Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-62-2018.pdf
PDF · 164.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/62/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
R. súd Z. sudkyňou X.. X. I. v spore žalobcu: W. vlastníkov bytov, ul. F. XXX, XXX XX Q., H.: XX XXX XXX, zast. Q.. B. V., advokát, K. slobody 1, XXX XX Z., proti žalovanému: Y. Q. s.r.o. v likvidácii, S. X- XX, XXX XX O. časť V., H.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy X XXX,XX eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
G. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX,XX € odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
G. vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. V. žaloby odôvodnil tým, že v zmysle § 451 ods. X R. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. S. žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX odstúpil od G. o dielo Č..XX/L. zo dňa XX.XX.XXXX vrátane jej P. zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj XX.XX.XXXX, v tom istom liste doručenom žalovanému dňa XX.XX.XXXX zároveň vyzval odporcu na úhradu bezdôvodného obohatenia v sume X XXX,XX eur, t.j. na vrátenie zálohy v sume X XXX,XX eur uhradenej žalovanému. V zmysle XXX R. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. S. výzva na úhradu dlžnej sumy bola doručená žalovaným dňa XX.XX.XXXX, s ohľadom na ustanovenie § 563 R. zákonníka, sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením zálohy počnúc dňom XX.XX.XXXX. R. od uvedeného žalobca v záujme mimosúdneho vysporiadania pohľadávky, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou žalovanému dňa XX.XX.XXXX.
X. Vo veci súd rozhodol v skrátenom konaní a to vydaním platobného rozkazu č.k. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V. platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. V odpore uviedol, že dňa XX.XX.XXXX si žalobca v zastúpení p. S. - predsedom W. objednal u žalovaného montáž a demontáž okien /bližšia špecifikácia predmetu diela - viď. cenová ponuka zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe vzájomne odsúhlasenej cenovej ponuky bola dňa XX.XX.XXXX podpísaná G. o dielo č. XX/L. zo dňa XX.XX.XXXX s rovnakým predmetom diela ako bolo uvedené v cenovej ponuke, kde si zmluvné strany dohodli X mesačnú lehotu na vykonanie diela, ktorá plynie od zaplatenia XX% zálohy žalobcu na účet žalovaného. G. zálohu zaplatil dňa XX.XX.XXXX, t.j. vychádzajúc z čl. II bodu X.X.X zmluvy, lehota na zhotovenie zmluvne dojednaného diela mala skončiť dňa XX.XX.XXXX.
P. XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ dodatok k zmluve, ktorým došlo k zmene pôvodne objednaného predmetu diela a celkovej ceny diela. Z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo žalovanému /nesúhlas jednotlivých vlastníkov bytov s postupom štatutára žalobcu, ktorý objednával predmet diela a vyberal zhotoviteľa / technicky umožnené, aby mohol vykonať montáž diela, t.j. dielo riadne a včas dodať, pristúpil žalobca na základe žiadosti žalovaného hlavne pre svoju právnu ochranu, keďže sa blížil koniec lehoty dodania, k podpísaniu dodatku k zmluve XX.XX.XXXX, na základe ktorého sa zmluvné strany vzájomne dohodli, že nový termín ukončenia prác sa určí po dohode oboch strán. P. XX.XX.XXXX jednotliví vlastníci bytov žalobcu podaním adresovaným žalovanému oznámili, že odstupujú od zmluvy o dielo, z dôvodu, že štatutár žalobcu postupoval pri výbere zhotoviteľa bez výberového konania a do toho dňa nepredložil vlastníkom bytov dodatok, ktorý mal podpísať. G. na základe hore uvedeného sám podaním zo dňa XX.XX.XXXX, predložil na základe podania vlastníkov bytov, dodatok zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého nespochybniteľne vyplýva, že sám žalobca písomne uznal bez zavinenia žalovaného prekážku na svojej strane s realizáciou predmetu diela, s tým že nový termín sa určí po vzájomnej dohode strán. G. žalovaný žalobcu poprosil o návrh termínu realizácie prác. Na základe podania žalovaného, žalobca podaním zo dňa XX.XX.XXXX jednostranne určil, bez predchádzajúceho odsúhlasenia so žalovaným termín realizácie diela do XX.XX.XXXX. G. podaním zo dňa XX.XX.XXXX reagoval na podanie rady W., kde opätovne zdôraznil, že nemožno určovať termín jednostranne a navrhol možnosti ako ukončiť zmluvný vzťah na prospech oboch strán. K. rada W. podaním zo dňa XX.XX.XXXX odstúpila od G. o diela, na čo žalovaný reagoval podaním, kde právne zdôvodnil neplatnosť odstúpenia rady W. a opätovne sa snažil vysvetliť, že termín realizácii musí byť vzájomne dohodnutý a zároveň opätovne požiadal, aby osoba oprávnená konať v mene žalobcu navrhla termín dodania diela, keďže dielo bolo dávno zhotovené bola nutná len montáž. Z dôvodu, že žiadosť žalobcu bola bez akejkoľvek reakcie sám podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol žalobcovi termín realizácie XX.XX.XXXX, súhlas žalobca nedal a podaním zo dňa XX.XX.XXXX od zmluvy odstúpil z dôvodu, že dielo nedodal do XX.XX.XXXX, t.j. v termíne, ktorý určila rada W. osoba, ktorá nie je oprávnená konať v mene žalobcu a v rozpore s dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX. V. doručením žaloby a odporom napadnutého platobného rozkazu sa žalovaný snažil vec urovnať na prospech obidvoch zúčastnených strán a listom zo dňa XX.XX.XXXX navrhol termín realizácie na deň XX.XX.XXXX, toto podanie však žalobca neprevzal. G. na základe hore uvedeného nesúhlasí s platnosťou a zákonnosťou odstúpenia od zmluvy vykonaného zo strany žalobcu a to z dôvodu, že z jeho strany neboli porušené žiadne zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zavial v zmluve a dodatkoch, čo by ho oprávňovalo od zmluvy odstúpiť. G. povinnosť si splnil, od XX.XX.XXXX sú objednané okná vyrobené a uskladnené s čím žalovanému vznikajú náklady, no len z dôvodu prekážky na strane žalobcu nedošlo k ich namontovaniu. G. je toho názoru, že ak by aj odstúpenie od zmluvy bolo platné, tak v zmysle § 642 ods. X OZ je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. B. z predmetného zákonného ustanovenia žalovaný z dôvodu právnej istoty vznáša námietku započítania, čo do sumy pripadajúcej na už vykonané práce vo výške X XXX,XX eur do zálohy vo výške X XXX,XX eur, ktorú žalobca po podpise zmluvy zaplatil, keďže žalovaný už zhotovené okná nemôže použiť inak.
