Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-141-2018.pdf
PDF · 106.13 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/141/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: SLOVŠPED, spol. s r.o. Košice, Popradská 30, Košice, IČO 31 665 110 proti žalovanému: Auto Repair, s.r.o., Timonova 4, Košice, IČO 46 304 274 zastúpenému advokátom JUDr. Rudolfom Žiklom, Tichá 18, Košice o zaplatenie 625,57 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.6.2018 č. k. 26Cb/38/2014-180 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 90,72 eur s prísl. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 90,72 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 31.3.2014 do zaplatenia.
II. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov štátu tak, že
- štátu priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 7%
- štátu priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 93% s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
III. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 489,53 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 489,53 eur od 31.3.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.); štátu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 22% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III.); štátu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok IV.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 56% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok V.)
2. A. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca si objednal u žalovaného dňa 27.9.2013 opravu motorového vozidla zn. Daewoo Evanda ev. č. KE XXX DC po dopravnej nehode. Podľa zákazkového listu č. OU100182 zo dňa 27.9.2013 oprava mala byť vykonaná podľa kalkulácie v celkovej predbežnej cene 2.202,73 eur. Faktúrou č. 201315027 z 31.10.2013 vyúčtoval žalovaný žalobcovi za opravu vozidla sumu 2.377,84 eur. Opravu vozidla vykonal žalovaný s vadami, ktoré žalobca reklamoval a žiadal zľavu z ceny opravy vo výške 475,57 eur, s čím žalovaný nesúhlasil.
B. Zákazkovým listom č. OR000002 z 8.11.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca reklamoval preliačinu na kapote a na povrchu kapoty reklamoval kvalitu nástreku farby vo forme obláčikov, pričom prijímací technik tento efekt konštatoval, považoval ho však za bežný na čerstvo nalakovaných dieloch a odporučil žalobcovi nechať farbu asi dva mesiace dozrieť a neskôr vozidlo ukázať. C. Zo zákazkového listu č. OR00003 zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že žalobca reklamoval preliačinu na kapote vozidla, nelícovanie nárazníka, chýbajúcu čalúnnickú sponku, nedostriekanie kapoty v okolí uzáveru a iný odtieň nárazníka a kapoty. Žalovaný reklamáciu uznal okrem odlišnosti odtieňa tvrdiac, že odlišnosť odtieňa nie je závadou, lebo lakovaním sa rozumie prinavrátiť povrchu dielov antikoróznu ochranu a nie identický vzhľad. C. Z reklamácie zákazky č. OR000003 súd prvej inštancie zistil, že preliačina na kapote bola odstránená, predný nárazník je upevnený správne vo všetkých upínacích bodoch a bola dodaná čalúnnická sponka. Za reklamáciu nepovažoval žalovaný nedostriekanie na mieste upevnenia dielu na stojane lakovania, lebo ide o technologickú operáciu a rovnako za reklamáciu nepovažoval odtieň laku. E. Po dvoch mesiacoch sa žalovaný dostavil na kontrolu laku a zo zákazkového listu č. OB100241 z 10.1.2014 súd prvej inštancie zistil, žalovaný neprijal reklamáciu na povrch laku, lebo ho považoval za kompaktný, z kapoty sa neolupoval a spĺňal požiadavky na povrchovú úpravu diela. Optická chyba spočívajúca v „obláčikoch laku“ sa nestratila, túto vadu žalovaný neuznal z dôvodu, že ide o metalický lak. F. Pretože žalovaný neodstránil vady prejavujúce sa v „obláčikoch“ na kapote, žalobca z dôvodu nesprávnosti nástreku, že opravované diely boli nastriekané iným odtieňom farby ako majú ostatné časti vozidla, že nebola dostriekaná kapota pri uzávere a nárazník nelícuje s ostatnými dielmi vozidla, listom zo dňa 16.1.2014 žiadal 20% zľavu z ceny opravy vo výške 475,57 eur a upozornil žalovaného, že ak v stanovenej lehote požadovanú sumu nezaplatí, dá si vyhotoviť znalecký posudok a bude žiadať náhradu vyčíslenú znalcom. Žalovaný v odpovedi listom z 29.1.2014 nárok žalobcu neuznal a mal za to, že uplatnené reklamácie boli