrami žalobcu č. 2017003, 2017009 a 2017017) za vykonanie činnosti žalobcu v prospech žalovaného podľa Zmluvy zo dňa 21.7.2015. Samotný zmluvný vzťah súd prvej inštancie posúdil ako tzv. zmiešanú zmluvu s prvkami zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o dielo. Sporné otázky namietané stranami sporu uzavrel súd prvej inštancie nasledovne: 1, odpor žalovaného proti vo veci vydanému platobnému rozkazu bol podaný včas; 2, čiastočnými úhradami žalobcových faktúr žalobcom nedošlo k uznaniu zvyšku dlhu; 3, žalovaným namietanú nesprávnosť fakturácie uzavrel ako nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci samej; 4, zmluva má charakter zmiešanej zmluvy s prvkami zmluvy o obchodnom zastúpení a s prvkami zmluvy o dielo a 5, tzv. inštalácia bola súčasťou zmluvne dohodnutého plnenia a bola žalobcom vykonaná (prípadne ním poverenými osobami), pričom inštalácia svojim obsahom znamená vykonanie úkonov spočívajúcich v pripojení do systému materskej spoločnosti a aktivovaní služby koncovým zákazníkom v sídle žalobcu alebo prostredníctvom call centra materskej spoločnosti UPC DTH S á r.l.. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania bol odôvodnený vznikom omeškania podľa § 365 Obchodného zákonníka a zákonnou úpravou úrokov z omeškania, konkrétne § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie znením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Žalovaný podal proti vydanému rozsudku prvej inštancie odvolanie a to v celom jeho rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu, čo podľa žalovaného spôsobilo nesprávne skutkové zistenia. Konkrétne žalovaný namietal nasledovné : 1, inštalácia produktov (jadro tohto právneho sporu) nie je predmetom zmluvy, v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozporné vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a tiež uviedol, že cenník v danej otázke nemá dôkaznú hodnotu, pretože nie je mysliteľné, aby nejaký cenník určoval predmet zmluvy a následne aj typ zmluvy; 2 prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou, čo je v danom prípade obsahom pojmu „príspevok na inštaláciu“ a aké úkony do tohto možno zahrnúť, v tejto súvislosti žalovaný považuje „odpoveď“ spoločnosti UPC DTH S á r.l. zo dňa 26.4.2018 za bezcenný list, ktorý je ako dôkaz nepoužiteľný; 3, súd prvého stupňa nebral do úvahy listinné dôkazy predložené žalovaným (127 čestných vyhlásení o nevykonaní inštalácie žalobcom), naproti tomu akceptoval 9 podpisov dotknutých osôb na dodatočne vyhotovených Protokoloch o inštalácii predložených žalobcom a návrh žalovaného na vypočutie dotknutých svedkov súd nevykonal; 4, výklad súdu ohľadom pojmu inštalácie (respektíve pojmu príspevok na inštaláciu) v neprospech žalovaného nepovažuje žalovaný za správny, pričom žalovaný opätovne namietal, že predmet zmluvy pojem inštalácia neobsahuje. Žalovaný ďalej uviedol, že nárok žalobcu uznáva len v sume 2.102,23 eur, ktorá predstavuje nárok uplatnený žalobcom bez odmeny za inštaláciu.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že vydaný rozsudok považuje za zákonný, vecne správny a preto ho navrhol potvrdiť a žalobcovi priznať právo na nahradenie jeho trov odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu sa súd prvého stupňa správne a jednoznačne vysporiadal so spornými otázkami, t.j. hlavne so skutočnosťou, či inštalácia je alebo nie je predmetom zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca vo svojom stanovisku tiež poukázal na nasledovné: 1, Zmluvu zo dňa 21.7.2015 pripravil žalovaný, avšak jej obsah a ani obsah jej prílohy nevedel vysvetliť; 2, faktúry žalobcu boli vyhotovované na základe reportov provízií, ktoré vyhotovoval samotný žalovaný a 3, žalovaný namieta, že zmluva neobsahuje pojem inštalácia, avšak sám poukazuje na zmluvné ustanovenia, ktoré odkazujú na prílohu č. 1, v ktorej sa pojem inštalácia používa, pričom táto príloha je súčasťou zmluvy.
5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len Civilný sporový poriadok) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok vyhlásil dňa 27.6.2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom o termíne a mieste verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
6. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 Civilného sporového poriadku: „(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
7. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“
8. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“
9. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj z obsahu ďalších podaní vykonaných sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým i právnym posúdením veci a jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Preto odvolací súd konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne. T.j. podľa zistenia odvolacieho súdu neboli žalobcom deklarované odvolacie dôvody naplnené.
11. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia (odseky 12 až 20 tohto odôvodnenia).
12. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka: „Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.“
13. Je nesporné (žalovaný to sám vo svojej výpovedi potvrdi), že návrh Zmluvy zo dňa 21.7.2015 vyhotovil žalovaný. Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaného § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka je potrebné nejednoznačný výklad ohľadom predmetu zmluvy vykladať v neprospech žalovaného. Pokiaľ je predmet zmluvy v jeho Článku II nejednoznačný a uvedený iba vo všeobecnej forme, tak obsah tohto ustanovenia sa musí vykladať na ťarchu žalovaného, ktorý takýto nejednoznačný obsah predmetu zmluvy vo svojom návrhu na uzavretie zmluvy použil. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že predmetom tejto zmluvy je aj „inštalácia“.
14. V bode 2 Čl. II zmluvy (predmet zmluvy) je ustanovenie, podľa ktorého má žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie odmeny za činnosť poskytnutú podľa tejto zmluvy vo výške podľa prílohy zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že nedeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy je jej príloha. V prílohe sa nachádza ako súčasť odmeny aj „príspevok na inštaláciu“, logickým výkladom obsahu prílohy zmluvy (aj bez ohľadu na záver v odseku 12 odôvodnenia) je teda to, že predmetom zmluvy je aj inštalácia tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.
15. Žalobca v rámci svojho procesného útoku poukázal na skutočnosť, že počas celej doby trvania zmluvného vzťahu mu žalovaný uhrádzal odmenu (s výnimkou posledných faktúr uplatnených v tomto konaní), ktorá v sebe zahŕňala aj odmenu za inštaláciu. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nerozporoval, preto ho súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považuje za nesporné. Aj na základe tejto nespornej skutočnosti je na mieste konštatovať, že sporná inštalácia bola predmetom plnenia podľa Zmluvy zo dňa 21.7.2015.
16. Žalobca tiež uviedol a potvrdil to aj žalovaný, že svoju odmenu si u žalovaného uplatňoval až na základe tzv. reportov provízií (potvrdenie o vykonanej činnosti a výška zodpovedajúcej odmeny za dané obdobie), ktoré vyhotovil žalovaný podľa údajov od jeho zmluvného partnera (spoločnosť UPC DTH S á r.l.).
17. Podľa § 538 Obchodného zákonníka: „Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.“
18. Námietku žalovaného, že príslušné inštalácie (vyúčtované a uplatnené žalobcom) neboli žalobcom vykonané, súd nepovažuje za opodstatnenú. Tento záver vyplýva z nespornej skutočnosti, podľa ktorej sám žalovaný vystavil podklady pre fakturáciu žalobcu - reporty provízií. Navyše odvolací súd dáva do pozornosti, že vykonanie sporných inštalácií priamo v súdnom konaní potvrdil aj zmluvný partner žalovaného, pre ktorého bola v konečnom dôsledku celá činnosť vykonávaná (list spoločnosti UPC DTH S á r.l. zo dňa 26.4.2018).
19. Z obsahu predchádzajúceho odseku je zrejmé, že sporné inštalácie boli skutočne vykonané. S ohľadom na vyššie citované znenie § 538 Obchodného zákonníka, podľa ktorého môže zhotoviteľ poveriť aj nejakú inú osobu na vykonanie diela, nie je podstatné, či inštalácie vykonal osobne priamo žalobca alebo to boli nejaké iné osoby. Prípadná inštalácia tretími osobami nemá žiadny vplyv na zmluvne dohodnutý nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za ich vykonanie. Odvolací súd taktiež dodáva, že podľa obsahu zmluvy nemal žalobca povinnosť vykonať inštaláciu osobne, pričom takáto povinnosť osobného vykonania inštalácie nevyplýva ani zo žiadnej všeobecne záväznej normy.
20. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o nevykonaní žalovaným navrhnutého dokazovania (výsluch „dotknutých osôb“) bolo správne a to s ohľadom na vyššie uvedený záver v odseku 19 (právna irelevantnosť zistenia skutočnosti, kto konkrétne previedol inštaláciu). Vykonanie tohto dokazovania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania ako aj s ústavným právom strán sporu na prerokovanie sporu bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky.
21. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Trovy odvolacieho konania): „Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v plnom rozsahu.
24. O výške nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
25. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).