X. Uznesením č.k. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd platobný rozkaz zrušil a vo veci následne nariadil pojednávanie.
X. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žalobu spočívajúcu v zmene skutkových okolností. G. uviedol, že na predmetnej budove boli okná už vymenené. P. v tomto prípade výmenou okien inou formou dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia § 352-354 R. zákonníka, resp. ustanovenia § 575-577 R. zákonníka, a teda zániku záväzku - demontáže, montáže a vysprávok V. okien upravené o zmluve o dielo č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. S. pri zániku záväzku pre dodatočnú nemožnosť plnenia nastávajú obdobné účinky, ako sú uvedené v § 351 R. zákonníka, t.j. v zmysle § 351 ods. X R. zákonníka - povinnosť vrátiť druhej zmluvnej strane už prijaté plnenie a súd je povinný v zmysle konštantnej judikatúry súdov SR ex offo rozhodnúť, aký právny titul prizná žalobou požadovanému plneniu, žiadam, aby súd pri rozhodovaní o merite veci prihliadal k týmto novým nesporným skutočnostiam, teda, že okná sú už toho času inou firmou vymenené (čo nespochybňuje žiadna zo strán sporu, resp. obe strany sporu to potvrdzujú).
S poukazom na ustanovenie § 537 R. zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranosť prihliadnucu na povahu diela. G.
teda predpokladá, že čas vykonania diela musí byť v zmluve dojednaný, a ak dojednaný nie je, dielo musí byť vykonané v primeranom čase. I. nie je možná varianta, že zhotoviteľ nie je žiadnym časom, resp. lehotou vykonania diela viazaný, resp. že je vykonanie diela ponechané na úplnej svojvôli zhotoviteľa. L. R. zákonníka je predsa určenie času plnenia (a tak je tomu v podstate pri každom záväzku), keďže opačný princíp by viedol k úplnej právnej neistote. I. nie je možné akési zneplatnenie pôvodného termínu ukončenia prác, ako tomu bolo v predmetnom dodatku z XX.XX.XXXX v zmluve o dielo. V zmysle § 39 R. zákonníka neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. S poukazom na ustanovenie § 40a R. zákonníka ide v prípade ustanovenia § 39 R. zákonníka o tzv. absolútnu neplatnosť právneho úkonu. G. o dielo ako aj predmetný dodatok XX.XX.XXXX považujeme za absolútne neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. X R. zákonníka. S. súd je povinný v zmysle konštantnej judikatúry súdov SR ex offo rozhodnúť, aký právny titul prizná žalobou požadovanému plneniu, žiadame, aby súd pri rozhodovaní o merite veci prihliadal aj k týmto skutočnostiam. S poukazom aj na hore uvedené, keďže dielo nebolo realizované ani v dodatočnej primeranej lehote, s poukazom na ustanovenie § 346 ods. X R. zákonníka, navrhuje, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol o priznaní trov konania žalobcovi voči žalovanému v celom rozsahu, teda XXX %.
X. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to cenovou ponukou, zmluvou o dielo a dodatkami k zmluve o dielo, odstúpením od zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX a kópiou doručenky, výzvou na úhradu dlžnej sumy, výpisom z účtu žalobcu, výzvou žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, stanovením dodatočnej lehoty na plnenie žalobcu, vyjadrením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom termínu realizácie diela žalovaným, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu s zistil tento skutkový stav veci:
X. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o dielo č. XX/L.. G. ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo a to demontáž, montáž a stavebné vysprávky V. okien pre W. na F. T. Č.. L. B. Q. podľa priloženej cenovej ponuky zo dňa XX.XX.XXXX.
V. bodu X.X.X., Čl. II. zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok objednávateľa, že dohodnuté dielo prevezme najneskôr posledný deň na vykonanie a odovzdanie diela a zaplatí zaň zhotoviteľovi cenu za dielo podľa priloženej cenovej ponuky. G. nadobúda platnosť až po zaplatení XX % zálohy, ktorá bude prevedená na bankový účet, na základe čoho sa uskutoční objednávka tovaru a služieb. I. dňom začína plynúť dvojmesačná lehota na uskutočnenie prác. V prípade nedodržania realizácie diela, zhotoviteľ zaplatí za každý deň omeškania penále podľa občianskeho zákonníka.