vybavené riadne a včas. G. Žalobca s týmto stanoviskom žalovaného nesúhlasil, zaslal mu znalecký posudok a žiadal zaplatiť 625,57 eur, t. j. vrátane ceny znaleckého posudku v sume 150,00 eur. Znalec z odboru doprava cestná a odvetvia odhad hodnoty cestných vozidiel, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, K.. Y. U. na základe obhliadky vozidla konštatoval, že lakovacie práce hlavne na prednej kapote neboli vykonané tak, aby spĺňali štandardné kvalitatívne normy, ktoré sú bežne dosahované v autoopravárenstve. Závažné pochybenia na prednej kapote a maske spočívali vo fľakoch metalízy, chýbajúcom lesku na kapote v oblasti prednej masky, chýbajúcej vrstve metalízy na ľavom rohu kapoty, v stekancoch laku na prednej maske a v chýbajúcom pružnom tmele na vnútornej strane kapoty, tiež maskovacia páska oddeľujúca lakovanú časť nárazníka od nelakovanej časti zasahovala na oboch stranách do nelakovanej časti. Nedostatky navrhol riešiť prebrúsením kompletnej prednej kapoty, nanesením chýbajúceho pružného tmelu a kompletným prelakovaním. Chybu lakovania predného nárazníka podľa znalca by bolo možné posudzovať aj ako prípustnú kvalitatívnu odchýlku od lakovacích štandardov v autoopravárenstve. H. Na posúdenie nároku žalobcu, pretože boli potrebné odborné znalosti, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v znaleckom posudku č. 69/2018 zo dňa 26.3.2018 uviedol, že pri obhliadke vozidla boli zistené vady, a to poškodenie laku na maske chladiča, ku ktorému došlo nedodržaním technologického postupu lakovania; nekvalitné lakovanie a mechanické poškodenie laku na kapote motorového priestoru, pričom k poškodeniu laku došlo nedodržaním technologického potupu lakovania; lak na čiernej plastovej spodnej časti predného nárazníka - nástavku spôsobené nedôslednou prácou pracovníkov opravovne pri tzv. maskovaní vozidla pred lakovaním. Uzavrel, že oprava týchto nedostatkov je možná len prelakovaním dielov pri dodržaní technologického postupu pre daný typ laku, tzv. ťažkej metalíze a súčasne stanovil, že náklady na odstránenie zistených nedostatkov predstavujú čiastku 339,53 eur až 430,25 eur s DPH pri zohľadnení cenového rozpätia za jednotku prác. Žalovaný so znaleckým posudkom nesúhlasil a tvrdil, že je potrebné zohľadniť len tie vady, ktoré boli predmetom reklamácie žalobcu. Závada spočívajúca v „obláčikoch“ na kapote mohla mať príčinu v niekoľkých faktoroch, a preto priame pochybenie lakovne je vylúčené.
3. A. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536, § 560, § 564, § 436, § 437, § 439, § 365 a § 369 Obchodného zákonníka, § 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 27.9.2013 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola oprava poškodeného
motorového vozidla žalobcu. Žalovaný opravu vykonal, dielo malo však vady, ktoré žalobca reklamoval a časť reklamovaných vád žalovaný odstránil. Vadu lakovania kapoty spočívajúcu v existencii „obláčikov“ farby na kapote žalovaný neuznal. Žalovaný neodstránil vadu spočívajúcu v nelícovaní nárazníka a v nenastriekaní častí kapoty a masky chladiča, ktoré žalobca od počiatku reklamoval. Žalobcom obstaraný znalecký posudok na preukázanie vád diela žalovaný neuznal. B. Na posúdenie nároku žalobcu súd prvej inštancie nariadil dokazovanie a zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zistil, že na kapote motorového vozidla boli zjavné „obláčiky“ v laku, ktoré boli okom viditeľné, fotograficky ich však nebolo možné dostatočne zdokumentovať. Vznikli nedodržaním technologického postupu pri lakovaní, a to nesprávnou aplikáciou zlatej metalízy. Znalecký posudok určil spôsob opravy a stanovil cenové rozpätie nákladov na odstránenie zistených nedostatkov s prihliadnutím na rozdielnosť ceny prác v jednotlivých regiónoch a servisoch v SR. C. Obranu žalovaného považoval súd prvej inštancie za účelovú vzhľadom na závery znaleckého posudku podaného súdom ustanovenou znaleckou organizáciou a nárok žalobcu na zľavu z ceny vo výške 339,53 eur považoval za preukázaný, rovnako ako náklady na súkromný znalecký posudok v sume 150,00 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný zľavu z ceny diela žalobcovi neuhradil a neuhradil ani náklady na súkromný znalecký posudok, žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a súd prvej inštancie uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z priznanej sumy 489,53 eur od 31.3.