Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Er-787-2007.pdf
PDF · 68.13 KB
Case nature
Subarea
40Er/787/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: F. Ž., D.. X.X.XXXX, N. D. XX/XX, XXX XX G., o vymoženie 33,19 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., Exekútorský úrad so sídlom ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. EX 11948/2006, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 40Er/787/2007-12 zo dňa 25.3.2019 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.12.2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 024634 * vydaného Okresným súdom Košice I dňa 1.3.2007 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Štefan Šviderský.
2. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 40Er/787/2007-12 zo dňa 25.3.2019 exekúciu zastavil (I. výrok) podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 167f ods. 1,2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko z Obchodného vestníka zistil, že na majetok úpadcu - povinného bol v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. XX OdK/XX/XXXX dňa 26.2.2019 vyhlásený konkurz.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal oprávnený v celom rozsahu sťažnosť a navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zmenil tak, že uvedie vo svojom rozhodnutí zákonný dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, keďže tento dôvod zastavenia nastal skôr, ako bol vyhlásený konkurz a k úhrade trov exekúcie zaviaže povinného. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu (vydaného vyšším súdnym úradníkom) o zastavení exekúcie vyhlásením konkurzu. Poukázal na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.8.2008 - preklúzia práva, a preto súd mal podľa názoru oprávneného exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty už v roku 2008, ku ktorej teda došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného.
4. Súdny exekútor a povinný sa k sťažnosti oprávneného nevyjadrili.
5. Podľa § 239 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
9. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona sudca prvej inštancie po zistení, že sťažnosť podal oprávnený, v koho neprospech bolo uznesenie vydané ako oprávnená osoba proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, proti ktorému je sťažnosť prípustná a túto oprávnený podal v zákonnej lehote, sudca súdu prvej inštancie preskúmal podanú sťažnosť oprávneného a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
14. V predmetnej exekučnej veci sa exekučné konanie začalo dňa 29.12.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
15. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanej sťažnosti nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Jeho sťažnosť proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie. To znamená, že oprávnený podal sťažnosť proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, I. výroku uznesenia č.k. 40Er/787/2007-12 zo dňa 25.3.2019 a podľa vyššie citovaného ustanovenia § 239 ods. 2 CSP takáto sťažnosť prípustná nie je. Preto súd prvej inštancie oprávneným podanú sťažnosť proti I. výroku napadnutého uznesenia považoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
16. Súd v predmetnej exekučnej veci poukazuje na to, že vyšší súdny úradník v odôvodnení uznesenia uviedol, že vec právne posúdil podľa § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa § 57 ods. 2, § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a z Obchodného vestníka zistil, že na majetok úpadcu - povinného bol v konaní vedenom na OS KE I pod sp. zn. 31OdK/59/2019 dňa 26.2.2019 vyhlásený konkurz, čím došlo k naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. Výšku trov exekúcie vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení posúdil podľa § 14, § 15 ods. 1, § 22, § 23 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 36,25 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny 13,28 EUR, náhrady hotových výdavkov 16,93 EUR + 20% DPH 6,04 EUR.
17. Súd prvej inštancie vyššie už uviedol, z akého dôvodu považoval sťažnosť oprávneného podanú proti I. výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie za nedôvodnú a túto zamietol. Z uvedeného preto vyplýva, že pokiaľ v danej exekučnej veci exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený v rámci oddlženia konkurz, v takomto prípade pri posúdení tej otázky, kto bude znášať trovy exekúcie, je potrebné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, z ktorého vyplýva, že v takomto prípade nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. Súd prvej inštancie poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto považoval aj sťažnosť oprávneného proti II. výroku napadnutého uznesenia za nedôvodnú, a preto sťažnosť oprávneného aj proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 40Er/787/2007-12 zo dňa 25.3.2019 zamietol.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).