V zmysle bodu X.X., Čl. V. zmluvy, cena za dielo celkom je X XXX,XX eur.
X. Dňa XX.XX.XXXX bol medzi stranami sporu uzatvorený P. k G. o dielo č. XX/L.. G. strany sa dohodli na zmene vzhľadu V. okien, kde pôvodne v cenovej ponuke boli okná so sklom čírym- priehľadným, ktoré nahradí sklo dubová kôra - nepriehľadné. P. za sklo je vo výške XXX,- eur. S. cena diela je X XXX,XX eur.
Q. stranami sporu bol dňa XX.XX.XXXX uzatvorený ďalší dodatok k G. o dielo č. XX/L.. V. dodatku bolo dojednanie strán sporu, že termín ukončenia prác, ktorý bol dohodnutý je neplatný. K. termín sa určí po dohode oboch strán.
X. V zmysle D. ponuky zo dňa XX.XX.L., cena okien X komorových profil zn. F. XXXX, kovanie W., v počte XX po zľave XX % bola X XXX,- eur. D. demontáže pôvodných okien bola XXX,XX eur, cena montáže V. okien bola XXX,XX eur a cena stavebných vysprávok bola XXX,XX eur. D. cena bola X XXX,XX eur.
X. Z predloženého výpisu účtu žalobcu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX uhradil v prospech žalovaného sumu X XXX,XX eur.
XX. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, adresovanom žalobcovi vzhľadom na to, že v spoločenstve vznikli nezhody a vzhľadom na dodatok k zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, požiadal o vyjadrenie k veci. G. požiadal o návrh termínu realizácie práca.
XX. Žalobca prípisom zo dňa XX.XX.XXXX - W. dodatočnej lehoty na plnenie, určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie záväzku, vykonanie diela a to najneskôr do XX.XX.XXXX. G. žalovaného upovedomil o tom, že ak do uvedeného dátumu dielo nedokončí a neodovzdá, žalobca pristúpi k odstúpeniu G. o dielo č.XX/L. zo dňa XX.XX.XXXX.
XX. Žalovaný k stanoveniu dodatočnej lehoty na plnenie sa vyjadril písomne dňa XX.XX.XXXX a uviedol, že vykonanie diela im do dnešného dňa nebolo umožnené zo strany žalobcu, preto navrhol možnosti riešenia: 1. variant - zmluva bude ukončená dodaním okien, bez vykonania prác, záloha pokryla náklady na objednaný tovar, 2. práce zrealizuje, termín dohodnú vzájomne, ale žiada doplatok zaslať na bankový účet pred zrealizovaním prác, nakoľko spor ktorý vznikol na starne žalobcu mu nedáva dôveru v to, že sa práce uskutočnia bez prieťahov medzi členmi spoločenstva.
V. zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k možnému termínu realizácie diela, ktorý navrhol na deň XX.XX.XXXX.
XX. Žalobca písomne dňa XX.XX.L. odstúpil od G. o dielo č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a to z dôvodu, že žalovaný ani v dodatočnej lehote - najneskôr do XX.XX.XXXX, dielo nevykonal. G. ho vyzval na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške X XXX,XX eur. R. od zmluvy bola žalovanému doručené dňa XX.XX.XXXX.
B. zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške X XXX,XX eur a to bezodkladne po doručení výzvy.
XX. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX adresovanom žalobcovi uviedol, že s odstúpením od zmluvy nesúhlasí a že ako zhotoviteľ diela neporušil žiadnu zmluvne dohodnutú povinnosť, na základe ktorej by bol oprávnený od zmluvy odstúpiť. Z komunikácie medzi stranami sporu je nespochybniteľné, že práve správaním žalobcu a vnútornými rozbrojmi nemohol svoju povinnosť splniť. G. spôsobil a spôsobuje nemožnosť splnenia jeho povinnosti. G. bol viackrát informovaný, že termín dodania tovaru musí byť vzájomne-spoločne dohodnutý. J. zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca informovaný o tom, kedy žalovaný môže prísť dielo dodať a to dňa XX.XX.XXXX, no zo strany žalobcu to zostalo bez odozvy. G. vyrobil objednané dielo a je pripravený vykonať montáž diela. G., aby mu žalobca potvrdil termín montáže, ktorý stanovil na deň XX.XX.XXXX.
XX. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s právnym názorom žalobcu v časti zániku záväzku - demontáže, montáže a vysprávok V. okien, možno vyjadriť súhlas. K. však opomenúť, že časť dohodnutého záväzku bola žalovaným ako zhotoviteľom splnená a to výroba XX ks okien V., na výroku ktorých žalobca poskytol zálohu vo výške X XXX,XX eur. V. jeho názoru, by bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný len vtedy, ak by poskytnuté finančné plnenie - zložená záloha nebola vôbec použitá žalovaným, čo sa v danom prípade nestalo, prípadne by presahovala cenu už vyrobených okien, čo sa tiež nestalo. Má za to, že len zavinením žalobcu došlo ku zániku zostávajúcej časti nesplneného záväzku, za čo nesie plnú zodpovednosť žalobca ako objednávateľ, keďže ten, napriek tomu, že je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, vstúpil do zmluvného vzťahu s rovnakým obchodným predmetom s iným zhotoviteľom, čo nemôže byť na jeho ujmu. G. spôsobom sa na úkor žalobcu neobohatil.