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 136,04 eur s prísl. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. O náhrade trov konania a náhrade trov štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255, § 258, § 259, § 260 a § 262 CSP. Uviedol, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 78% a žalovaný v rozsahu 22%. Trovy, ktoré vznikli štátu úhradou trov znalečného, uložil stranám sporu uhradiť podľa úspechu v spore, t. j. žalobcovi v rozsahu 22% a žalovanému v rozsahu 78% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Náhradu trov konania priznal podľa pomeru úspechu v spore a žalobcovi, ktorý mal v konaní pomerný úspech v 56% (78% - 22% = 56%) priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolaním napadol čiastočne výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. v sume 136,04 eur s prísl. zamietol a výrok o trovách konania a trovách štátu. Navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 90,72 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 31.3.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a aby trovy konania a trovy štátu znášal v celom rozsahu žalovaný. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na znaleckom posudku č. 69/2018 zo dňa 26.3.2018 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorom znalecká organizácia po obhliadke vozidla popísala zistené závady opravy motorového vozidla a stanovila náklady na nich odstránenie. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že nie všetky vady uvedené v znaleckom posudku žalobca riadne a včas reklamoval a z tohto dôvodu priznal žalobcovi zľavu v najnižšej znaleckým posudkom stanovenej výške, odvolateľ zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Zdôraznil, že znaleckým posudkom bola určená cena za opravu len nekvalitného lakovania na kapote, čo vyplýva z kalkulácie vyhotovenej spoločnosťou JL spol. s r. o. na žiadosť znaleckej organizácie, pretože náhradné diely, mzda za prácu a lakovanie sa týkajú len kapoty a osobitne nie sú vyčíslené náklady na odstraňovanie ďalších v znaleckom posudku uvádzaných vád
- odstraňovanie poškodenia laku na maske chladiča ani odstraňovanie laku na čiernej plastovej spodnej časti predného nárazníka. Žalobca preto zastával názor, že pre určenie výšky zľavy je bez právneho významu, že ďalšie znaleckým posudkom označené vady neboli žalobcom reklamované, lebo znaleckým posudkom nebola oprava týchto ďalších vád ani ocenená. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že mu priznal zľavu z ceny v sume 339,53 eur, t.j. najnižšej sume vyčíslenej znaleckou organizáciou a neprihliadol na rozdiely v cenách prác v Košiciach, kde sa oprava vykonávala a za smerodajné vzal ceny autoservisu v Bratislave. Poukázal na to, že najnižšia cena v znaleckom posudku vychádza z kalkulácie nákladov na opravu na pracoviskách spoločnosti JL spol. s r.o. so sídlom v Bratislave vo výške 16,00 eur bez DPH za 1 hodinu, čo je za 54 časových jednotiek 86,40 eur bez DPH, pričom žalovaný si za práce účtoval 30,00 eur za hodinu bez DPH a pri takejto cene by náklady na opravárenské práce v rozsahu 54 časových jednotiek predstavovali sumu 162,00 eur bez
DPH. Žalobca zdôraznil, že znalecká organizácia v znaleckom posudku v súvislosti s výškou nákladov na opravu odkazovala okrem iného na regionálne rozdiely v cenách práce, preto mal súd prvej inštancie vychádzať z ceny účtovanej za práce žalovaným, t. j. v sume 30,00 eur za hodinu, ktorá je v košickom regióne bežná. Túto skutočnosť preukazoval odkazom na vyčíslenie nákladov na prestriekanie kapoty vypracovanej spoločnosťou L. založenej žalobcom už skôr do súdneho spisu, ktorá si za lakovanie účtovala tiež 30,00 eur za hodinu bez DPH. Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby mu zo zamietnutej časti uplatneného nároku bola priznaná suma 90,72 eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 31.3.2014 do zaplatenia. Žalobca namietal uloženú mu povinnosť uhradiť pomernú časť trov štátu, pretože žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom vypracovaným na žiadosť žalobcu a navrhol vo veci vykonať dokazovanie. Okrem toho žalovaný oneskorene vzniesol námietku proti prvému súdom ustanovenému znalcovi, ktorý kým bolo rozhodnuté o námietke, vykonal úkony potrebné na vypracovanie znaleckého posudku, čím mu vznikli náklady a súd prvej inštancie znalcovi uplatnené trovy znalečného vo výške 400,00 eur priznal. Keďže tieto trovy zavinil žalovaný, mal by ich znášať v plnom rozsahu. Odvolaním žalobca napadol aj výrok o náhrade trov konania a navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, pretože rozhodnutie o jeho nároku záviselo od znaleckého posudku.