XX. Svedok X. S. vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o podpísanie samotnej zmluvy o dielo a nasledovných dodatkov k tejto zmluve, v danom čase boli na bytovom dome porozbíjané okná, a preto aj vzhľadom na nespokojnosť vlastníkov bytov sa dohodlo, kde to prešlo aj cez radu aj cez zhromaždenie, že sa vymenia tieto okná. V. si on dobre pamätá, tak predložil na zhromaždení tri ponuky ohľadom ceny okien, kde Y. Q. bola najnižšia ponuka, kde to predložil na schôdzi a s touto ponukou bol vyslovený súhlas. R. daného stavu sa viedlo aj trestné konanie, bolo to riešené cez políciu, konanie bolo zastavené. V ďalšom svedok uviedol, že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá lehota vykonania diela, resp. termín vykonania diela a to dva mesiace, resp. XX dní. V., že potom boli problémy v W. vlastníkov bytov ohľadom celkovej obnovy bytového domu, kde rada predložila návrh na rekonštrukciu celého bytového domu W. E., kde sa vykonali zhruba tri schôdze, kde on vlastne povedal, že takúto zmluvu na obnovu tohto bytového domu nepodpíše. K. na to zo strany rady bolo odstúpené od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu.
Na doplňujúcu otázku súdu, aby sa svedok vyjadril k tomu, že či má vedomosť o tom, že či došlo k zmene termínu dokončenia diela, resp. vykonania diela, tak uviedol, že nie, termín bol dojednaný v zmluve. Na doplňujúcu otázku súdu, aby sa svedok vyjadril, že prečo bol potom podpísaný dodatok k zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, tak uviedol, že bol podpísaný z toho dôvodu, že vzhľadom na spory v spoločenstve, tak vlastne malo prísť k takémuto stavu, že spoločenstvo sa malo dohodnúť na termíne, novom ukončení daného diela a tento termín mal byť žalovanému oznámený a v tomto termíne mal následne žalovaný vykonať dielo. Na doplňujúcu otázku súdu, aby sa svedok vyjadril, či tento dodatok znamená zmenu termínu ukončenia diela, tak uviedol, že to neznamená.
V ďalšom uviedol, že pokiaľ on má vedomosť, tak okná boli už vyhotovené XX.mája alebo XX.mája v roku XXXX. G. priamo vo firme žalovaného, kde mu bolo povedané, že okná sú už vyrobené. Od žalovaného nepožadoval žiaden doklad na preukázanie tejto skutočnosti. U. spoločenstvu žalovaný žiadnym spôsobom nedeklaroval, že okná sú vyrobené. R. mali byť vyrobené do XX dní a v tomto termíne aj namontované. On tento termín bral ako záväzný.
V. uzatvorenej zmluvy o dielo bola výroba a výmena okien. G. o dielo bola podpísaná až potom, ako na zhromaždení sa rozhodlo, že sa prijíma ponuka žalovaného, teda spoločnosti Y. Q., nakoľko bola najnižšia. G. a dodatky k zmluve o dielo boli podpisované na firme žalovaného a tieto podpisoval za žalovaného p. U..
V., že rada alebo výbor spoločenstva následne odstupovali od zmluvy o dielo, bolo potrebné, aby zo strany žalobcu bol určený termín na vykonanie a ukončenie diela, v tom videl príčiny toho, že žalovaný v dohodnutej lehote nevykonal montáž vyrobených okien. V tom čase už nebol oprávnený vyberať finančné prostriedky z účtu žalobcu a bol problém aj s tým, že bolo potrebné doplatiť ďalšiu zálohu zhruba vo výške X XXX,- eur. R. doplatku sa bavil telefonicky s nejakou pracovníčkou žalovaného.
XX. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že práve žalovaný nebol schopný za čas až doteraz okná dodať a namontovať. Z dokladov, ktoré boli predložené v konaní nevyplýva, že by jeho klient neposkytol potrebnú súčinnosť vo vzťahu k žalovanému za účelom namontovania okien. Má vedomosť o tom, že žalovaný sa nikdy neustanovil na dané miesto za tým účelom, aby okná vymenil, pričom má vedomosť o tom, že zo strany jeho klienta by mu v tom nebolo bránené. G. nikdy nežiadal o súčinnosť jeho klienta. B. na uvedené aj ekonomického a ľudského hľadiska uvádza, že nakoľko v súčasnej dobe sú okná už vymenené na danej budove, tak v tomto prípade aj táto žaloba podľa jeho názoru je dôvodná a žiada jej vyhovieť. V. na samotnú formuláciu dodatku, kde vlastne tento dodatok bol vyhotovený iba v prospech samotného žalovaného, a teda v prípade, ak by žalovaný nemal v úmysle vôbec okná dodať alebo vyrobiť, tak v tomto prípade by mu ani povinnosť túto skutočnosť ani toto dielo nevznikla.
XX. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že má vedomosť o tom, že na predmetnej budove sú už vymenené okná, pričom tieto okná sú oproti oknám, ktoré mal on dodať iba štvorkomorové, nie sú päťkomorové. V. sa jedná o samotné zakladanie týchto okien, tieto okná boli podľa jeho vedomostí dodané v menšom rozmere ako boli objednané u neho, a teda boli potrebné ďalšie stavebné úpravy na danej budove, čiže vykonanie podmuroviek za účelom osadenia týchto okien.
XX. Podľa § 5X6 ods. 1, 2, 3 zákona č. XXX/XXXX Zb. R. zákonníka ( ďalej len ,,R. zákonník“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. P. sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. P. sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. D. musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
V. § 546 ods. X R. zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. X), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
V. § 548 ods. X R. zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. V. zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
V. § 554 ods. X R. zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch X a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
V. § X54 ods. 5 R. zákonníka, odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. T. §444 až 446, § 455 až XXX a § 461 platia obdobne.
V. § 344 R. zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
V. § 345 ods. X R. zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
V. § 345 ods. X R. zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. V. pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
V. § 346 ods. X R. zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
V. § 349 ods. X R. zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
V. § 350 ods. X R. zákonníka, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.
V. § 350 ods. X R. zákonníka, pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.
V. § 35X ods. 1 R. zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. R. od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
V. § 351 ods. X R. zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
V. § 354 R. zákonníka, pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.
V. § 370 R. zákonníka, veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.
V. § 340 ods. 1, X R. zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
XX. V. § 45X ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. R. zákonníka ( ďalej len ,,R. zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. X R. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V. § 456 R. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V. § 458 ods. X R. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
V. § 575 R. zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
XX. Podľa § 7 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ,,G.“), spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. W. zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. W. vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len „register").
V. § 7b ods. X G., spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Z. s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. W. nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. W. môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
V. § 7b ods. X G., spoločenstvo uzatvára v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. W. rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. V. rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. W. môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.
XX. Podľa § 580 R. zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. G. nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
V. § 358 R. zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. G. však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
XX. V. § 324 ods. X,X R. zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. G. zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 365 ods. X R. zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. P. však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
V. § 365 ods. X R. zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do XX dní odo dňa doručenia dokladu alebo do XX dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím XX. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. P. je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
V. § 369 ods. X a X R. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda W. republiky nariadením.
XX. Podľa § X ods.1 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia R. zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe A. centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
V. § X ods. X nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe A. centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
XX. Podľa § 147 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. D. sporového poriadku ( ďalej len ,,D.“), vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného
XX. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo v dohodnutej cene a na svoje nebezpečenstvo. G. zmluvy o dielo je jej odplatnosť. G. o dielo je uzavretá okamihom, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy. V. náležitosťou zmluvy o dielo je predmet diela, to znamená činnosť, ktorú má zhotoviteľ pre objednávateľa vykonať. Q. podstatnou náležitosťou je, že toto dielo musí byť vykonané na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa a poslednou podmienkou je, že ide o odplatný záväzkový vzťah, to znamená, že zhotoviteľ má vždy nárok na odmenu dohodnutú v zmluve. Je však potrebné podotknúť, že výška samotnej odplaty nemusí byť presne špecifikovaná v zmluve. G. o dielo nemusí byť uzatvorená v písomnej forme.
XX. Súd v danej právnej veci mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.L. uzatvorená zmluva o dielo č. XX/XXXX, predmetom tohto diela bola demontáž, montáž a stavebné vysprávky V. okien pre W. na ulici F. B. Q. podľa cenovej ponuky zo dňa XX.XX.XXXX. G. ako zhotoviteľ diela sa zaviazal dielo vykonať a odovzdať v lehote dvoch mesiacov od zaplatenia zálohy vo výške XX % ceny diela žalobcom. V konaní tiež nebolo sporné, že v zmysle cenovej ponuky zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola aj žalobcom akceptovaná, a zmluvy o dielo cena objednaného diela bola medzi stranami sporu dohodnutá vo výške X L.,XX eur s P.. P. XX.XX.XXXX bol uzatvorený dodatok k zmluve o dielo, ktorým došlo k zmene predmetu diela a zmene konečnej ceny diela na sumu X XXX,XX eur. P. XX.XX.XXXX bol
uzatvorený dodatok k zmluve o dielo, a bolo v ňom uvedené, že termín odovzdania diela bude stanovený po dohode obidvoch strán sporu s tým, že termín ukončenia prác, ktorý bol dohodnutý je neplatný. Q. mal súd za preukázané, že listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca odstúpil od zmluvy o dielo, a to z dôvodu, že dielo nebolo dodané ani v dodatočnej lehote, ktorú stanovil na deň XX.XX.XXXX.
XX. Obrana žalovaného bola v konaní založená na skutkových tvrdeniach o tom, že na strane žalobcu neexistoval dôvod pre odstúpenie od zmluvy o dielo. Q. stranami sporu nedošlo k dohode o termíne vykonania diela a žalobca mu jednostranne tento termín nemohol stanoviť. R. vyrobil a preto mu vznikol nárok na zaplatenie ich ceny a to vo výške poskytnutej zálohy zo strany žalobcu v sume X XXX,XX eur v zmysle § 642 ods. X R. zákonníka. B. započítaciu (kompenzačnú) námietku vo vzťahu k žalobcovi.
XX. Započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhej prejav smerujúci k započítaniu. G. nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
R. zákonník v ustanoveniach § 358 až XXX upravuje len niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok. V. obchodné záväzkové vzťahy sa teda použije úprava započítania v R. zákonníku a zároveň odchylná úprava uvedená v R. zákonníku. V. § 358 a nasl. R. zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. G. však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po tom, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. V. splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. V obchodných záväzkových vzťahoch možno započítať aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah. Ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi. Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
XX. V. prejavu žalovaného má význam pre ďalší procesný postup súdu. Posúdenie námietky, ktorá sa považuje len za procesnú obranu proti žalobe, súd rieši ako prejudiciálnu otázku a zaoberá sa ňou len v odôvodnení rozsudku.
S. započítanie pohľadávky je právne účinné iba proti reálne existujúcej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd prednostne zaoberať dôvodnosťou podanej žaloby. Ak je žalobcom uplatnený nárok dôvodný, vyhodnotí súd započítací nárok žalovaného z hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti a právnych účinkov na záväzkový vzťah, ktorý je predmetom sporového konania. W. však za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. S. úkon a jeho právne účinky posúdi ako predbežnú otázku.