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie považoval za bezcenné, cítiť z neho podľa žalobcu dôkaznú núdzu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom ako dôkaz zásadného významu sa javí v tomto prípade znalecký posudok vyhotovený špecializovanou znaleckou organizáciou. Zdôraznil, že z tohto znaleckého posudku vychádza aj rozsudok a nie je dôvod pochybovať o záveroch znaleckého dokazovania a ani o rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok považoval za vecne správny aj čo do náhrady trov konania a žiadal ho potvrdiť v celom rozsahu.
7. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného zotrval na podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť v súlade s podaným odvolaním. Stotožnil sa s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a súhlasil so závermi znaleckého posudku vypracovaného špecializovanou znaleckou organizáciou. Zdôraznil však, že súd prvej inštancie neprihliadol na rozdiely v jednotkovej cene prác v rôznych regiónoch Slovenska vo vzťahu k rovnakej značke a typu vozidla, ktoré vzala do úvahy aj znalecká organizácia, keď stanovila rozpätie nákladov na opravu vozidla od 339,53 eur až 430,25 eur s DPH.
8. Žalovaný sa nevyjadril k tomuto stanovisku žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 4.9.2018.
9. Odvolaním nebol napadnutý I. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 489,53 eur s prísl. a sčasti výrok o zamietnutí žaloby nad sumu 90,72 eur s prísl. (do sumy 136,04 eur s prísl., t. j. v sume 45,32 eur s prísl.). V týchto výrokoch nadobudol rozsudok právoplatnosť a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom rozsahu je potrebné zmeniť.
11. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi na znaleckom posudku, v ktorom súdom ustanovená znalecká organizácia opísala zistené vady opravy poškodeného motorového vozidla žalobcu, určila spôsob opravy a cenu opravy v rozpätí podľa ceny práce v závislosti od regiónu. Žalobca v odvolaní a tiež žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zhodne potvrdili, že základom pre rozhodnutie vo veci je práve tento znalecký posudok a jeho závery v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nenamietali.
13. V bode 2.3. Stanovenie nákladov na odstránenie zistených nedostatkov znaleckého posudku je uvedené, že oprava zistených (a v časti 2.2. uvedených) nedostatkov je možná len prelakovaním dielov pri dodržaní technologického postupu pre daný typ laku tzv. ťažkú metalízu. Na žiadosť znaleckej organizácie spoločnosť JL spol. s r. o. Bratislava vypracovala kalkuláciu nákladov na odstránenie zistených nedostatkov. Kalkulácia bola vypracovaná programovým vybavením Audatex, ktoré využívajú autorizované aj neautorizované opravovne a poisťovne, pričom Audatex zohľadňuje technológiu opravy predpísanú pre danú značku a typ vozidla. Uvedenou spoločnosťou bolo v kalkulácii uvažované s cenou opravárenských prác, a to mechanických, karosárskych a lakovníckych, v sume 16 eur za hodinu bez DPH, pričom jedna hodina predstavuje 10 časových jednotiek (ČJ). Predpokladané opravárenské práce boli v kalkulácii vypočítané v rozsahu 54 ČJ (za mechanické a karosárske práce 16 ČJ a za lakovnícke práce 38 ČJ), čo predstavuje sumu 86,40 eura bez DPH. V znaleckom posudku sa výslovne uvádza, že táto suma je platná na pracoviskách spoločnosti JL spol. s r.o., ale v rozpise nákladov na opravu vyhotoveného žalovaným dňa 27.9.2013 je uvedená cena opravárenských prác na úrovni 30,00 eur za hodinu bez DPH, a potom by náklady na opravárenské práce za 54 ČJ boli vo výške 162,00 eur bez DPH. Znalecká organizácia ďalej uviedla v znaleckom posudku, že cena práce môže byť v rámci regiónov SR vo vzťahu k rovnakej značke a typu vozidla rôzna, a preto pri zohľadnení cenového rozpätia za jednotku práce určil náklady na odstránenie zistených nedostatkov sumou 339,53 eur až 430,25 eur.
14. Aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, pri hodnotení dôkazov nesprávne vyhodnotil dôležitosť záverov znaleckej organizácie na cenu opravárenských prác v košickom regióne a bez uvedenia dôvodov vychádzal aj v prípade žalovaného z ceny práce 16 eur na hodinu bez DPH, hoci žalovaný účtoval za všetky práce - mechanické, karosárske aj lakovnícke po 30,00 eur za hodinu bez DPH. V súdnom spise sa nachádza aj kalkulácia nákladov na opravu vozidla v rozsahu spoločnosti L., V., ktorá tiež účtovala za opravárenské práce 30,00 eur na hodinu bez DPH. Táto cena je teda bežne požadovanou cenou autoopravovní v košickom regióne za vykonávané práce, čo žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ani nespochybnil, a preto bolo potrebné žalobcovi priznať náhradu v tomto rozsahu, teda v celkovej sume za opravu vo výške 430,25 eur s DPH.
15. Vzhľadom na to, že skutkový stav bol jednoznačne zistený a so závermi znaleckého posudku sa strany sporu stotožnili, odvolací súd, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenia ani zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, podľa § 388 C. s. p. tento výrok zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 90,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% od 31.3.2014 do zaplatenia, lebo napriek výzve žalobcu na úhradu zľavy z ceny opravy túto nezaplatil v stanovenej lehote a dostal sa do omeškania so splnením peňažného záväzku.
16. Odvolaním boli napadnuté aj výroky rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a náhrade trov štátu a aj v tejto časti považoval odvolací súd podané odvolanie za dôvodné.
17. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie v roku 2014 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Od 1.7.2016 je účinný nový procesný predpis zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ustanovení ktorého súd prvej inštancie konal a rozhodol vo veci, za účinnosti ktorého bolo podané odvolanie a podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.
18. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenia o náhrade trov štátu, ktoré v konaní platil preddavkovo (napríklad znalečné, tlmočné a pod.), v tomto konaní však takéto trovy vznikli a nemôže ich znášať štát. Odvolací súd (rovnako aj súd prvej inštancie) preto aplikoval ustanovenie článku 4 ods. 1 základných princípov C. s. p., podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a ustanovenie § 255 C.
s. p. Vzhľadom na zmenu výšky žalobcovi priznanej sumy a tým aj zmenu úspechu strán v spore odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov štátu tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov proti žalobcovi vo výške 7% a proti žalovanému vo výške 93%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
19. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Z judikatúry súdov vyplýva, že zásadu úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Ak bol v týchto prípadoch žalobca úspešný len čiastočne, potom nejde o procesne neúspešného žalobcu, pretože ho nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Je potrebné vychádzať zo základu, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté a výška jeho ujmy je druhotná a nadväzujúca. V posudzovanej veci je primárny fakt, že škoda bola žalobcovi spôsobená, jej výška nasleduje. Vzhľadom na uvedené je potrebné v predmetnej veci považovať žalobcu za plne úspešného, pretože výška jeho plnenia závisela od znaleckého posudku, pričom nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva z prisúdenej sumy.
21. Odvolací súd preto podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenia ani na jeho zmenu tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zo sumy 580,25 eur (pôvodne priznaná suma istiny 789,53 eur + suma priznaná v odvolacom konaní 90,72 eur). O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením § 251 C. s. p., pričom za účelne vynaložené trovy sa považuje aj na základe rozhodnutia súdu zložená záloha na znalecké dokazovanie.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške.
23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).