XX. V ďalšom sa preto súd už zaoberal iba kompenzačnou námietkou žalovaného vo výške X XXX,XX eur a teda tým, či na strane žalovaného existovala pohľadávka v tejto výške voči žalobcovi a či táto pohľadávka môže byť predmetom započítacieho úkonu medzi stranami sporu.
Ak teda žalovaný uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania podľa hmotného práva. I. predpokladmi sú:
- vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o záväzky medzi tými istými subjektmi s výnimkami stanovenými hmotným právom,
- musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach, ale nie je vylúčené ani započítanie pohľadávok iného druhu,
- spôsobilosť pohľadávky na započítanie, ktorá sa posudzuje podľa zákona (§ 581 OZ, príp. § 358-364 R.),
- existencia relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. I. úkonom je práve kompenzačná námietka, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou je účinná voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. I. momentom dochádza k stretu uvedených pohľadávok, a teda k zániku záväzku žalobcu v rovnakej, prípadne v nižšej výške, ako je plnenie vyjadrenej v žalobe.
XX. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená zmluva a dielo a tiež medzi stranami sporu bol dohodnutý aj čas vykonania a odovzdania diela. G. dňa
XX.XX.XXXX uhradil žalovanému dohodnutú zálohu a týmto dňom žalovanému začala plynúť lehota na vykonanie diela a uplynula dňom XX.XX.XXXX. V uvedenej lehote žalovaný dielo nevykonal a ani ho neodovzdal.
G. následne vyzval žalovaného na dodatočné vykonanie diela a to v lehote do XX.XX.XXXX s upozorneným, že ak tak neučiní, odstúpi od zmluvy o dielo. I. výzva bola žalovanému doručená, pričom on stanovenie dodatočnej lehoty na vykonanie diela neakceptoval a to z dôvodu, že táto nemala byť jednostranne určená žalobcom, ale mala byť určené po vzájomnej dohode zmluvných strán v zmysle dodatku uzatvoreného k zmluve o dielo. K. žalobca od zmluvy o dielo odstúpil.
XX. Čas plnenia (splatnosť) predstavuje vymedzenie časového obdobia, ku ktorému dlžník musí (je povinný) splniť svoj záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať. V teórii sa hovorí i o čase splatnosti, resp. zročnosti plnenia, ktorým sa stáva právo dospelým. P. nasledujúci po splatnosti dlhu je veriteľ oprávnený uplatniť právo na súde a spravidla začína plynúť premlčacia lehota (§ 391 R. zákonníka).
V. určení času zákon ponecháva relatívnu voľnosť zmluvným stranám. V rámci zmluvnej slobody k určeniu času plnenia môže dôjsť určením konkrétneho dňa, určením lehoty na plnenie. B. však pôjde o dohodu medzi zmluvnými stranami, resp. o dohodu o doplnení obsahu zmluvy v zmysle § X91 R.. V danom smere je potrebné rozlišovať medzi určením času plnenia dohodou a privodením splatnosti prostredníctvom jednostranného právneho úkonu (výzvy veriteľa podľa § 340 ods. 2 R. alebo určenia času plnenia dlžníkom podľa § 341 R.).
Ak čas splnenia záväzku (jeho splatnosti) nie je určený zmluvou a nejde o prípad podstatnej náležitosti pre vznik právneho úkonu, tak k určeniu času splatnosti dôjde za pomoci zákonných pravidiel pre určenie času. K. času splatnosti záväzku, ak nepôjde o podstatnú náležitosť právneho úkonu, teda nemá vplyv na jeho platnosť a k určeniu času dôjde buď v súlade so zákonnými ustanoveniami pre daný zmluvný typ, alebo všeobecnými subsidiárnymi pravidlami pre určenie času plnenia obsiahnutými v ustanoveniach § X40 ods. X, § 340b a § 365 ods. 2, 3 R.. T. § 340b R. nemajú výlučne subsidiárnu povahu a k ich aplikácii bude dochádzať i pri otázke skúmania limitov zmluvného určenia času.
B. zákonné pravidlo pre určenie času plnenia pri nepeňažnom záväzku je obsiahnuté v ustanovení § 340 ods. 2 R.. V zmysle uvedeného pravidla, ak čas plnenia nie je určený zmluvou, tak dlžník je povinný splniť svoj záväzok bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. W. pravidlo určenia času plnenia teda vychádza zo zásady určenia času v prospech veriteľa, ktorý môže privodiť splatnosť prostredníctvom svojej výzvy. K vykonaniu výzvy na plnenie môže v súlade s prvou časťou vety daného ustanovenia veriteľ pristúpiť ihneď po uzatvorení zmluvy.
V prípade peňažného záväzku, ktorého lehota splatnosti nebola dojednaná, platí § X65 ods. 2, 3 R.. V zmysle uvedených kritérií, ak čas plnenia peňažného záväzku nie je dojednaný zmluvou, tak k splneniu záväzku musí dôjsť v lehote XX dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku, alebo odo dňa, keď veriteľ plnil svoj záväzok. Ak v zmysle zákona alebo výslovnej dohody zmluvných strán nasleduje po plnení veriteľa jeho overenie (prehliadka), začína plynúť uvedená lehota odo dňa skončenia prehliadky.
XX. V. § X66 ods. X R. zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
V. § 266 ods. 2 R. zákonníka, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku X, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. B. používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
V. § X66 ods. X R. zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a X sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
V. § 35 ods. 2 R. zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. X R. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane žalobcu nebola nikdy prejavená vôľa ohľadom zmeny termínu vykonania a odovzdania diela. P. skutočnosť potvrdil aj štatutárny orgán žalobcu, ktorý predmetnú zmluvu a dodatok aj podpísal. R. toho formulácia uvedená v dodatku a to že termín ukončenia prác, ktorý bol dohodnutý je neplatný, nový termín sa určí po dohode oboch strán, je podľa názoru aj neurčité dojednanie, pričom ani za použitia výkladových pravidiel, túto neurčitosť nemožno odstrániť.
K. je právny úkon vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný zostáva jeho vecný obsah, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel.
K. súd W. republiky v uznesení vo veci sp. zn. X D./XXX/XXXX uviedol: ,,V. súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo), bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania, skúmať splnenie zákonných ustanovení ich prejavu vôle obsiahnutej v prípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 R. zákonníka. I. výklad obsahu právneho úkonu súdom nemôže byť považovaný za nahradzovanie už urobených prejavov vôle, ak použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného písmom, ktorí urobili účastníci vo vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného konania. J. v prípade, ak pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu právneho úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať o zámere, ktorý sa mal naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. X R. zákonníka, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“
W. preto vyhodnotil právny úkon a to dodatok k zmluve o dielo zo dňa XX.XX.XXXX ako neplatný právny úkon.
XX. Nakoľko žalovaný napriek stanoveniu dodatočnej lehoty zo strany žalobcu na vykonanie diela, dielo nezrealizoval, súd dospel k záveru, že žalobca od zmluvy o dielo platne odstúpil.
R. od zmluvy predstavuje výkon práva, ktorý oprávnená strana môže, ale nemusí využiť, a teda napriek porušeniu právnej povinnosti (omeškaniu) môže mať záujem na ďalšom trvaní a plnení zmluvných povinností. Ak preto strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti a oprávnená na odstúpenie od zmluvy neodstúpi od zmluvy, záväzok trvá i naďalej a oprávnená strana môže požadovať plnenie (aj keď omeškané). W. môže oprávnená strana oznámiť, že na splnení tejto omeškanej povinnosti trvá a prípadne určiť dodatočnú lehotu na plnenie. K včasnému využitiu práva na odstúpenie od zmluvy však nemusí dôjsť i z iných či už subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov. K. práva na odstúpenie od zmluvy pre omeškanie, ktoré predstavuje podstatné porušenie zmluvy, však nedochádza k zániku práva na odstúpenie od zmluvy. H. povedané, poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie alebo včasné nevyužitie práva na odstúpenie od zmluvy pri omeškaní, ktoré predstavuje podstatné porušenie povinnosti, neznamená, že oprávnená strana už nemôže privodiť zánik záväzku prostredníctvom odstúpenia od zmluvy, avšak postupom ako pri nepodstatnom porušení zmluvy podľa § 346 ods. X R.. Ak teda oprávnená strana pri omeškaní druhej strany, ktoré predstavuje podstatné porušenie povinnosti, určí dodatočnú lehotu na plnenie, môže od zmluvy odstúpiť až po jej márnom uplynutí.
XX. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon, ktorého účelom je privodiť zánik práv a povinností zo zmluvy. G. neupravuje ani jeho obsah, ani jeho formu. R. náležitosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy sú determinované požiadavkou na určitosť právneho úkonu s tým, že musí byť z neho minimálne zrejmé, od akej zmluvy sa odstupuje, dôvod odstúpenia a úmyslu privodiť zánik zmluvy. Y. i pri forme, aj keď zákon spočíva na zásade neformálnosti právneho úkonu a možno ho vykonať tak ústne, ako i písomne, v dôsledku dôkaznej povinnosti sa odporúča zachovať písomnú formu.
Q. odstúpenia od zmluvy zákon spája s momentom nastúpenia účinkov odstúpenia od zmluvy, ktorý je spojený s časovým okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej strane. Q. doručenia odstúpenia bez ďalšieho dochádza k zániku zmluvy. K doručeniu dochádza časovým okamihom, kedy sa právny úkon dostáva do sféry dispozície adresáta, bez ohľadu na to, či sa skutočne oboznámil s jej obsahom. V. doručenie nie je nevyhnutné využiť doporučenú zásielku. Z dôvodu nevyhnutnosti preukázania doručenia sa však odporúča zachovať takú formu, ktorá umožňuje preukázať zaslanie zásielky na adresu druhej strany.
Q. doručenia odstúpenia od zmluvy druhej strane vzniká osobitná vlastnosť odstúpenia od zmluvy, ktorou je zásadná neodvolateľnosť tohto právneho úkonu. T. vlastnosť je daná najmä s požiadavkou na právnu istotu zúčastnených strán. G. neodvolateľnosť znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nemožno po doručení odstúpenia od zmluvy meniť jednostranným právnym úkonom, ale k zmene účinkov odstúpenia od zmluvy po jeho doručení možno pristúpiť len na základe dohody strán. V. momentom doručenia odstúpenia od zmluvy druhej strane je však možné jednostranný právny úkon odvolať, prípadne zrušiť len za podmienky, že zrušenie alebo odvolanie dôjde druhej strane skôr alebo najneskôr súčasne s doručením odstúpenia od zmluvy. Q. zmeny účinkov po nastúpení účinkov odstúpenia od zmluvy je však v určitom smere sporná, pretože nemožno zmeniť záväzok, ktorý pred tým zanikol a prípadná zmena je možná len prostredníctvom dohodnutia nového záväzkovo-právneho vzťahu. V prípade odvolania, ak neexistuje iná dohoda o účinkoch odvolania právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, pôsobia tieto účinky od momentu, kedy k odvolaniu došlo, t. j. ex nunc.
XX. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku všetkých práv a povinností strán zo zmluvy, ak zákon neustanovuje inak, a to s účinkami ex nunc. G. všetkých práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy vyplývajúcich dochádza i k zániku zmluvy ako takej, ak zmluva alebo zákon nestanovuje inak.
V. poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. R. zákonníka, ale vzájomné práva a povinnosti sa vyrovnajú spôsobom uvedeným v § 351 R. zákonníka. Po odstúpení od zmluvy sú si zmluvné strany povinné vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. Ak to nie je možné, bude sa analogicky aplikovať ustanovenie § 458 R. zákonníka a namiesto povinnosti vrátiť plnenie vznikne povinnosť na poskytnutie peňažnej náhrady. V. vrátení peňažného plnenia je strana povinná spolu s vrátením peňažného plnenia zaplatiť i dojednaný úrok pre tento prípad.
R. od zmluvy sa nedotýka práva na náhradu škody, ktorá pramení z porušenia zmluvných povinností. K. porušenia povinnosti a nároky z nich prameniace zostávajú zachované i po odstúpení od zmluvy a oprávnená strana sa môže po odstúpení od zmluvy domáhať ich uspokojenia. K. porušenia práva z toho prameniace môžu spočívať predovšetkým v práve na náhradu škody alebo v práve na úroky z omeškania. V súlade s ustanovením § 302 R. zákonníka odstúpením od zmluvy nedochádza ani k zániku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol nárok do dňa odstúpenia od zmluvy.
XX. V prípade zániku záväzku zo zmluvy o dielo inak ako jeho splnením, nároky objednávateľa budú rozdielne v závislosti od tohto, či je za vznik dôvodov vedúcich k zániku záväzku zodpovedný objednávateľ alebo nie. V prípade, že sú to dôvody, za vznik ktorých zodpovedá zhotoviteľ (napríklad jeho omeškanie, v dôsledku ktorého objednávateľ odstúpi od zmluvy), resp. dôvody, za ktoré nezodpovedá žiadna zmluvná strana, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré už nie je možné vrátiť, a to buď v dôsledku ich spracovania, alebo z iného dôvodu. R. ostáva zachovaný aj nárok na náhradu škody. V. bude situácia opačná, teda ak k zániku záväzku dôjde z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, má tento len právo požadovať úhradu tohto, o čo sa zhotoviteľ bezdôvodne obohatil ( § 543 R. zákonníka).
B. zhotoviteľa vo vyššie uvedených prípadoch spočíva v tom, že je (a naďalej aj po zániku zmluvy o dielo zostáva) vlastníkom ešte nedokončenej veci. G. mu teda hodnota toho, čo do zhotovovaného diela sám vložil. Ak počas trvania zmluvy o dielo objednávateľ zaplatil čo aj čiastočnú cenu za dielo (resp. zálohu na cenu diela) zhotoviteľovi, zhotoviteľ je povinný takého plnenie v celom rozsahu vrátiť objednávateľovi podľa § 35X ods. X R. zákonníka.
XX. Súd poukazuje, že úprava zmluvy o dielo v obchodnom zákonníku je ucelená a ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo v občianskom zákonníku sa nepoužijú na zmluvný vzťah založený zmluvou o
dielo dohodnutou podľa R. zákonníka. V. nie sú dôvodné ani poukazy žalovanému na potrebu aplikácie § 642 ods. 1 R. zákonníka a v rámci jeho obrany namietané skutočnosti, že žalovaný má nárok na zaplatenie ceny prác, ktoré už boli vykonané.
XX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na strane žalovaného neexistuje pohľadávka voči žalobcovi spôsobilá na započítanie, teda žaloba bola podaná dôvodne. G. od zmluvy o dielo platne odstúpil a teda mu vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov vyplatených žalovanému ako záloha na vykonanie diela. V. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX,XX eur žalobcovi.
W. tiež poukazuje, že dielo nie je možné v súčasnej dobe ani vykonať, pretože pôvodné okná už boli demontované a sú už osadené nové koná. I. nastala nemožnosť splnenia diela a povinnosť žalovaného dielo vykonať zanikla aj z uvedeného dôvodu.
XX. Nesplnením peňažného záväzku ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom, sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. G. preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 R. zákonníka a nariadením vlády SR č. XX/XXXX Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
XX. V danej právnej veci bol zo strany žalovaného na vykonanie navrhnutý dôkaz a to výsluch bývalého konateľa žalovaného p. U.. W. tento návrh na vykonanie dokazovania na ostatnom pojednávaní nepripustil. W. svedka na ostatné pojednávanie predvolal, tento však svoju neúčasť ospravedlnil. Na ostatné pojednávaní sa žalovaný bez ospravedlnenia neustanovil. B. na výsledky vykonaného dokazovania v spore súd dospel k záveru, žeby nebolo hospodárne a účelne ostatné pojednávanie odročiť za účelom opätovného predvolania svedka. Y. skutočnosti pre rozhodnutie vo veci súd mal preukázané dôkazmi predloženými a vykonanými v konaní.
XX. V. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. D. sporového poriadku ( ďalej len ,,D.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. X CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.